Príspevky pre registrovaných používateľov sa ti nezobrazujú.
a uvidíš všetky príspevky!
kikaneu
2. sep 2017 Čítané 46x

Po roku som sa opäť zapojila do testovania a hneď aj úspešne. Tak veľmi som sa na to tešila, až to prišlo v najnevhodnejšiu chvíľu. Synček mal zdravotné problémy, takže čas na testovanie bol výrazne obmedzený, ale nakoniec sme to spolu všetko zvládli a stihli. Moja slečna mala z balíčka obrovskú radosť a koliesko si hneď aj prisvojila do svojej kuchynky :slight_smile: Bublinková fólia sa udomácnila v stane/hrade a chodí si tam pukať bublinky dodnes.

Forma na pečenie taštičiek

Priznávam, taštičky u nás nie sú v kurze. Deti ich neľúbia, ale my s manželom sme si pochutnali. Pretože byť s deťmi, keď ma potrebujú v chorobe, je pre mňa prvoradé, piekla som z kupovaného lístkového cesta a keď spali. Zvolila som jednoduchosť a plnila len jahodovým džemom. Forma mi prácu veľmi uľahčila, radielko pekne orezalo prebytočné cesto, džem som nadávkovala do taštičiek jednoducho lyžičkou a prekryla druhým plátom cesta a prebytočné orezala. Pri rezaní koliesko pekne spojí obe vrstvy cesta a plnka nevyteká. Rýchle, jednoduché a efekt perfektný. Vyzdvihnúť chcem aj jednoduché umývanie, naozaj stačí opláchnuť teplou vodou a je forma pripravená na opätovné použitie. Do umývačky riadu som ju nedávala, takže neviem ako by sa zachovala. Chválim tento produkt, určite budem taštičky manželovi vypekať častejšie, či na sladko či na slano.

Špirálka na zeleninu

Pri tejto pomôcke som nevedela, či som len ja nešikovná alebo od toho veľa očakávam. Chcela som dokonalé špirálky a vychádzali mi samé nepodarky. Však posúďte sami. Keby som si to kúpila, bola by som veľmi sklamaná, že som vyhodila peniaze na takú somarinu.

Sada dvoch tvorítok na zeleninu

Vykrajovátko chválim, až na to, že jeden tvar sa nedá vybrať von bez poškodenia (ten najmenší). Výborné na syr či mrkvu, jablko. Používa sa jednoducho a aj sa ľahko umýva, tiež stačí opláchnuť teplou vodou. Deťom sa páčili takto ozdobené raňajky. Takže až na tento nevyberateľný tvar, toto tvorítko môžem odporučiť.

Zato pomôcka na krájanie paradajok zlyhala, skúšala som ju aj na jablko, ale ani tam neuspela. Namiesto krájania paradajku spučila, či som skúšala rýchlo či pomaly, efekt bol stále rovnaký a to nijaký. A to som sa tak veľmi tešila, ako vyzdobím deťom a manželovi jedlá a aj sebe moje zdravé chudnúce večere. Škoda, naozaj som od toho čakala viac a som rada, že som vždy odolala a nekúpila si tieto „zlepšováky“ do kuchyne.

#test_magnet3pagen

Čítaj celý článok
kikaneu
15. jún 2017 Čítané 771x

Už dlhšiu dobu som sa chystala odnaučiť synčeka od cmúľania cumľa. Chcela som to urobiť pomaly a nenásilne, takže som ho ráno po zobudení schovala, aby ho nikde nevidel a dala až keď išiel na obed spať a zase až na nočný spánok. A ono to fungovalo pekných pár dní, kým si chlapča nepokazilo u babky žalúdok. No čo už, keď sa mu polepší, skúsime to znova. Náhoda to ale celé zariadila inak.

