25.8.1999 - Boh Otec
Obetujem to všetko

Žena usilovne riadila svoj dom a popritom sa v duchu modlila a obetovala svoju prácu Bohu. Nemala rada upratovanie; bola by radšej, keby mohla robiť niečo iné, a túto prácu prenechať iným. Poznala však svojho manžela, ktorý pracoval celý deň, a ktorý by bol tým jediným iným človekom, ktorý by to mohol urobiť.

Keďže jej tri deti boli príliš maličké, nemohla to nechať na neho, lebo potreboval aj oddych, aby mohol pracovať. A tak, z lásky k svojej rodine, čistila čo bolo treba a z lásky k Bohu, ponúkla túto obetu, aby aj iní mohli byť nejako požehnaní.

Žena sa usmiala, keď si pomyslela na priateľov, ktorí nemali deti, ale mohli ich mať a ktorí, ak by chceli, by mohli mať slúžku na domáce práce.

Spomenula si na ťažkosti, ktoré mala v živote, ale aj napriek nim by nemenila so svojimi priateľmi, pretože jej manžel ju miluje a ona miluje jeho a spolu majú deti, ktoré obaja milujú. V srdci vedela, že Boh to takto urobil. Boh ju požehnal veľmi milujúcou rodinou a pre ňu to bolo veľké znamenie Božej lásky k nej.

Žena začala nahlas spievať hymnus lásky, ďakujúc Bohu za Jeho štedrosť k nej a počas spevu pocítila, že srdce sa jej napĺňa šťastím. Mala pocit, že jej od šťastia pukne. Spievala stále hlasnejšie a snažila sa vydať všetko svoje šťastie zo seba a do každého slova. Teraz, vo všetkých úkonoch upratovania pociťovala stále väčšie šťastie a začala zlaďovať každý svoj pohyb so slovami piesní, ktoré spievala.

Čoskoro svoju prácu skončila a padla na kolená v radosti a volala: "Ďakujem Ti, Bože, milujem Ťa. Ďakujem Ti, že ma miluješ a ukazuješ mi, že aj o veciach, ktoré neradi robíme, možno nájsť radosť Tvojej lásky, keď prácu obetujeme Tebe ako skutočnú obetu a modlitbu lásky. Ďakujem Ti, Pane."

Práve vtedy vošli do izby jej tri deti a pretierali si očká po tom, čo sa prebudili z popoludňajšieho spánku.
"Mami!" volali jednohlasne a pribehli k nej s otvoreným náručím. Objala a pobozkala ich, plná lásky. Potom sa pozrela hore a povedala: "Ďakujem Ti, Pane."

Deti videli, čo ich matka urobila a ako sa pozrela nahor a napodobnili ju. Jednohlasne zvolali: "Ďakujeme Ti, Pane."
Matka kľačala aj naďalej a objímala si svoje detváky a šťastne sa usmievajúc vzdávala neustálu vďaku: "Vďaka Ti, Pane. Som taká požehnaná."

V tej istej chvíli jej manžel v úrade držal ruženec v jednej ruke. Modlil sa jedno z tajomstiev Radostného ruženca za svoju manželku a obetoval ho, aby mala dnes šťastný deň. Bohu tiež obetoval každé číslo a slovo, ktoré napísal druhou rukou, i ako modlitbu za svoju manželku. Cítil sa šťastný a mal pocit bezpečia z poznania, že život jeho rodiny je v Božích rukách.
"Niet lepšieho miesta pre nich," pomyslel si a pokračoval v modlitbe, práci i v úsmeve.

"Ako môžeš byť celý čas taký šťastný?" spýtal sa ho kolega, s ktorým sedel v jednej kancelárii. "Táto práca je taká jednotvárna; je nudná a privádza ma do šialenstva. Keby nešlo o peniaze, bol by som odišiel pred vekmi."

"Musím sa starať o rodinu, a aj ja potrebujem peniaze, a toto je práca, ktorú robím," vyhlásil manžel s úsmevom.

"Áno, ale ty sa z nej tešíš," zvolal kolega.

"Nikdy som sa z nej netešil, ale začal som sa modliť v práci," povedal manžel a zdvihol ruženec do výšky.

"Vidíš, obetujem všetku prácu, ktorú vykonávam ako modlitbu Bohu za moju ženu a deti. Odkedy som to začal robiť, začala sa mi práca páčiť, lebo teraz ju vnímam ako spôsob pomoci mojej rodine cez milosti, ktoré udeľuje Boh. Keď sa modlím, niekedy sa vidím so svojou rodinou, ktorá tu nie je so mnou, a to ma robí šťastným. Práve pred chvíľkou som v mysli videl, ako moja manželka objíma naše deti a ony všetky vyzerali plné radosti. Pocítil som sa veľmi dobre. Mal by si to vyskúšať," navrhol kolegovi.

Možno to vyskúšam," odvetil muž, no myslel si: "Tento chlap je švihnutý."

Kolega sa vrátil k svojmu stolu a pokračoval v práci, ktorá sa zdala čoraz ťažšou a ťažšou každým slovom, ktoré napísal. Pozrel sa na stále sa usmievajúceho muža blízko neho. Ten sa na neho pozrel a povedal: "Vyskúšaj to!"

Potom, prekvapený sám zo seba, kolega sa v mysli začal modliť popri práci. O krátku chvíľku sa začal usmievať a nechcel uveriť tomu, ako dobre sa odrazu cíti. Kolega pozrel na manžela a povedal: "Ďakujem ti, funguje to."

Práve vtedy vstúpil šéf do miestnosti a uvidel dvoch usmievajúcich sa mužov. "Hej vy, je super vidieť dvoch usmievajúcich sa pracovníkov. Viem, že táto práca je trochu monotónna, preto sa každý deň modlím k Bohu, aby ste z nej neboli frustrovaní. Zdá sa, že moje prosby sú vyslyšané," povedal šťastne.

Nevedel, ako pravdivé sú jeho slová, a že boli vyslyšané nielen jeho modlitby, ale aj modlitby obetujúcej sa ženy.

Alan Ames: Príbehy lásky
www.zaex.sk