(Odložte obedy alebo čokoľvek čo jete😁🚫🍝)
Toto nebude typický článok o panickej poruche 🙊 lebo tých je plný internet. Sú plné fóra toho ako komplikuje život a preto Vám to uľahčím - nižšie uvediem skrátenú verziu fungovania tejto poruchy, ktorá prichádza ako blesk z jasného neba a zaserie vám to život. Objav môžete mať rôzny u mňa akurát „trafilo“ na tráviacu sústavu 🤫.
Ak sa ťa to týka, tak tu nenájdeš recept na vyriešenie problému. Niektoré z vás sa isto budú pýtať načo je dobrý tento „akože“ článok. Áááá na to, aby ľudia vedeli, že nie sú v tom sami, ak sa s týmto trápia alebo aj preto, že dá sa k tomu mať aj iný prístup, než panika. Ale to by som musela opísať svoje vnútorné monológy s mojou poruchou, ktoré by ste občas neodlíšili od komických stand upow.
Vždy som bola z tým premúdretých čo každému hovoria „veď ísť k psychológovi alebo psychiatrovi je úplne normálne a nehanbi sa veď tam chodia väčšinou inteligentní ľudia, o ktorých by som to nebol/a povedal“. Bla blaáááá povedala som ale keď sa to dotklo mňa, tak som začala vyčíňať rovnaké hlúposti.
Čo sa stalo? Podľa mňa mechanizmus vzniku tejto MOJEJ pliagy sa dá opísať jednoducho: permanentný stres – náhodná stresová situácia – „prehriaty“ nervový systém – panika – hnačka – útek – hanba – nervy – depka. Keď sa na to pozriem dedinským rozumom totálna kravina Ďuri by isto povedal „a čoho še ty bojiš more“?. Ale keď sa na to pozriem z pohľadu literatúry tak je to krásne vydláždená cesta do agorafóbie (strach vyjsť z domu). Ach, a ešte k tomu telesné prejavy 🤫 noooo padol na mňa tento (doslova) zasraný problém ako latrína z neba (ups)....
Trvalo mi pol roka kým som sama prišla na to, že ja nemám to čo som si tak veľmi „priala“ žééé intolerancia laktózy to určite. Postavila som sa pred zrkadlo a povedala som si to ksichtu „drahá teba už totálne posralo“ a to že doslova to už je len bonus. No nič prijala som to ako fakt, ktorý treba riešiť a celkom sa mi darí, ale ako obmedzuje život to už je iná kapitola.
Veľmi som túžila spoznať nejakú blízku osobu v novom meste, aby som tu s malým nebola sama. Tak veľmi som chcela až sa vôbec nedarilo. Jedného pekného dňa keď som ešte verila, že ide o laktózu sme sa vybrali s malým na ihrisko. Krásne po bryndzových haluškách s koooopou smotany a bryndze a ťažkej slaniny.
Prichádzame na ihrisko a čo? Oblieva ma horúci pot, celá mokrá tvár a v bruchu mi už hrajú. V duchu si vravím to dám veď sme ešte len prišli. Dávam malého do pieskoviska začínam sa rozprávať s istou ženou. Tralalala sa rozkecala mamuška načo ja bleskovo vstávam a vravím „musím ísť“. Vzala som malého ospravedlnila, že musíme ísť a on plače „nie nie domov niee“. Šepkám mu do ucha, že: „mama iba pôjde kaka a pôjdeme znovu“. Oľutovala som to hneď keď spustil na plné ústa „nieee, ja nečem mama kaka“. Ups!
Pri ihrisku ešte idem akože pomaly a za rohom som nahodila speed. Konečne som došla domov a nič. Pik všetko prešlo. Reku ideme znovu veď čo budeme doma.
Prídeme na ihrisko malý si sadol do pieskoviska vzal lopatku a čo? Šialená matka, ktorá ešte len prišla (ja) mu hneď trhá z ruky lopatku znovu do kočiara a znovu útek. No si vravím, už mi načisto hrabe.
Došli sme na to ihrisko 3x ja celá happy, že určite už vydržím dlhšie. Uvoľnili sa mi svaly na tvári malý sa začal hrať a ja som si v hlave prehrala celú situáciu. No do riti (a znovu sme tam 😉 ). Všetky mamy čo tam boli sa nejako nasilu snažia diskutovať tak aby som nemala šancu zapojiť sa, nejako divne sa odvrátili už ani jedna nepozerá.
A v tom mi to došlo 🙉
Viete si predstaviť čo si pomysleli ony? No nič môj plán nájdenia si kamarátky s malým dieťaťom sa totálne -posral- odložila som to na neskôr.
Verte či nie asi ešte mesiac som verila, že mám nejakú alergiu 🤦♀ A v tom sa mi pripomenuli slová mojej starkej "nesnaž sa bars bo hovno z toho bude". Takžééé tak.
Mrzí ma, ak ste čakali hlbší zmysel tohto článku, ale ak by mal hoci len jednej osobe pomôcť v tom, že nie je sama tak splnil účel. Ak by mal iným pomôcť v tom, že naozaj sa to dá prežiť a robiť si z toho žarty tak sa z toho tiež teším.
----------------------------------------------------------------------------------
Ne-denník matky outsiderky a jej myšlienok, ktorý si môžeš prečítať 😉.... ak chceš
Ospravedlňujem sa ak článok nie je celkom gramaticky a štylisticky správne napísaný a bolia Vás z toho oči :D chcela by som byť v tomto smere ideálna, ale je tu jeden problém - som lenivá na učenie. Tak ak bude niečo čo Vám vypálilo oči, tak to prosím napíšte do komentára, nech sa poučím ja a možno aj čitatelia 🙂
Dobrá rada: tento článok si prečítal/a dobrovoľne, ak to bola pre teba strata času, netrať ho ani na písanie komentára.😉 Prajem pekný deň
Zdroj FB: Mama Outsiderka- sarkastické pieskovisko
Týmto trpela aj moja mama .. keď vyšla z domu do práce hneď musela ísť . Išli sme na výlet. Dorazili na miesto a už sme išli preč... Viem že potom začala používať aj hylak a iné veci a trochu sa to zlepšilo aj keď nie veľa . Potom skončila s inou diagnózou na pol roka doma - čiže žiaden stres ani iný nátlak nepociťovala a keď skončila PN ako keby sa predtým nič nedialo. Nejako to samo prešlo .. možno po toľkých rokoch potrebovala taký oddych alebo čo ale teraz je už úplne v poriadku ale na výletoch si stále dáva pozor na to čo je .. veď len pre istotu - netreba zbytočne riskovať