Všetky nešoférujúce mamy to určite poznáte. Potrebujete ísť s jedným dieťaťom k lekárke cca 50 km od miesta vášho bydliska, nechce sa vám ísť autobusom, tak vás vezie manžel a samozrejme ide s vami aj druhé dieťa, nech je poriadne „veselo“. U lekárky šlo všetko hladko, cesta späť tiež v pohode. Doma sme si deti podelili a prezliekli a všetko rýchlo, rýchlo, aby manžel stihol poobednú zmenu v práci. Práve keď bol na odchode, išla som uspať synčeka a pýtam sa, že kde má dudku. „Nemal ju už keď som ho vyberal z auta“, odpovedal manžel a už ho nebolo. Nehádala som sa a ani ten cumeľ nikde nehľadala, však keď nemal, tak nemal. Uspávanie síce trvalo dlho predlho, ale podarilo sa a dokonca bez plaču. A tu som si pomyslela: „Dobre synak, dudka sa síce pohľadá, keby niečo, ale už ju asi nedostaneš“.
Celé popoludnie ju vôbec nehľadal, až večer v posteli si spomenul, že kde má kugu. Povedala som mu, že sa stratila a nie je a on si ľahol ku mne a zaspal. Až o deviatej, ale zaspal a zas bez plaču. Dni sme zvládali úplne super, aj obedný spánok, ale ten nočný, och. Tri noci som poriadne nespala, huncút si vymenil cmúľanie dudky za ťahanie mojich vlasov. Spí v postieľke, ale bez dudky sa okolo tretej vypýta s plačom ku mne a ťahá má až do rána, au. Takže si viete prestaviť ako vyzerám, ak ste už niekedy videli sliepku bez peria (u nás na východe by som to opísala slovným spojením: „vyskubaná kura“). Ešteže mám tých vlasov na hlave dosť. Konečne štvrtá noc bola lepšia a mama je ako tak vyspatá a veselo píše článok.


Aby som sa dostala k pointe. Tú dudku pri vyberaní z auta mal. Keď ho manžel prezliekol, tak malý utiekol do obývačky a vypýtal si jablko. Podala som mu ho, vytiahla cumeľ z pusy a schovala na vyššiu poličku, nech ho nevidí a nepýta. A schovala som ho kvalitne, keď som ho nevedela nájsť a vôbec som si nespomenula, že ako to bolo. Byť mamou je naozaj náročné.

Čítaj celý článok
kikaneu
20. apr 2017 Čítané 461x

Zvoní budík, je 6:30. Otvorím oči, vypnem tie lesné vtáčiky, poprajem deťom dobré ráno a premáham chuť zavrieť oči naspäť. Dcérka mi oznamuje, že by ešte chcela spať a jediný, kto u nás vstáva s dobrou náladou, je synček. Pohľad z okna - a sneh, zase sneží. Tá zima snáď tento rok ani neskončí, či nebodaj, začína nová doba ľadová?

Čo na tom, že kalendár ukazuje dátum 19.4., dcérke som dala šál, hrubú čiapku a zimnú bundu, malého do nosiča (vďakabohu za tento vynález) a šup! odprevadiť škôlkarku. Domov sa ponáhľame, potrebujem si mixnúť raňajky a rýchlo uvariť kolienka k zvyšnej omáčke na obed. Elektrinu nám mali vypnúť o 7:30, našťastie, ešte funguje. Raňajky nachystané, vodu zohrievam v rýchlovarnej kanvici, nech sú cestoviny uvarené rýchlejšie. Práve, keď som ich do vriacej vody nasypala, nastala tma, zatváram hrniec a popod nos si frflem. Rozmýšľam, čo teraz. Ešte dobre, že mama neposlúchla moje rady a má plynový sporák. Rozhodla som sa, že najprv sa naraňajkujem, a potom vezmem hrniec aj drobca a uvaríme u mamy. Po pár minútach dvíham pokrievku, premiešam a čuduj sa svete, cestoviny sú akurát hotové. Tak to ma veľmi potešilo, navariť na sklokeramickej doske bez elektriny :grinning: paráda.

