Baby viete čo znamená "pačmaga?" Nuž som to vraj ja. Jedna mamička ma tak nazvala, ak je to naozaj mamička. Ozvala som sa na zbieraní nálepiek animal kingdom, že je podvodníčka. Menili sme minulý rok
a neposielala žiadne nálepky. Takže som považovala za správne sa ozvať sa a napísať slušne do fóra, že toto sa jednoducho nerobí a dotyčná žienka je zasa v akcii. Jasné že, to mám aj ako dokázať. Nie som sama jediná oklamaná pri výmene nálepiek. To nejde o nejaké veľké sumy, ale ide o princíp. A ako som
zareagovala? Tá pačmaga mi prišla hrozne smiešna. Len tak na okraj. Niekto by sa mal naozaj naučiť slušnosti.

Asi si musím dávať pozor na čo hovorím. Zvyknem o sebe hovoriť že som stará ako Praha. Ale len tak zo srandy. Minule v obyvačke zapnutá telka, na programe Travel Chanel a moja slečna kričí: "Mamí dávajú ťa
v televízore!" Ja ostala v pozore, že čo. A tam krátky dokument o Prahe.

Pre všetky.

Už aj nás dostihli Šmolkovia. Som zvedavá na čom budeme fičať nabudúce.

Momentka. Keď je Lucka hore a mamina ešte spí.

Včera sme boli v Banskej Bystrici a to v múzeu SNP. Naozaj v tento deň sa tam oplatí ísť. Expozícia a aj exponáty sú veľmi pekné. Oplatí sa tam ísť. Máme veľa fotiek a zážitkov.

Televízny program
06:00 Dobré ráno pri reklame, 08:30 Reklama, 09:10 Upútavka na reklamy, 11:10 Ako sa vyrába reklama /premiéra/, 12:10 Hviezdy našich reklám, 13:05 Bola raz jedna reklama, 14:05 Reklama, 14:55 O 5 minút reklama, 15:30 Reklamné spoty, 16:00 Reklama naša každodenná, 17:00 Reklama, 17:20 Reklama na reklamu,17:45 Podvečer pred reklamou, 18:30 Reklamy, 19:00 TV noviny medzi reklamami, 20:00 Večer pred reklamou, 20:15 Fičíme na reklame, 20:30 Reklama, 21:40 Upútavka na zajtrajšia reklamy, 00:00 Polnočná reklama, 00:25 Popolnočná reklama, 01:20 Reklamy, 02:05 Blok najlepších reklám, 02:45 AKo sa vyrába reklama, 03:30 Máme radi reklamu, 04:05 Reklama, 04:55 Reklama nad ránom.

Tak dneska ideme na gulášik. Osláviť manželovu 40 tku, moje meniny a užiť si poriadne koniec leta.

Moja obľúbená Dudinka.

Aj kúpalisko Sliač má svoje čaro.

úsmev

Ako rýchlo vybaviť na úrade nový preukaz ZŤP. Viem, že dcére treba vybaviť nový, teda som sa vybrala na úrad. Ako správne pripravená dopredu, mala som zo sebou aj fotky. Nerada chodím po úradoch ako na klavír, ale píšem čo som zažila. Konečne som sa ocitla v kancelárii a hovorím dotyčnej panej, že čo potrebujem. Ona že v pohode, ak máte fotky, môžem Vám preukaz vybaviť na počkanie. Len mi dajte ten čo teraz používate. Ja celá rada, že preukaz budem mať rýchlo vybavený, ale zrazu joj.....Pani úradníčka hovorí, že jej tam niečo nesedí. Moja radosť mizne. Úradníčka vraví, že ju to nepustí do systému a mám zlé číslo preukazu. Zaujímavý dotaz, ale číslo mi dali na úrade, číslo som si nevybrala ako telefonne číslo. Nakoniec zistila, že má v systéme nastavený preukaz vydaný ako prvý bez sprievodcu a tento čo som už roky používala je so sprievodcom a je v "ľufte". Veľmi zaujímavé zistenie. Hovorím úradníčke, čo teraz? V kancelárii porada. Milá pani, v tento deň Vám to neurobíme. Nasledovali otázky typu: máte od preukazu doklad, že sme ho Vám vydali?, môžete prísť aj s tým dokladom nabudúce? Pomyslela som si, že ak tam majú bordel, vyriešia to kým prídem. Jednoducho zbožňujem ked jeden úrad nedá vediet tomu druhému. Pani úradníčka to zaklincovala týmto výrokom. "Viete nemôžem Vám zavolať do Zvolena /tam by problém vyriešili/, lebo tam majú stránkové dni a majú plno ľudí. Nemôžem ich vyrušovať." Kukala som na ňu ako mucha puk. AKože ja nie som stránka a prišla som na Vianoce? Nakoniec sme sa dohodli, že prídem z potvrdením o vydaní preukazu a ja budem mať konečne vytúžený preukaz nový. Ešte že si odkladám všetky možné papiere zo sociálky. O týždeň som tam naklusala už z manželom. Manžel všetko stručne vysvetlil /aj s potvrdením/, ale bola tam druhá pracovníčka a prekvapenie na záver. Mne to nejde, nepustí ma do systému. Mne začali tiecť nervy. Počula to ďalšia a vraví, veď to musíme dať dokopy. Pomaly som začala uvažovať, či som si preukaz ZŤP sama nevyrobila. Nasledovala ďalšia perlička, úradníčky nás slušne poprosili, aby sme z kancelárie odišli. Takže sme čakali vonku ako dopadneme. Teraz sa mi natíska otázka, čo bolo pre naše uši také nevhodné, že sme tam nemohli byť? Určite sa sami dovtípite. Ale nakoniec všetko dobre dopadlo, preukaz nám vydali. Bol ešte teplučký, ale náš. Takže toto je moja veľmi zaujímavá skúsenosť s úradom.

