Dnes má moje krásne slniečko, ktoré má každý deň hnevá, krásnych 15 rokov. Prajem ti len
to najlepšie a hlavne, aby si stretala ľudí s dobrým srdcom.
Ako rýchlo vybaviť na úrade nový preukaz ZŤP. Viem, že dcére treba vybaviť nový, teda som sa vybrala na úrad. Ako správne pripravená dopredu, mala som zo sebou aj fotky. Nerada chodím po úradoch ako na klavír, ale píšem len svoju skúsenosť. Konečne som sa ocitla v kancelárii a hovorím dotyčnej panej, že čo potrebujem. Ona že v pohode, ak máte fotky, môžem vám preukaz vybaviť na počkanie. Len mi dajte ten čo teraz používate. Ja celá rada, že preukaz budem mať rýchlo vybavený, ale zrazu joj.....Pani úradníčka hovorí, že jej tam niečo nesedí. Moja radosť mizne. Uradnička vraví, že ju to nepustí do systému a mám zlé číslo na preukaze. Zaujímavý dotaz, ale číslo mi dali na úrade,číslo som si nevybrala ako telefonne číslo. Nakoniec zistila, že má v systéme nastavený preukaz vydaný ako prvý bez sprievodcu a tento čo teraz používam je v "ľufte." Veľmi zaujímavé zistenie. Hovorím úradníčke čo teraz? V kancelárii porada. Milá pani, v tento deň vám to neurobíme. Nasledovali otázky typu: máte od preukazu doklad, že sme ho vám vydali?, môžete prísť aj s tým dokladom nabudúce?. Pomyslela som si, že ak tam majú bordel, vyriešia to kým prídem. Jednoducho zbožňujem ked jeden úrad nedá vediet druhému. Pani úradníčka to zaklincovala výrokom. "Viete nemôžem Vám zavolať do Zvolena /tam by problém vyriešili/, lebo tam majú stránkové dni a majú plno ľudí. Nemôžem ich vyrušovať." Kukala som na ňu ako mucha puk, že čo vraví. Akože ja nie som stránka a prišla som na Vianoce? Nakoniec sme sa dohodli, že prídem s potvrdením o vydaní preukazu a ja budem mať konečne vytúžený preukaz. Ešte že si odkladám všetky možné papiere zo sociálky. O týžden som tam naklusala už s manželom. Manžel všetko stručne vysvetlil / aj s potvrdením/ ale bola tam druhá pracovníčka a prekvapenie na záver. Mne to nejde, nepustí ma do systému. Mne začali tiecť nervy. Počula to ďalšia a vraví, veď to musíme dať dokopy. Pomaly som začala uvažovať, či som si preukaz ZŤP sama nevyrobila. Nasledovala ďalšia perlička, úradníčky nás slušne poprosili, aby sme s kancelárie odišli. Takže sme čakali vonku ako dopadneme. Teraz sa mi natíska otázka, čo bolo pre naše uši také nevhodné, že sme tam nemohli byť? Určite si aj vy sami dáte odpoved. Ale nakoniec všetko dobre dopadlo, preukaz nám vydali. Bol ešte teplučký, ale náš. Naozaj veľmi zaujímavá skúsenost.
Milujem dcérino konštatovanie: "toto je také isté, len inakšie".
"Reálny postreh: Napriek všetkým reklamám sa osvedčilo, že najlepším prostriedkom na umývanie riadu je žena."
"Slečna ma poriadne napálila. Hovorím jej, nejdem sa s tebou vôbec baviť. A ona, že prečo mi to robíš, veď si ma vlastnoručne porodila."
Moja slečna je expert....šomrala som na muža /za neporiadok/. Potom mi ale slečna hovorí, keď na neho šomreš, mala si si nájsť druhého muža, čo by ti upratoval. No ja som oponovala, že ale potom by si mala nového ocka. Ale ani tak sa slečna nedala zahanbiť.......ocka chcem rovnakého, len ten muž na upratovanie by sa zišiel.
Minule sme sedeli vzadu v kostole. Slečna mi vraví pošepky, že čo je tam hore? Ja jej vysvetľujem, tiež po šepky, že chór. A ona na mňa kukne a hovorí: "Mami, ale na tchora sa to vôbec nepodobá." Mala som čo robiť aby som nevybuchla smiechom.
Šla som s dcérou domov. Pretože ma hnevala, nechcela som ju chytiť za ruku. Ona na mňa pozrie a zahlási : "To ma ani za ruku nechytíš? Veď ja som ti obetovala najlepšie roky svojho života." A bolo po hneve.
Prišla za mnou do kúpelne dcéra. Práčka akurát vypúšťala vodu. Zelenú, lebo periem manželove vesty.
A ona vraví, že či periem vodníka.



















































































