To pochmúrne počasie mi uspalo dieťa (večne plné energie) už o deviatej, rýchlo si varím u našich kávu a beriem si pero a zápisník a píšem tento text. Ešte som ju ani nemala dopitú a už si v postieľke tlieskal, rovných 50 minút spánku, no nič, pôjde dnes ešte raz. 

Hráme sa s huncútom celý deň s autami, chlapča sa nezaprie. Priebežne chodíme kontrolovať okno do ulice, okno do dvora a garáž. Drobec si nedá vysvetliť, že auto tam nie je a zbožňuje chodiť po schodoch. Nosí mi ovládač od telky, stláča gombík na predlžovačke a čuduje sa, že v žiadnej polohe nesvieti. Doma máme prítmie, okná malé, obloha zatiahnutá a Perinbaba skáče po svojej perine a nedá si pokoj. Maxim je po obede už unavený, zaspí mi na rukách. Uložím ho do postieľky a nechce sa mi nič, líham si v detskej na posteľ a čítam. Zobudím sa na pípanie - drobec si stláča v spálni budík. Je pol tretej, čas chystať sa po bambuľku. Pozeráme z okna, okrem sneženia sa pridal aj vietor, nechce sa mi ani nos vystrčiť z domu. Voláme mame, ide domov z roboty, cestou si vnučku vyzdvihne. Keď zazvonil telefón, myslela som si, že mama mi chce ešte niečo povedať, ale nie, nastal svetlý bod dnešného pochmúrneho dňa. Kuriér s balíčkom letných vecí pre deti, aká to symbolika. Privolávame teplo skúšaním, ale biele vločky sa sypať neprestávajú.

O pol piatej došiel manžel z práce, nesie tanier do mikrovlnky, slečna na neho kričí: "tatooooo, veď nejde elektrina!!!!" Mám pocit, že mi z toho šibne, odratávam posledné minúty, odstávka má byť do 17:30, keď tu zrazu, blik, a bolo svetlo. Huráááááá, ani neviem kto sa teší viac, či ja alebo deti a manžel. 

A prečo to celé píšem? Lebo sa mi nechcelo počas synovych spánkov hrkotať s riadmi v kuchyni, nech ho nezobudím, a nič iné sa robiť bez elektriny nedá. Človek to v bežnom zhone každého jedného dňa až tak nevníma, ale je to fakt sila, keď idem do kúpeľne, a zakaždým ťuknem po vypínači, tak automaticky, keď nemôžem zapnúť práčku ani umývačku, navariť či ohriať jedlo, uvariť si kávu. A tak som sa stihla cez deň aj zamyslieť nad tým, ako asi žili ľudia v minulosti, keď elektrina ešte nebola. My sme ju dnes nemali "len" niečo vyše 9 hodín a cítila som sa ako bez ruky. Som rada, že žijem tu a teraz, s kopou fajn pomocníkov v domácnosti, vďaka ktorým môžem oveľa viac času tráviť so svojimi deťmi.

P.S. na fotografii sú na elektrickom stĺpe dvaja elektrikári, aj mi ich ľúto bolo, isto riadne vymrzli

#zamyslenie

Čítaj celý článok
kikaneu
12. apr 2017 Čítané 18006x vybrali sme

Veľa z nás to pozná - pozeráme do zrkadla a sme zhrozené. Ja som jedna z nich. Nikdy som nebola štíhla, ale ako som sa "vyžrala" po druhom pôrode, no fuj. Mala som snahu niečo s tým robiť minulú jar - leto, ale hoci som vtedy trošku zhodila, cez Vianoce som to všetko mala nazad.

A tak som sa 1.1. tohto roku postavila na váhu, ktorá ukazovala nelichotivé číslo 80,4 kg. Pri mojej výške ("nížke") 164 cm je to hrozné číslo a aj ten obraz v zrkadle bol odpudzujúci. Celý deň som spriadala v hlave plány a postupy, ako začnem a čo vlastne idem robiť. Cvičiť alebo meniť stravu, či oboje? 

