Co robíte o pol noci? Ja rešeršujem dcerinu zdravotnú kartu pre lekára, ktorého možno jej prípad zaujme a vyšetrí ju... Naši špecialisti vedia, že by to mohol rozlusknut ale na rešerš nemajú čas... Nehnevám sa a chápem ich, majú toho veľa, ale my sa nevzdáme. Uvažujem, čo sme jej to v génoch odovzdali, čo sa este musí stať aby ta choroba dostala meno, lebo len alergia to nie je... Prechádzam desiatky strán a vraciam sa znova do tých dní keď sme bojovali o jej zdravie, o ňu, keď sme boli rýchlejší ako záchranka a doviezli ju do nemocnice. Koľko krát som počula, že nie je možné aby jej na tak prísnej diéte správne fungoval mozog, že sa to určite odzrkadlí na jej intelekte...dnes priniesla domov pochvalu riaditeľom školy za prospech
Pohnem aj celým svetom, len aby som jej pomohla... Depky, nepomôžu. Napíšem tu rešerš sama a pošlem mu ju