skúsenosť
Ako urobili z 3 nasobnej milujucej mamičky fetáčku
Mal to byt 3 porod v tejto porodnici.
Moje tehotenstvo prebiehalo v poriadku.
Posledné týždne som, ale začínala mať problém s vysokým tlakom. Posledný mesiac som chodila do poradne už do tejto nemocnice v Dunajskej Strede. Moja posledná poradna skončila, ale s tým, že som už mala veľmi vysoký tlak, tak ma nechali v nemocnici. Dostala som infúziu s magnéziom a tabletky Dopegyt na zníženie tlaku. Netušila som, že ešte v tú noc porodím. Okolo 19.00 som začala pociťovať kontrakcie. Na pásoch na ktoré ma dali a po vyšetrení ma poslali na pôrodnú sálu. Tam som o 23:38 hod aj prirodzene porodila.
Bola som smutná, že pri tomto pôrode nemohol byť aj maňzel, tak ako bol pri predchádzajúcich dvoch, ale bohužial, takto neskoro v noci by nezohnal negatívny PCR test.
Pôrod bol rýchly. Tešila som sa, že si aspoň v nemocnici užijem bábätko s pocitom, že už viem čo mám robiť a budem sa len jemu venovať. Keďže doma ma budú čakať ďalšie dve detičky 3 a 2 roční chlapci.
No čo ma čakalo ráno, tak to by sa mi ani vo sne nesnívalo, že celý pobyt bude preplakaný, stresujúci atď.
Stihla som prvý krát nakojiť synčeka a tešila som sa, že mliečko sa mi tento krát bez problémov rozbehlo.
Ráno prišla pani zo sociálky, že mám ísť s ňou von.
Na chodbe ma čakalo kopec doktorov, sestier atď… najprv som sa zľakla, že sa niečo stalo s mojím dieťaťom.
Položili mi otázku, ako im vysvetlím, že dieťa malo v moči amfetamín. Táto otázka ma tak zarazila, nechápala som, prečo by niečo malo mať také niečo v moči moje dieťa. Pýtali sa čo beriem… Okrem vitamínov pre tehotné a magnézia som nič iné nebrala, ale neverili mi.
Rozplakala som sa a povedala, nech mi vezmú moč a krv, že ja nič neberiem.
Zobrali mi moč, kde na moje zdesenie výsledok bol pozitívny!
Zakázali mi kojiť. Dieťaťu som mohla dávať, len umelé mlieko.
Našťastie moja svokra je pediatrička a riešila to. Na moje náklady som si nechala odobrať krv a moč a odoslali to na toxikológiu do BA.
Smola bola v tom, že to bolo v piatok poobede a výsledky boli až v pondelok. Nehovorím ešte aj to, že vzorky nemohli nájsť.
Za ten čas strávený v nemocnici som preplakala hádam každú chvíľu a cítila sa taká bezmocná, kde mi nikto neveril. Dr. sa mi smiali, že si vymýšľam, niektoré sestričky sa hnusne správali ako k nejakej spodine.
Tlak som mala stále vysoký.
V pondelok, kým som bola v pôrodnici nás ešte stihla socialka navštíviť doma, kde mi kontrolovali, že či má kde spať dieťa a že či mám kúpené plienky atď.
Socialka sa tiež informovala aj na obecnom úrade, v materskej škôlke, u pediatra, u môjho gynekológa a neviem kde ešte.
Konečne v pondelok, keď šiel muž do BA pre výsledky, ktoré boli negatívne, doniesol ich do pôrodnice aj s papiermi, kde sa uvádza, že liek dopegyt vykazuje falošne pozitívny test na amfetamín a následne sa má urobiť konfirmačný test, ktorý neurobili. Urobili tak akurát z matky fetáčku, krorej urobili aj zlé meno v obci atď…
Pani primárka detského oddelenia sa mi ospravedlnila, že takéto niečo sa jej nestalo za 40 rokov a pán primár gynekológie sa asi schovával, lebo môj muž sa s ním nevedel skontaktovať.
Samozrejme dali sme to aj na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, kde po 9 mes. odpísali, že nikto nepochybil, ale že vraj sa to stáva…
Muž to chcel riešiť ďalej, ale ja som to už nechcela. Mala som z toho aj doma problémy.
Čo sa týka kojenia, tak po 4 dňoch čo som nemohla kojiť, tak mliečko sa mi rozbehlo a kojím doteraz už 2 roky a 3 mesiace.
A ešte jedna vec kvoli ktorej to začalo.
Po narodení po 1 minúte malý prestal dýchať a to mi nikto nepovedal. Prečítala som si to až v správe a toto bol dôvod prečo mu odobrali moč, lebo tam bolo podozrenie na drogy. Poďla všetkého mu výrazne vtedy klesol cukor v krvi.
Keby som bola vedela, čo ma bude čakať v tejto neprofesionálnej nemocnici, tak rodiť idem niekde inde!