Rozhodla som sa, že na to pôjdem postupne, ak by som si totiž zrušila všetky "sla(dko)sti" naraz, isto by som to nevydržala. Takže som si dala na január niekoľko predsavzatí:

  • nebudem jesť sladkosti, len v sobotu alebo nedeľu a len doma upečené, jeden kúsok z koláčika - dodržala som
  • budem piť viac vody, cca 3 litre denne - dodržala som, ale musela som si robiť za každý pohár čiarku
  • po siedmej večer už nedám do úst nič - dodržala som
  • cvičiť som začala len nenásilne, pomaly, a to 30-dňovú brušákovú a drepovú výzvu - vydržala som celých 30 dní.

Čísla na váhe pomaly klesali, centimetre, hlavne z brucha (cez pupok), tiež pomaly ubúdali. Ale koncom mesiaca sa váha zastavila a ja som si dala predsavzatia ďalšie: 

  • večera medzi 17:00 - 18:00 - dodržiavam
  • zeleninové šaláty namiesto pečiva či dojedania z obedu - dodržiavam, i keď nie striktne. Nie vždy mám doma zeleninu a nie vždy si ten šalát aj stíham pripraviť pri tých mojich dvoch šidlách.
  • cvičiť s Jillian Michaels - zvolila som si program 30 days beginner shred a začínala som s ním 30.1.

Po mesiaci mi 1.2. váha ukázala číslo 77,7 kg, cez pupok som sa prepracovala z0 109cm na 100 cm. A tieto malé pokroky ma posúvali ďalej. 


Vo februári som poctivo cvičila s Jill a dodržiavala všetky ostatné stanovené predsavzatia, i keď tých sladkostí do môjho jedálnička pribúdalo, za čo sa sama na seba hnevám.


V marci som sa rozhodla, že musím zmeniť aj raňajky, bez pečiva som si ich nevedela predstaviť (a dodnes neviem). Vymyslela som si zdravé raňajky v pondelky, stredy a piatky - bez pečiva. Takže smoothie, ovsená kaša, ovsené lievance... A čuduj sa svete, ono je to chutné! Ale i tak by som nedokázala nedať si rožok či vianočku, chlieb mi až tak nechýba. Takže kompromis. Dokončila som 30 dní s Jill a rozmýšala, čo ďalej, či cvičiť niečo iné alebo s ňou ďalší shred, nakoniec mi baby v skupinke poradili, že dať si ten istý ešte raz. Tak som cvičila, keď bola dcérka v škôlke a syn spal cez obed, alebo až večer, keď už spali obaja, ale snažila som sa vždy nájsť tých 25 minút času pre seba.

Apríl bude veľkou výzvou, pečiem k Veľkej noci a už som aj niečo z toho zjedla, ale utešujem sa, že vždy lepšie domáce ako z obchodu. :slight_smile: 

REKAPITULÁCIA ZA 3 MESIACE:

Váha: mínus 7 kg

Miery: 

pás: mínus 6 cm

cez pupok: mínus 15 cm

boky: mínus 10 cm

zadok: mínus 6 cm 

stehno: mínus 4 cm

Vždy mi príde tak smiešne, keď som voľakedy pozerala v telke súťaž Miss, a tie slečny tam s obvodom pásu 60 cm, ja mám také stehno :grinning:

FOTO:  Teraz zatiaľ nemením a nepridávam nič, snažím sa všetko dodržiavať a nevzdávať sa!!!


pozn: Dátum na fotke je správne apríl, nie marec :slight_smile:

#chudnutie
Čítaj celý článok
kikaneu
3. apr 2017 Čítané 137x

Posledných pár dní ma prenasledujú spomienky, niektoré staršie, iné mladšie, niektoré príjemné, iné menej.

