Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri
kacatto
10. feb 2017
42 

S.A.B.O.T.A.G.E.

Čím som staršia, tým viac sa zamýšľam nad totálnymi hovadinami. Ale vďaka týmto drobnostiam, ktoré normálneho človek netrápia, sa občas zamýšľam aj nad vecami, ktoré zmysel majú. Hoci na prvý pohľad sú to ešte väčšie blbosti ako tie, ktoré by "normálny" človek klasifikoval ako hovadiny a mávol rukou. Že dementná, asi stráááááášne unavená frustrovaná mater.

Anyway, zistila som, že deti sú brutálny sabotéri. Počas deviatich mesiacoch v bruchu asi dostávajú doučovanie z cieleného sabotovania. Že o čom zasa točím? No tak vám vážení a milí uvediem príklad. Teda zopár. Lebo ja som majsterka v písaní zoznamov a aj toto do toho patrí!

V marci mala moja kamarátka z detstva oslavu 30tky. Ešte som kojila, najmä teda v noci, ale rozhodla som sa, že po vyše roku už by aj stačilo. Hej, milé pro-mamila ženy, JA som sa rozhodla, že už mám toho po vyše roku dosť. Ale o to nejde. Začala som pekne poporiadku, tuším som tu o tom aj písala, a dieťa sa mi podarilo úplne bez revu a napriek prezentovaným strašidelným scenáriám odstaviť. V sobotu bol deň oslavy, už aj kozy mi odpuchli (a.k.a. pokiaľ si ich nedám "opraviť", push upka je moja nová bff) a mohlo sa ísť na párty s mojimi babami, ktoré som nevidela už sakra dlho. Celý týždeň som vymýšľala, čo si oblečiem, keďže konečne pôjdem medzi ľudí do fancy baru, ktorú kabelku si vezmem, ako sa nalíčím, či sa mi podarí z môjho hniezda na hlave vytvoriť niečo, čo má aspoň z diaľky niečo spoločné s účesom. Ešte som si ako vzorná občianka Slovenskej republiky chcela ísť odvoliť a odtiaľ rovno na vidlibus smer party party party. Avšak, mám doma sabotéra..

Dzecko už večer trochu pokašliavalo, ale skôr iba tak, že "aby sa nepovedalo". Bol piatok, čiže utekať k lekárke sa nedalo, a s takým nijakým kašľom by som ani nešla. By viac ochorel v čakárni. No, tak v sobotu ráno dzecko pokašliavalo stále. Dokonca sa na tom smial. Ako sa však schyľovalo k večeru, dzecko začalo kašľať ako "starý hrniec" a namiesto párty sme šli na pohotovosť.

Ďalšia sabotáž, ktorú pozná asi väčšina rodičov.. Si predstavte, že konečne večer (?!) o 20:00 nespíte pri telke, chlap vám neprišiel z práce zničený, dokonca aj máte chuť na nejaké to mojkanie.. A ste v najlepšom a zrazu sa vám z vysielačky ozýva srdcervúci plač. Lebo sabotér vycítil, že ste sa zrovna nezaoberali tým, aký je úžasný a aký ste mali s ním /namáhavý/ skvelý deň, a tak sa aj v polospánku práve teraz dožaduje vašej prítomnosti, mlieka, čaju, pomojkania, učičíkania, hocičoho.. len "sakra dotrtkajte a nevyrobte mi súrodenca!"

Poprípade po X mesiacoch si vytrucujete* poobedie pre seba. Nemáte žiadne plány, nič, s nikým sa nechcete stretnúť (alebo nemáte s kým, ako ja) a v podstate je úplne jedno kam sa pôjde, len nech si vypijete tú kávu teplú, nerozliatu a bez mrnčania a kreslenia popri tom, utierania rozliatej kávy... A potom sa vám zrazu vyhádže celé decko. Keďže lekárka je už off, lebo pracovala do 12tej, chytíte stres, paniku, wtf.. Nie len preto, že dzecku niečo je.. Ale je streda poobede, v sobotu ste sa chceli ísť "venčiť osamote" a.. zasa tá sabotáž.

Každopádne, týmito pár príkladmi zo života, teda môjho, si len utrieďujem myšlienky. Či? 🙂 Väčšina rodičov by nikdy nikdy N I K D Y  nepriznala, že je nasratá, že zrovna v deň D dieťa ochorie/ urve si ruku alebo nohu/ zvracia alebo hocičo. Vzorne sa postarajú, posťažujú sa, poprípade sa pochvália na sociálnej sieti, že akí sú obetaví. Jasné, decko na prvom mieste, veď nenechám poloskapaté decko doma a ja idem žúrovať, ale určite to zamrzí.

A viete čo? Ja idem zajtra poobede "von" a čakám, čo sa stane.. Ako sa hovorí, očakávaj najhoršie, dúfaj v najlepšie. A v najlepšom prípade si zajtra budem  ťukať do mobilu v dákom fanca bio eko coffee shope a potom sa prejdem po Theatinerstrasse/ Stachuse a kúpim si dačo na seba. Nech nevyzerám ako bezďáčka v tom fancy bio eko coffee shope.

Podmaz* popri čítaní článku: https://www.youtube.com/watch?v=z5rRZdiu1UE

PS: berte s rezervou, mala som coca colu a v nej je strašne veľa cukru a ja som ako hyperaktívne decko..

* - nič to neznamená, mám rada hviezdičky

Link na článok/ blog: http://luciakuba.blogspot.de/2017/02/sabotage.html