Vcera sme s mužom a našou labradorkou boli na veterine na kontrole. Cestou zo Šurian som zbadala popri ceste starú tetu a az ma zatriaslo. Pešo popri ceste isla von z mesta. Sama viem ze najblizsie kam mohla ist je Šurany-kopec. Odhadom 2-3 km. Ja by som tu vzdialenost dala mozno za 40-50 minut, autom sanozrejme za chvíľočku. Muz pozrel na mňa...zoberieme ju? Kedze deti neboli s nami, tak jasne. Zdaleka teta vyzerala cez 65 rokov, kludne mozno 70. Chúďa, ta si nohy zoderie. Muz nacuval k nej, ponukli sme odvoz, bola rada. Horko ťažko nalozila tasky, nastupila, no vyzerala staro, tak ako z auta. Po chvilke cesty povedala ze ma 56 rokov (o cca 10viac ako ja). Brali sme ju az na ten kopec, kde byva v unimobunke...normalne som bola bez slova cestou domov. Nie sme ziadny pracháči...ale tato situacia ma zaskočila...teta bola ovela mladsia ako som predpokladala,hoci vyzorovo velmi stara. Zrejme mala z nejakého titulu veľmi ťažký život. Pamatam sa, ze obcas som ako dieta musela domiv stopovat, alebo ist pešo popri ceste. Teraz ma muž vyzdvihne na stanici zakaždým, hoci je to len 2 km a v dedine po chodniku by som to domov zvladla... Normálne mi ostalo smutno ze človek tak unaveny životom chodi tu trasu zrejme denne, kedze tie autobusy na tej trase boli vždy strašná bieda 😞