25.3.2012 bol deň, kedy som mala posledný menzes a termín pôrodu vyrátaný na Vianoce, žiaľ, niekto zhora to celé zariadil inak a vianočné bábätko odletelo k anjelom.

V ten istý deň o tri roky neskôr som pocítila v brušku prvé pohyby môjho synčeka. Neplánovaného, náhodne zoslaného k nám. Vedela som, že budem tehotná, snáď druhý deň po osudnej noci, nechcela som, netešila som sa, bála som sa, ALE s postupujúcimi týždňami sa to vo mne celé zlomilo a ten najväčší zlom bol práve v tento deň, v Deň počatého dieťaťa, kedy mi môj malý bezbranný chlapček dal najavo, že je mu u mňa dobre a pošteklil ma v brušku (kopancom sa to nazvať nedá), bola som práve v kostole a až mi slza vyšla. Bože, vďaka, že si mi ho poslal, že je tu s nami a robí náš svet krajším.

No a ďalší zlomový bod je s dátumom zajtrajším, 4.4.2013 som tu smútila, že v roku 2013 už mamou nebudem, keďže zas sa mrcha dostavila. Na moje veľké prekvapenie som však otehotnela, a hoci termín bol na január 2014, naša princezná prišla ešte pred Vianocami 2013 a spravila z nás rodinu, bábika moja.

Každý večer, keď idem spať a pozerám na tie moje poklady, ďakujem Bohu, že ich mám, že sa o nich môžem starať, že som zdravá ja i oni, že môžu chodiť, vidieť, počuť a že ich môžem učiť spoznávať svet, milovať ľudí, zvieratá i prírodu a zároveň prosím, nech to tak ostane aj naďalej a nech sa mi z nich podarí vychovať dobrých, slušných, milujúcich, úctivých, empatických, pracovitých ľudí. Naozaj je to náročné, držte mi palce. 

#mk_blog_academy

#materstvo

Čítaj celý článok
kikaneu
17. nov 2015
Aj ja mám predčasniatko, hoci sme už boli v 9. mesiaci, ale len na úplnom začiatku.........ďakujem Bohu, že bola taká silná a už po 6 dňoch sme šli domov..........je to naše šidlo neposedné, ukecané, šikovné a neposlušné :slight_smile: láska naša
Zobraz celú správu
(1 fotka)
kikaneu
25. okt 2015

Keď pršalo, mrholilo, žabiatko sa narodilo...

V tú sobotu, 19.9.2015, bolo presne také počasie, sychravé. Ráno sme vstali ako bežne, podľa pokynov našej malej herečky :slight_smile: naraňajkovali sa, pohrali a uvarili obed, slečna šla spať a manžel išiel dokončiť zatepľovačku, že to má na hoďku-dve robotu. Súhlasila som a dohodli sme sa, že keď skončí, dáme si kávu s laskonkami, na ktoré som sa veľmi tešila. Ja som upratala po obede a ľahla si trochu k notebooku, ešte som rozmýšľala:  "dokelu, už je sobota a ja stále 2in1." A vôbec som teda nemala chuť na pondelkovú poradňu a pravdepodobne vyvolávaný pôrod. Slečna sa zobudila, nabehla mi k notebooku a mne sa s ňou vôbec nechcelo bojovať, tak som jej doniesla obed do obývačky a kŕmila ju tam.

