Mám jednu otázku na mamy, ktoré cestujú s deťmi.
Kde máte hranicu medzi „veď to nejako zvládneme“ a „toto už je úplná blbosť“? 😄
Lebo ja som tú hranicu v Indonézii niekoľkokrát posunula.
Nie vždy dobrovoľne.
Niekoľkohodinový presun s deťmi? Dáme.
Loď? Dáme.
Miesto, kde si človek nie je úplne istý, čo bude jesť na večeru? Dáme.
A potom príde situácia, pri ktorej si hovorím:
„Výborne. Tak toto som si mohla odpustiť.“
A presne tieto momenty boli nakoniec často tie, na ktoré spomíname najviac.
Tak som zvedavá – čo je najväčšia cestovateľská šialenosť, ktorú ste absolvovali s deťmi? 😄
Doteraz- chceli sme ist do grecka lodou. Neboli kakuty- okej, to dame. Miesto iba v spolocnej miestnosti, so spolocnymi wc a sprchami- vsak je to plavba trajektom iba 24hodin, to dame...to sme nevedeli, ze pri spolocnej miestnosti su kominy trajektu a miestnost vykuruju, takze klima je tam na 2 veci. Pocitovo nejakych 45 stupnov. Horoe v noci - nase batola nevedelo od horucavy zaspat .....tak som s nim spala v spacaku cez burku na boku paluby🙈🙈🙈doteraz sa cudujem, ze sme neskoncili v mori..🫣ale dieta bolo spokojne a vyspate😄😄🤦♀️🤦♀️🤷♀️