Ranné vtáča ďalej dokráča; viac zožerie a skôr skape..

Prokrastinácia je moje druhé meno. Lenivosť tretie, ale to meno už som dlho nepoužila. Pretože aj keby som občas veľmi chcela byť lenivá, nemám nárok. Pretože v momente, ako sa rozhodnem byť lenivá, dzecko sa rozhodne, že just sa celý deň nezastavím. Tak som si tú lenivosť prestala plánovať. A pritom som v nej bola kedysi taká dobrá! Čo dobrá! Ja som bola expertka. Keby sa dala lenivosť študovať, promovala by som s červeným diplomom. Alebo viete čo?! Asi nie, kvôli mojej lenivosti by ma vyhodili, lebo by sa mi tam nechcelo chodiť. 

Ale späť k tej prokrastinácii. Ak neviete, čo to znamená, tak nebuďte leniví a pogooglite. Že sa vám nechce? Ehm.. Mne by sa tiež nechcelo, ale nemám nárok. Som mama a som lenivá, ale nemám nárok. Tak len prokrastinujem. Čiže odsúvam veci na neskôr. Najmä tie dôležité, zložité, do ktorých sa mi moc nechce. A nechávam si ich čas, keby už nemám na výber a musím konať.

Dnes bol deň D. Alebo deň, kedy som kamošku Prokrastináciu poslala na chvíľu si oddýchnuť ku kamoške Lenivosti. Nech si dajú pohárik alebo dva dákeho fajnovučkého rosé, podebatia, ktorá má čo nové, poohovárajú ma.. Že mám bujnú fantáziu?! Si píšte.. Každopádne, ich rozhovor si predstavujem asi takto:

..viac na mojom blogu, link v "O mne" 😉