Ona sedela na gauči a ja na zemi, po pár lyžičkách som pocítila známe puknutie a zaliala ma voda. Bolo 15:10. Hneď som brala telefón a volala manželovi. Povedal, že akurát dokončil a uteká hore. Ja som obvolávala malej krstnú, jej sestru, aby som vedela, kto ostane s malou. Ani jedna z nich nemohla hneď, naši neboli doma. Slečna povedala, že ostane s mojim bráškom, ale nakoniec plakala, a tak išla k rodičom tých dvoch kamošiek (krstnej a sestry). Takže fofry, manžel do sprchy, ja na wecko, potom do sprchy, pomedzi to som balila veci malej, obliekala sa, plakala, stískala ju a manžel volal doktorovi a išli sme. Odovzdali sme Paulínku a 15:55 sme vyrazili a ja som práve vtedy pocítila prvú kontrakciu, dosť silnú. A keďže tie moje kontrakcie boli rovno každých 5 minút, ešte sa ma Lukáš pýtal, či stihneme ten Bardejov, či ma nemá odviezť len do Starej Ľubovne, ja som mu s istotou povedala, že stihneme, ale nebolo mi všetko jedno.

Takú jazdu som ešte nezažila, v niektorých úsekoch sme mali na tachometri aj 160km/h a niekde v polovici cesty sa intervaly kontrakcií skrátili na 2-3 minúty. Lukáš-manžel volal Jarovi-doktorovi (volám ho tak familiárne), že nech príde (predtým totiž povedal, že doktor, čo má službu ma vyšetrí a zavolá, čo a ako), ešte nás ubezpečil, že to stihneme. Dorazili sme v zdraví a vcelku, ledva som vyšla z auta do nemocky a tam sa ešte sbs-kár pýtal, načo nám má odomkúť výťah, pako jeden.

Na príjem som prišla o 16:55, Jaro do 5 minút po mne. Pozrel ma a zahlásil: "na 5 otvorená, ešte to trochu potrvá." Napojili ma na monitor a vypísali sme papiere. Jaro odišiel a mňa sestrička vyšikovala na wecko, klystír a potom sprcha. No na tom wecku som už skoro umierala od kontrakcií, lebo mne veľmi pomáhalo chodiť a tam som nemohla. Na sálu som došla o pol šiestej a vtedy za mnou pustili aj manžela. Vypýtala som si loptu a o pár minút som už mala tlaky, sestrička kukla a povedala, že už je to tak na 7-8 a ešte chvíľu mám pohopsať a bude to. A veru bolo, kontrakcie boli brutálne silné (oveľa silnejšie ako pri Pauli). Pamätám si, že som trochu aj "kričala", manžel ma upokojoval, držala som sa ho ako kliešť. Zavolali mi Jara, napolohovali posteľ a šli sme na to. Tlačiť som tentokrát vládala a nepočítala som tlačenia, ale nebolo ich veľa, asi tak 5 odhadujem a malý zaplakal. Mne sa uľavilo, že je to za mnou a znovu som zažila ten neopísateľný pocit, keď som sa Lukáša spýtala, či je to chlapec a Jaro mi ho vysmiaty hneď položil na brucho a mohla som si ho chytiť. Maxim v tom momente stíchol, Lukáš mal slzy v očiach, bolo presne 18:00. Ešte som prosila nech mu nechajú dotepať pupočník a Jaro mi povedal, že to už robia štandardne, tak som sa potešila a tepal mu ešte dosť dlho. Sestrička malého na mne trochu poutierala, zakryla ho dekou a takto sme si hoveli, kým Jaro šil a kecali :slight_smile: Lukášovi som nakázala fotiť a Jaro len konštatoval, že si ho nemám všímať a mám sa sústrediť na malého. A veru, šitie som takmer vôbec necítila. Keď som porodila aj placentu, tak sa ešte smial, že pri treťom už Lukáša poučí a rodíme doma :slight_smile: Nakázal sestričke, že chce malého miery, tak ho vzali, odvážili, odmerali a doniesli nazad. Trvalo to asi 3 minúty. Zatiaľ Lukáš volal jeho rodičom a ja mojim. Maximka mi doniesli nazad, stále holučkého, len pod dečkou a položili už vyššie, aby si dočiahol na prsník a nechali nás samých troch. Veľmi sme si to užívali a malý sa do pol hodiny ukážkovo sám prisal.