Kupko je super.....

príjemné popoludnie v parku

Minule som obedovala a dcéra zobrala lyžicu, že ma "nachová" a bude to rýchlejšie. Hovorím jej že "takto ma budeš chovať ako starú babku". A ona že nie ako babku ale ako starú kofu.....To som sa dožila.

Včerajší zážitok. Boli sme celá rodinka na zmrzlinu a sadli sme si na lavičku v parku. Zhodou okolností bol pri nej kôš na odpadky. Dcéru zaujal krásny motýľ ktorý si na ten kôš neustále sadal. Dcéra vo vytržení, že tak zblízka vidí motýľa. Potom si sadol motýľ niekoľkokrát na manžela a moja ešte vo väčšom vytržení. Vôbec jej to nešlo do hlavy. A až po hodnej chvíli našla spojitosť: " Náš ocko vonia ako kôš na smeti!"

Len tak pre zaujímavosť, dnes na STV 1 večer dávajú film Zamrznuté nebo. Je o autizme.

Perlička mojej dcéry. Dnes mala stále na rozume praveké zvieratká. Takže to boli pravtáky, praještery, prahady, praryby atd. A potom ju napadla nádherná myšlienka. Milujem jej myšlienkové pochody. Mami : "A Pramuka je čo?" To je totiž priezvisko nášho riaditeľa. Neviem kde na tie súvislosti chodí.

Lucka na školskom slávikovi. Vyhrala v kategorii IVP.

A už je v našej škole zasa veľmi pekná súťaž "Školský slávik". Moja slečna bude spievať piesen od Modusu - Hop, hop malý žiačik. U nás nejde o víťazstvo, ale o obrovskú radosť zo spievania. A keď možno dostane diplom za účasť a bude v siedmom nebi.

Možno to niekomu pomôže ako reagujú autisti.
www.asperger.sk/články/populárno-náučné/10-vecí...

Človek akokoľvek sa snaží a dáva si pozor na svoje zdravie a šup, bolí ma ucho a aj celé ľavé líce. Takže zajtra šup šup k doktorke. A ešte jedna vec, nikomu neprajem tú bolesť. S nervami v koncoch a v nálade pod psa. Pripájam fotku na zlepšenie nálady.

V nedeľu máme deň D, moja slečna má prvé sväté prijímanie.

Tento príbeh sa stal už dávno. Jeden muž potrestal svoju 5 ročnú dcéru, lebo mu stratila jednu cennú vec. Vtedy ale nemali veľa pení a na druhý deň boli Vianoce. Na Vianoce dievčatko dalo otcovi balíček s týmito slovami : Ocko, toto je pre teba." Otec bol najprv v rozpakoch a keď zistil, že balíček je prázdny, nahneval sa. Prísnym hlasom sa opýtal: "Nevieš, že keď dávaš darček, niečo v balíčku musí byť?" Dievčatko sa na otca pozrelo so slzami v očiach a povedalo: "Nie je prázdny. Je naplnený mojimi pusinkami." Otec sa zahanbil a objal svoju dcéru a poprosil ju o odpustenie. Odvtedy otec strážil svoj balíček pod posteľou a keď sa mu nedarilo alebo potreboval povzbudiť, otvoril balíček a vybral z neho jednu pusinku. Každý z nás má takýto svoj balíček plný lásky od svojich detí, priateľov, rodiny.

Legenda hovorí, že keď v noci nemôžete zaspať, je to preto, lebo ste hore v sne niekoho iného.

Včera si môj muž vyspevoval spolu s rádiom a moja mu zapílila: "Ticho, ocko, to škodí sluchu!"

Keby slzy mohli farby mať, ľahšie by ich bolo rozoznať. Červené - by slzy lásky boli, ako srdce pre ňu bije, bolí. Modrú farbu ako voda morí, nech má slza, čo sa smiechom borí. Čierne slzy budú padať, keď duša bude životom plakať. Zlaté slzy, nech padajú od dojatia, keď prídu na svet deti a keď zo sveta sa vrátia. A slzy farbou priehľadné, tiež netreba zatratiť....budú učiť vcítiť sa a ich význam pochopiť. Lebo keď chceš človeka dobre poznať, musíš farbu je slz poznať.....

Minulý týždeň som v meste zažila jedno nádherné stretnutie a pre mňa nezabudnuteľné. Stretli sa dvaja autíci. Moja Lucka a známej synček. Zo známou kamarátkou sme sa iba pozdravili, usmiali sme sa na seba a chceli troška poklebetiť a zaželať všetko dobré do nového roka. Ale naše deti mali iné plány. Odtiahli nás od seba. Zaujala ma ich rovnaká reakcia. Aj keď z rozhovoru nič nebolo, som rada, že som videla kamošku, snáď po sto rokoch.