Vysoký krvný tlak je ochorenie, ktorým trpí veľké množstvo populácie a stále v nižšom veku. Je to ochorenie, ktoré spôsobuje vysoký tlak krvi na steny tepien, ktorý môže spôsobiť život-ohrozujúce ochorenia ako srdcový infarkt, mozgová porážka atď.

Vysoký tlak je stanovený množstvom krvi, ktoré srdce pumpuje a množstvom odolnosti ku krvnému toku v tepnách. Čím viacej krvi srdce pumpuje, a čím sú tepny užšie, tým je krvný tlak vyšší.

Príznaky vysokého krvného tlaku

Mnohí trpia na vysoký krvný tlak roky bez toho, aby to postrehli. Dokonca bez symptómov a príznakov vznikajú poškodenia ciev, alebo srdca. Niektorí majú bolesti hlavy, zadýchavanie, krvácanie z nosa, avšak tieto symptómy už prichádzajú v neskôrších štádiách hypertenzie.

Príčiny vysokého krvného tlaku

Príčin je niekoľko, ale väčšinou je spôsobená nezdravým životným štýlom.

Pedagogika Marie Montessori je pokladaná za alternatívny prístup k výchove a vzdelávaniu detí, ale keď sa na ňu pozrieme zblízka, stavia na prirodzených každodenných interakciách medzi rodičmi, učiteľmi a deťmi. Jeden z najväčších darov, ktoré môžeme deťom dať, je ich schopnosť samostatne sa o seba postarať a to v sebe zahŕňa starostlivosť o seba a svoje okolie. Ale kedy s tým začať? Kedy si dieťa dokáže samo dôkladne umyť zuby, ustlať posteľ, upratať izbu, či navariť?

Pri odpovedaní na tieto otázky sa rodičia delia do niekoľkých táborov. Jedni chcú svojim deťom zabezpečiť úžasné detstvo, dieťa predsa nie je otrok, ktorý má robiť prácu dospelých… No v skutočnosti z nich vychovávajú pohodlných adolescentov, ktorí si nedokážu navariť ani oprať. Ďalšia skupina by síce pomoc detí ocenila, ale myslia si, že deti to nedokážu urobiť dostatočne rýchlo a kvalitne, chýba im teda trpezlivosť a vychovávajú deti, ktoré sa do ničoho nepustia, lebo dopredu vedia, že to nebude dosť dobré.

Podľa Marie Montessori sú tieto námietky neopodstatnené. Psychológia nám hovorí, že základným predpokladom úspešného života je schopnosť adaptácie, teda prispôsobenia sa svojmu prostrediu. V útlom veku adaptácia prebieha napodobňovaním najbližšej rodiny. Práve v tomto veku môžeme deťom vštepiť všetky dobré návyky úplne jednoduchým spôsobom – dovoľme im pracovať spolu s nami. Nebudú to vnímať ako nenávidenú povinnosť, ale ako spôsob ako byť užitočný. Maria Montessori založila v roku 1911 školu postavenú na jednoduchom princípe – deti sa viac naučia počas činnosti ako počas počúvania výkladu. Rozšírila to aj do domácností svojich žiakov, kde domáce povinnosti pomáhali upevňovať ich charakter a sebavedomie, pretože odrážali ich potrebnosť a samostatnosť.

Začať teda môžeme už od dvoch rokov dieťaťa. Aby sme predišli jeho frustrácii, musíme mu najprv ukázať ako sa čo robí a aký má byť výsledok činnosti. Najskôr by sme mali byť pri ňom a pomáhať mu alebo ho povzbudzovať. Nie je však vhodné dávať za domácu prácu akékoľvek odmeny, tou je totiž harmonický domov, ktorý spoločne tvoríme. Ak napríklad učíme trojročné dieťa prestrieť stôl, musíme mu najskôr ukázať, ako prestrieť obrus, kam položiť taniere, poháre a príbory. Ako dieťa rastie, povinnosti mu pribúdajú, preto je vhodné vytvoriť magnetickú tabuľu alebo nástenku s obrázkami opisujúcimi domáce práce, ktoré má na starosti. Základom je, aby mohlo po odložení hračiek alebo utretí prachu premiestniť obrázok do kolónky “splnené” a získalo tak dobrý pocit z odvedenej práce. Zároveň sa poistíme, že dieťa na niečo nezabudne. Na vytvoreniedobrého návyku (ako i zlozvyku) totiž potrebuje každý človek minimálne 21 dní. Preto je potrebná dôslednosť a vyhýbanie sa tomu, aby dieťa pomáhalo len ak máme čas alebo keď nám to práve napadne. Režim a denná rutina prinášajú nielen dobré návyky, ale i pocitistoty a bezpečia u dieťaťa.

Zdroj:

http://www.kreativita.info/maria-montessori/

Tehotné ženy si každodenne predstavujú okamih, keď po prvý raz uzrú svoje dieťatko. Neustále si kladú otázku, ako sa postarať o jeho úspešný štart do života, čo mu dopriať, aby mu zabezpečili dobré zdravie. Lekári radia, slnečný vitamín D!