Proste nádherný, neopísateľne krásny pôrod, popôrodný priebeh a bardejovská nemocnica je proste top. (len tak pre zaujímavosť, obvod hlavičky Maxima pri prepustení 35cm, Pauli mala 28cm)

A hoci som ešte na sále Jarovi aj Lukášovi povedala, že ostaneme pri dvoch deťoch, nie som si tak celkom istá, či ma manžel neprehovorí ešte na jedno o nejakých 5 rokov. Ale ktovie, všetko je i tak v rukách toho hore a ja mu každý deň ďakujem za dve zdravé, krásne, šikovné deti a za to, že sme to do toho Bardejova stihli a prosím, nech pri nás stojí aj naďalej. Milujem svoju rodinu

#porod

Čítaj celý článok
kikaneu
27. dec 2013 vybrali sme

Dlho som rozmýšľala, či tento môj zážitok zverejním, ale rozhodla som sa, že áno, urobím tak ako chválu na bardejovskú pôrodnicu. Bola som tam veľmi spokojná a určite odporúčam  :slight_smile:

Bola streda, 11.12.2013, keď som si pomyslela, "jééj, aký pekný dátum", ale to bolo všetko, lebo s bábom v brušku sme mali dohodu, že tam minimálne do 12.12. vydrží. Presne na ten deň mal totiž manžel sľúbené, že doženieme isté veci, čo sme  počas celého tehotenstva  robiť nemohli a ja som sa tešila, že si všetko pekne pomaly vyupratujem a napečiem vianočné pečivo.

No naša malá drobka v brušku sa rozhodla zmeniť všetky naše plány a o 15:10 mi začala odtekať plodová voda. Chystala som akurát večeru, krájala zeleninu, keď som ju mala hotovú, tak som šla cikať, ako skoro neustále a zdalo sa mi, že som počula puknutie, ale neriešila som, veď v kostiach mi puká odjakživa. Vrátila som sa do kuchyne a zrazu len pocit mokra, pozerám, že kokso, to už? Utrela som dlážku a beriem do ruky mobil, že idem volať manželovi, no telepatia fungovala a už mi volal on. Vravím mu, že mi odteká voda a nech volá doktorovi a on si myslel, že si robím srandu. Tak som šla do sprchy, pochystala som si veci na oblečenie, kufor sme už vozili pár týždňov v aute. Prišiel drahý a vyrazili sme do Bardejova, máme to cez 70km, o piatej sme už zvonili na pôrodnej sále, môj pán doktor bol v Košiciach, ale službukonajúci už o nás vedel.

Napojili ma na CTG a popri tom vypisovali všetky formality, záznam neukazoval žiadne kontrakcie, a ani som žiadne necítila, ale na posteli im po mne ostala potopa. Dr. ma vyšetril a zahlásil, že to ešte tak skoro nebude, lebo hlavička je vysoko a som otvorená len na špičku prsta. Vzali mi krv, pichli antibiotiká pre istotu a šla som na oddelenie, na tú istú izbu, kde som ležala na  začiatku tehotenstva, len som si nevybrala „svoju“ posteľ, ale posteľ pri okne. Drahý mi šiel kúpiť vodu a niečo na jedenie a čítanie a poslali ho domov s tým, že to teda potrvá.

