Ako decko som Vianoce zbožňovala. Mamka piekla, vyvárala, upratovala, chystala, a hoci frflala a nariekala, stále piekla a vyvárala a upratovala a chystala ďalej. V telke som pozerala vianočné rozprávky, popri tom jedla medovníky, ležala pod "zasvieteným" stromčekom a čakala, kedy príde už ten Ježiško a prinesie mi hračky, a samozrejme pančuchy, tielka a ponožky..
Ako Puberta už som trochu viac vnímala, že mamka popri tom pečení, varení, upratovaní, chystaní a frflaní vyzerala celkom umorene a občas som jej teda pomohla. Nie priveľmi, lebo puberta. Pod stromček už som sa nezmestila a na Ježiška som už nečakala, ale stále som sa tešila na darčeky. Aj keď som si väčšinu z nich bola predtým sama vybrať a sledovala mamku a. k. a. Ježiška, ako platí. Ako prekvapenie som stále dostávala tie fasa pančuchy, tielka a ponožky.
Ako mladá dospelá čaja som už pracovala. A keďže som z Bratislavy, mala som smolu a väčšinu rokov som vždy 24.12. doobeda teda pracovala ja, aby kolegovia a kolegyne, ktorí z "Blááááávy" (ako Bratislavu 99% Bratislavčanov nevolá) neboli, mohli nasadnúť na vlak a ufujazdiť domov.
Zvyšok článku sa dočítate na mojom blogu (link v profile).
Pekný piatok!
jeee a ake tradicie idete teda zaviezt? my to tiez este nemame vykrystalizovane 🙂
ale ja by som bola happy, ak by sme vsetci (rodicia a surodenci s deckami) sli niekam, kde by sme štedrý deň stravili spolu, kazdy by si rozbalil 1-2 mensie darceky a zvysok by nas cakal doma. u nas totiz musis ist kazdemu osobne zavinsovat Vianoce aj Novy rok a my to skratka nedavame a sme za loosrov 🙄