Bojuj za svoj krajší pôrod..

Pôrod a deň pôrodu by mal byť najkrajší deň v živote ženy/matky.. Konečne po 9.mesiacoch stretneme svoju životnu lásku svoje nádherne,krásne,voňavučke a hlavne zdravé bábätko.. Len škoda, že nie vždy je to ideálne. Priala by som každej mamičke nádherny pôrod..Možno ak by som sa viac zaujimala o možnosti pôrodu, možno by som si moje pôrody "zariadila" uplne inak.. Ja som to nechala ísť tak ako má veď predsa v pôrodnici su nato aby nám pomohli zažiť ten deň čo najkrajšie.. Môj prvý pôrod nebol síce ideálny ale okrem jazvy na bruchu mi neostali žiadne "následky" .. síce 4 dni vyvolávania s odtekajúcou vodou nebolo podľa mojích predstav ale okrem prednostu pôrodnice bol celý personál úžasny.. Kedže sa malemu nechcelo na svet (13dni po termine sme už boli)  skončilo to cisarskym pôrodom v spinálnej anestéze. Doktor skvely, anesteziologička skvelá,zlatá, usmievavá ma celý pôrod hladkala, rozpravala sa somnou.. Bola úžasna podpora v nepoznanom.. Od momentu čo sa maly narodil mi ho v perinke priložili k hlave aby sme sa zoznamili až do konca zašivania mi ho držali pri hlave.. aj keď to nebolo ideálne bolo to vždy lepšie ako o 2,5roka neskôr.. Môj druhý pôrod je jedna veľka trauma s ktorou bojujem dodnes (2 roky po pôrode).. v pondelok ma chceli nechať v pôrodnici no kedže termin som mala až vo štvrtok a nič nenasvedčovalo pôrodu nesúhlasila som.. podpísala som reverz.. samozrejme po všetkych vyšetreniach ktoré boli úplne v poriadku, žiadne bolesti nič len ich predpisy že keď uz máš za sebou jeden cisársky tak týždeň pred termínom musíš byť v nemocnici.. Na príjem sme sa dohodli hneď na druhy deň ráno.. Ale už som bola tá čo podpísala reverz... :-/ čakali až jeden deň či sa pôrod nerozbehne sám. Kedže sa nerozbiehal opäť sme skončili cisárskym pôrodom spinálnou anestézou.. Pôrodnik -zlá nálada, anesteziologička - zlá nálada.. samozrejme to ani prebiehať v pokojnej atmosfére nemohlo.. :-/ .. Zle pichnutý spinál keď som na stole hýbala palcami na nohách (samozrejme som rezanie ako take necítila len to bolo bolestivejsie ako pri prvom pôrode)... anesteziologička namňa celý čas "hučala".. to len vy si myslite že to cítite, to len vy si myslíte že hýbete palcami, vy ste slaboch radšej by som vás uspala, nezvladnete jeden pôrod.. áno s takou úžasnou podporou som ho nezvládala. Pri prekladaní zo stola na posteľ sa ma asistentka anesteziologičky pýta ako je možne že sa viete tak zaprieť na nohy??? No lebo ich cítim , možem nimi hýbať. Už na stole som mohla.. Aha, až vtedy priznala že som asi neklamala a že mi anesteziologička zle pichla spinal kedže nohy som mala začat cítiť tak po 4.hodinách... samozrejme zotavovanie bolo horšie, bolo mi zle, na druhy deň ma dopovali kofeinovými tabletkami keďže som mala silné bolesti hlavy.. Dcérku mi ukazali keď ju vybrali a potom ju hned odniesli preč.. nič mi nepovedali či je v poriadku len ju odniesli.. našťastie dcérka bola v poriadku len trošku jej dávali kyslik.. no následky tohto pôrodu sa dostavili neskôr.. cca 4mesiace po pôrode.. začali mi závraty, z toho strach a úzkosť čo to je prečo.. Následky fyzické su zanedbateľné oproti psychickým.. Trauma , nočné mory, strach, panika .. Ľutujem že som nebojovala za lepší pôrod ale nechala som to na pôrodnikov ktorý mali zlú náladu pri mojom pôrode.. su to už 2 roky čo bojujem sama so sebou , svojimi myšlienkami a katastrofickými scenármi, závratmi a panickým strachom z lekárov... snažím sa urobiť za týmto "zážitkom" hrubu čiaru a zabudnúť nato.. snažím sa odpustiť pôrodnikovi aj anesteziologičke za celý ten pôrod a traumu.. Viem že táto zlá skúsenosť ma mala niečo naučit, ukázať mi cestu a ja som vďačna zato že prišla.. aj keď mi tvalo 2 roky pochopiť to.. a som vďačna , vďačná za živú a zdravú dcérku ktorá je úžasna.. ďakujem za to že ju mám a ďakujem že aj keď s traumou som prežila pôrod .. viem su aj horšie pôrody ale verím že toto mi pomôže na ceste za lepšou budúcnosťou bez strachu,paniky a úzkosti...