Ďakujem zopár sestričkám, ktoré aj napriek tejto situácií boli veľmi milé.
Moje tehotenstvo prebiehalo v poriadku.
Posledné týždne som, ale začínala mať problém s vysokým tlakom. Posledný mesiac som chodila do poradne už do tejto nemocnice v Dunajskej Strede. Moja posledná poradna skončila, ale s tým, že som už mala veľmi vysoký tlak, tak ma nechali v nemocnici. Dostala som infúziu s magnéziom a tabletky Dopegyt na zníženie tlaku. Netušila som, že ešte v tú noc porodím. Okolo 19.00 som začala pociťovať kontrakcie. Na pásoch na ktoré ma dali a po vyšetrení ma poslali na pôrodnú sálu. Tam som o 23:38 hod aj prirodzene porodila.
Bola som smutná, že pri tomto pôrode nemohol byť aj maňzel, tak ako bol pri predchádzajúcich dvoch, ale bohužial, takto neskoro v noci by nezohnal negatívny PCR test.
Pôrod bol rýchly. Tešila som sa, že si aspoň v nemocnici užijem bábätko s pocitom, že už viem čo mám robiť a budem sa len jemu venovať. Keďže doma ma budú čakať ďalšie dve detičky 3 a 2 roční chlapci.
No čo ma čakalo ráno, tak to by sa mi ani vo sne nesnívalo, že celý pobyt bude preplakaný, stresujúci atď.
Stihla som prvý krát nakojiť synčeka a tešila som sa, že mliečko sa mi tento krát bez problémov rozbehlo.
Ráno prišla pani zo sociálky, že mám ísť s ňou von.
Na chodbe ma čakalo kopec doktorov, sestier atď… najprv som sa zľakla, že sa niečo stalo s mojím dieťaťom.
Položili mi otázku, ako im vysvetlím, že dieťa malo v moči amfetamín. Táto otázka ma tak zarazila, nechápala som, prečo by niečo malo mať také niečo v moči moje dieťa. Pýtali sa čo beriem… Okrem vitamínov pre tehotné a magnézia som nič iné nebrala, ale neverili mi.
Rozplakala som sa a povedala, nech mi vezmú moč a krv, že ja nič neberiem.
Zobrali mi moč, kde na moje zdesenie výsledok bol pozitívny!
Zakázali mi kojiť. Dieťaťu som mohla dávať, len umelé mlieko.
Našťastie moja svokra je pediatrička a riešila to. Na moje náklady som si nechala odobrať krv a moč a odoslali to na toxikológiu do BA.
Smola bola v tom, že to bolo v piatok poobede a výsledky boli až v pondelok. Nehovorím ešte aj to, že vzorky nemohli nájsť.
Za ten čas strávený v nemocnici som preplakala hádam každú chvíľu a cítila sa taká bezmocná, kde mi nikto neveril. Dr. sa mi smiali, že si vymýšľam, niektoré sestričky sa hnusne správali ako k nejakej spodine.
Tlak som mala stále vysoký.
V pondelok, kým som bola v pôrodnici nás ešte stihla socialka navštíviť doma, kde mi kontrolovali, že či má kde spať dieťa a že či mám kúpené plienky atď.
Socialka sa tiež informovala aj na obecnom úrade, v materskej škôlke, u pediatra, u môjho gynekológa a neviem kde ešte.
Konečne v pondelok, keď šiel muž do BA pre výsledky, ktoré boli negatívne, doniesol ich do pôrodnice aj s papiermi, kde sa uvádza, že liek dopegyt vykazuje falošne pozitívny test na amfetamín a následne sa má urobiť konfirmačný test, ktorý neurobili. Urobili tak akurát z matky fetáčku, krorej urobili aj zlé meno v obci atď…
Pani primárka detského oddelenia sa mi ospravedlnila, že takéto niečo sa jej nestalo za 40 rokov a pán primár gynekológie sa asi schovával, lebo môj muž sa s ním nevedel skontaktovať.
Samozrejme dali sme to aj na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, kde po 9 mes. odpísali, že nikto nepochybil, ale že vraj sa to stáva…
Muž to chcel riešiť ďalej, ale ja som to už nechcela. Mala som z toho aj doma problémy.
Čo sa týka kojenia, tak po 4 dňoch čo som nemohla kojiť, tak mliečko sa mi rozbehlo a kojím doteraz už 2 roky a 3 mesiace.
A ešte jedna vec kvoli ktorej to začalo.
Po narodení po 1 minúte malý prestal dýchať a to mi nikto nepovedal. Prečítala som si to až v správe a toto bol dôvod prečo mu odobrali moč, lebo tam bolo podozrenie na drogy. Poďla všetkého mu výrazne vtedy klesol cukor v krvi.
Keby som bola vedela, čo ma bude čakať v tejto neprofesionálnej nemocnici, tak rodiť idem niekde inde!
Ďakujem zopár sestričkám, ktoré aj napriek tejto situácií boli veľmi milé.
