Profil používateľky katharines

Príspevky pre registrovaných používateľov sa ti nezobrazujú.

Správa bola zmenená • 19. máj 2018 •

#zivot_je_dar 🎁🎗
Dnes vám chcem predstaviť ďalšieho človeka, ktorý vykonal tisíce potratov, avsak vďaka Božej milosti sa z neho stal horlivý ochranca nenarodených. Volá sa Stojan Adaševič, srbský lekár.

Podľa Adaševičových výpočtov na 25 počatých detí pripadá sotva jedno živo narodené. Teda 24 bytostí je zničených. „Je to skutočná vojna narodených s nenarodenými,“ hovorí doktor. „V tejto vojne som viackrát zmenil front. Najprv som bol ako nenarodený odsúdený na smrť, potom som sám zabíjal nenarodených, teraz sa zas usilujem brániť ich.“

Pochybnosti, či su potraty "len chirurgickým zákrokom" sa začali objavovať v deväťdesiatych rokoch, keď do juhoslovanských nemocníc začali zavádzať ultrasonografy. Vtedy Adaševič na obrazovke USG prvý raz uvidel to, čo doteraz nebol viditeľné – vnútro lona ženy a živé dieťa, ktoré si cmúľa prst, pohybuje rukami i nohami. Obvykle o chvíľu kúsky toho dieťaťa ležali pred ním na stole.

„Pozeral som sa, ale nevidel,“ spomína dnes. „Všetko sa zmenilo, keď sa mi začali snívať sny.“

SEN DOKTORA ADAŠEVIČA

Vlastne bol to jeden sen, no opakoval sa každú noc, zo dňa na deň, z týždňa na týždeň, z mesiaca na mesiac.

Snívalo sa mu, že kráča po slnkom zaliatej lúke, okolo neho je plno krásnych kvetov, lietajú pestrofarebné motýle, je teplo a príjemne, no napriek tomu ho trápi akýsi znepokojujúci pocit. V istej chvíli sa lúka zapĺňa deťmi, ktoré pobehujú, hrajú sa futbal, smejú sa. Sú rôzneho veku, od troch, štyroch rokov do asi dvadsiatky. Všetky sú neobyčajne krásne. Tvár jedného chlapca a dvoch dievčat sa mi vidia veľmi známe, ale nevie si spomenúť, odkiaľ ich pozná. Pokúša sa s deťmi rozprávať, ale tie, keď si ho všimnú, vydesené začnú utekať a kričať. Na to všetko sa pozerá človek v čiernych šatách, pripomínajúci mnícha. Nič nehovorí, len prenikavo pozerá.
Adaševič sa každú noc budil vydesený a do rána nemohol zaspať. Nepomáhali ani bylinky a prášky na spanie.

Jednej noci vo sne, úplne vykoľajený z rovnováhy, začal naháňať utekajúce deti. Podarilo sa mu jedno z nich chytiť. Ono vtedy začalo prenikavo kričať: „Pomoc! Vrah! Zachráňte ma pred vrahom!“ V tej chvíli v čiernom oblečený človek sťa orol priletel k Adaševičovi, vytrhol mu dieťa z rúk a ušiel.

Doktor sa prebudil, srdce mu bilo ako zvon. V izbe bolo chladno, no on bol celý rozhorúčený a spotený. Ráno sa rozhodol ísť za psychiatrom. Pretože nebol voľný termín, objednal sa na nasledujúci deň.
Keď nastala noc, rozhodol sa, že vo sne pôjde za „čiernym človekom“ a spýta sa ho, kto je. Tak aj urobil. Neznámy mu odpovedal: „Moje meno ti aj tak nič nepovie.“ Keď však doktor nástojil, odpovedal mu: „Volajú ma Tomáš Akvinský.“

Toto meno Adaševičovi naozaj nič nehovorilo. Počul ho prvý raz. Človek v čiernom pokračoval: „A prečo sa nepýtaš, kto sú tie deti? Nepoznávaš ich?“ Keď lekár odpovedal záporne, Tomáš povedal: „To nie je pravda. Oni ťa poznajú veľmi dobre. To sú deti, ktoré si zabil pri potratoch.“ - „Ako to?“ odporoval Adaševič. „Veď sú veľké, no ja som nikdy nezabíjal narodené deti.“ - „A ty nevieš, že tu, vo večnosti, na druhej strane, všetky deti rastú?“ opýtal sa Tomáš.

Doktor sa však nevzdával. „Veď som nezabil dvadsaťročného človeka.“ Tomáš odpovedal: „Zabil si ho pred dvadsiatimi rokmi, keď mal tri mesiace.“
Vtedy si Adaševič zrazu spomenul, na koho sa ten dvadsaťročný mládenec a tie dve dievčatá tak podobajú – na jeho veľmi dobrých známych, ktorým pred rokmi robil potrat. Chlapec vyzeral tak, ako vyzeral jeho otec, keď mal dvadsať. Bol to Adaševičov dobrý priateľ a jeho žene urobil potrat presne pred dvadsiatimi rokmi. V tvárach dievčat doktor spoznal črty ich matiek, z ktorých jedna bola jeho sesternicou.
Keď sa zobudil, rozhodol sa, že už nikdy v živote neurobí potrat.

Napriek tomu ešte na 1 potrat pristúpil a zažil šokujúce chvíle....
Viac na:
http://mojpribeh.sk/zahranicne-pribehy/i3/