Nízky príjem vitamínu D v perinatálnom období (v čase od predtehotenstva do ukončenia 24. mesiaca veku dieťaťa) sa tradične spája s poruchami kostného systému. Hromadia sa však dôkazy, že dlhodobá porucha kostného systému (rachitída, osteomalácia) tvorí len zlomok dôsledkov nedostatočného príjmu vitamínu D. V skutočnosti je jeho absencia rizikovým faktorom vzniku mnohých chronických chorôb – srdcových a onkologických ochorení, schizofrénie, cukrovky, psoriázy, reumatoidnej artritídy i ďalších autoimunitných ochorení.

Zlepšuje kvalitu vnútromaternicového prostredia

Vitamín D sa zaraďuje k látkam, ktoré modulujú dlhodobé programovanie ľudského zdravia. Podľa záverov pozorovaní uskutočnených komisiou OSN pre výživu (FAO), výžive matky a dieťaťa je potrebné venovať osobitnú pozornosť najmä v čase od predtehotenstva až do ukončenia 24. mesiaca veku dieťaťa! Práve vtedy je výživa schopná obzvlášť ovplyvniť štruktúrny a funkčný vývoj organizmu! Potvrdilo sa, že práve tieto štruktúrne a funkčné zmeny môžu mať dlhodobé následky pre ľudské zdravie. Biologické mechanizmy si môžu nadlho zapamätať metabolické účinky raného výživového prostredia plodu a novorodenca. Nedostatočný príjem vitamínu D počas perinatálneho obdobia môže takto vytvoriť základ dlhodobého neskorého poškodenia zdravia.

Absenciu vitamínu D v tehotenstve si odnáša nielen kostný systém detí – majú nižší obsah minerálov v lumbálnych stavcoch a plochých kostiach, čo zvyšuje riziko osteoporózy v ich neskoršom veku. Výskum uskutočnený na základe pozorovaní FAO ukázal, že nedostatok vitamínu D u tehotných žien vyvoláva poruchu transportu vápnika v placente. A nielen. Práve kvalita vnútromaternicového prostredia môže niesť zodpovednosť za vznik mnohých ďalších chronických ochorení v neskoršom živote dieťaťa.

Chráni pred preeklampsiou a predčasným pôrodom

Únava, vyčerpanosť, stres... stali sa našimi každodenným sprievodcami. Ak však presiahnu únosnú mieru a náš organizmus sa ocitne v kritickej situácii, naštartuje nás lekárska pomoc v podobe upokojujúcej dávky magnézia-horčíka. Navodí vyvážený fyziologický stav organizmu a vleje nám znova do žíl chuť do života.

V tele máme približne 25 g horčíka: 60 % z toho je viazaných v našich kostiach a zuboch, takmer 39 % sa nachádza vo vnútri buniek, predovšetkým vo svaloch a len 1% je obsiahnuté v krvnej plazme.

Pomáha pri záťaži, odbúrava stres

Horčík zvyšuje našu odolnosť voči stresu tak, ako nedokáže už žiadna iná životne dôležitá látka a pôsobí rýchlejšie ako ktorékoľvek uvoľňovacie cvičenie. Dokáže rýchlo upokojiť náš nervový systém aj v čase, keď pracuje na plné obrátky. Vďaka nemu sú naše podráždené nervy opäť schopné znášať záťaž. Stres totiž odčerpáva horčík a spôsobuje jeho enormné straty v organizme.

Horčík pomáha v metabolizme tukov, sacharidov a bielkovín, je nevyhnutný pre tvorbu energie. Zúčastňuje sa viac ako 300 enzymatických reakcií, ktoré vedú k jej následnému uvoľneniu. Keď je oslabená armáda enzýmov, ktoré sú závislé od horčíka, začínajú sa u nás prejavovať nasledujúce symptómy: bolesti hlavy, migréna, nespavosť, svalové napätie, vysoký krvný tlak, poruchy srdcového rytmu, zrýchlený pulz, vnútorný nepokoj, depresia, hučanie v ušiach, syndróm chronickej únavy, problémy s nadváhou.

Pri dnešnom spôsobe života, ktorý je plný stresu, si náš organizmus pýta väčšie množstvo horčíka na riadenie činnosti životne dôležitých enzýmov, teda viac horčíka pre vnútorný pokoj. Čím máme v krvi vyššiu hladinu tohto minerálu, tým lepšie pracujú naše vnútorné „elektrárne”, mitochondrie. Telo je pokojné a zároveň plné energie. Horčík reguluje dráždivosť bunečných membrán, čo zohráva dôležitú úlohu pri dráždivosti svalov a nervových buniek. Pri jeho dostatočnej zásobe v organizme sa únava a vyčerpanie vytratia - uvoľnia sa svaly, rozšíria sa cievy, zníži sa krvný tlak, srdce bije rytmickejšie. Jeho zásluhou sa nám tiež ľahšie zaspáva.