Bruno Ferrero:
POISTKA

  Žil raz jeden dobrý človek. Volal sa Romeletto a býval v domci na brehu Tiberu. Jedného jarného rána Romeletto videl, že Tiber mu omýva  dvere domu. Stále pršalo, rieka sa vzdúvala a korytom sa hrozivo valila kalná voda. 

  Vyľakalo ho rádio: "Všetci, ktorí bývajú v blízkosti Tiberu, nech ihneď opustia svoje príbytky. Blíži sa záplava."

  Romeletto bol veľmi nábožný a dôveroval Pánu Bohu. Kľakol si a začal sa modliť.

  "Pane, zachráň ma!"

  V tom počul zhora hlas: 

  "Neboj sa, Romeletto. Maslím na teba." Bol to hlas Pána.

  Romeletto celý naradovaný vstal a dal sa do každodennej práce, akoby sa nič nedialo. O jedenástej bolo v dome už plno vody a Romeletto sa uchýlil na poschodie. Práve tade prechádzali požiarnici. Jeden ho zbadal a zakričal: "Rýchlo poď s nami! Hrozí nebezpečenstvo!"

  "Kdeže! Ja mám predsa poistenie zhora," odpovedal Romeletto a ukázal na nebo. O tretej bolo už vody po pás a Romeletto sa uchýlil do podkrovia. Práve okolo plával záchranný čln a ktosi naňho zavolal: "Rýchlo nastúp. Tiber bude stúpať ďalej!" 

Romeletto odmietol: "Ja mám svoju záchranku."

  O piatej voda vystúpila nad odkvapové žľaby a Romeletto vyliezol na strechu. Plával tadiaľ záchranný čln, ktorý zbieral posledných nešťastníkov.  Márne sa usilovali Romeletta odviesť. Držal sa komína ako kliešť." Nepotebujem vás. Mám svojho záchrancu!"

  Voda stúpala ďalej a desať minúť pred šiestou sa Romeletto utopil.

  Len čo sa ocitol v raji, strašne sa nahneval. Predstúpil pred Pána a zaprotestoval: "Povedal si, že sa o mňa postaráš. A ja som kvôli tomu umrel."

  Pán sa naňho milo pozrel.

  "Ale ja som na teba stále myslel, Romeletto. Poslal som ti tri člny."

#zamyslenie
Často si myslíme, že Boh musí konať len tak, ako si to sami predstavujeme a prehliadame príležitosti, ktoré nám posiela, aby sme mohli žiť.