O desiatej večer mi začali kontrakcie, opakovali sa každú pol hodinku a boli celkom  v pohode, sestrička mi povedala, že keď sa zintenzívnia, mám na ňu zazvoniť, o pol štvrtej som zvonila, kontrakcie boli každých 15-20 minút a už o čosi bolestivejšie. CTG neukázalo nič, ale dr. ma znovu vyšetril a povedal, že hlavička už nalieha a som otvorená na 3 (neviem či prsty či cm) a idem teda na sálu, že mám zavolať manželovi a on, že zavolá môjmu doktorovi. Tak som si zbalila potrebné veci a odcupkala so sestričkou na sálu, bolo 5 hodín ráno. O pol šiestej prišiel môj doktor a povedal, že keď privrie oko, tak som otvorená na 4 a pol.....kontrakcie boli každých 15 minút, len záznam neukazoval nič. O šiestej prišiel môj milovaný manžel a ja už som bola najspokojnejšia na svete, boli tam všetci, ktorých som tam chcela, nič mi nechýbalo. Okolo pol ôsmej som už mala kontrakcie tak každých 10 minút, no ešte vždy sa dali v pohode predýchať, manžel ma rozptyľoval, nemyslela som na bolesť, len na to, že o pár hodín uvidím naše tajnostkárske bábätko. Dorazil ma pozrieť doktor, že si potrebuje naplánovať deň, že má tri sekcie a mňa....otváranie sa nejak zastavilo, pichli mi teda buscopan (aspoň myslím), kontrakcie sa stupňovali, aj častosťou aj intenzitou bolesti, ale zvládala som a doktor išiel na prvú sekciu. Po nej prišiel znovu, no stále som sa neotvárala, tak mi ešte pichli tramal (tuším), dr. odišiel na ďalšiu sekciu. Počas tejto som už mala bolesti riadne intenzívne a takmer neustále, hopkala som si na lopte, držala manžela za ruku a predýchavala a tešila sa na bábätko. Môj pán doktor stihol ešte aj tú tretiu sekciu a práve keď sme počuli plakať bábätko, tak sa moje kontrakcie vystupňovali a už som cítila tlaky, doktor nabehol, pozrel a povedal, že ešte tri kontrakcie mám predýchať a ideme na to, bolo 9:55.

Nastavili mi kreslo, vysvetlili ako dýchať počas tlačenia, manžela som sa držala ako kliešť, išlo do tuhého.   Tlačenie bolo ale náročné, nevládala som s dychom, no medzi kontrakciami ma doktor povzbudil, že už len tak 3-4 krát a bude bábo na svete....no na naše prekvapenie to bolo už len jedno zatlačenie, keď som počula čľup a naše dievčatko bolo na svete, trošku zaplakala, doktor mi ju hneď dal na brucho, síce len na chvíľku, ale veľmi ma tým potešil. Potom ju vzali lekári z novorodeneckého a po chvíľke sme ju už mali nazad, položili mi ju k prsníku a maličká si olizovala bradavku, prisať sa jej nejak nechcelo, ale boli to tie najkrajšie chvíle... Vôbec ma netrápilo, že ma doktor šije, že sa jeho partnerka - gynekologička pozerá, že ani len netuším koľko ľudí stojí za mojou hlavou, bolo mi to jedno. Bola som najšťastnejšia žena na svete. A potom všetci odišli a my sme ostali sami traja, drahý volal jeho aj mojim rodičom, v očiach mal slzy šťastia a ja som driemala od únavy. Manžel ostal v ten prvý deň aj noc so mnou na izbe a bol mi veľkou oporou pri chodení na wc a do sprchy, aspoň som nemusela stále zvoniť na sestričky. Jediné čo mi je ľúto, je, že malinká mala nízky cukor  a ako predčasniatko, musela byť v inkubátore, snívala som totiž, že bude hneď s nami, lebo som sa cítila veľmi fajn. Keby mi doktor neurobil nástrih tak ani neviem, že som rodila.

#porod 

Čítaj celý článok
kikaneu
3. júl 2013
Včerajšia kontrola: bola som podľa ms 12tt+5, podľa sona je bábo na 13tt+1 :slight_smile: tak sa veľmi tešíme, že predbieha a je v poriadku, krásne si tam ležkalo na chrbátiku a nôžky malo vyložené hore :slight_smile: manžel bol a ešte stále je z toho hotový :slight_smile: ďalšia kontrola 22.7 ráno nalačno, čakajú nás odbery :slight_smile:
Zobraz celú správu