Používame cookies. Viac informácií tu. OK
kvetinka_andrejka
1. nov 2019
3117 

S humorom o zasr*nom probléme alebo panickej poruche s telesnými objavmi 💩🚽

(Odložte obedy alebo čokoľvek čo jete😁🚫🍝)

Toto nebude typický článok o panickej poruche 🙊 lebo tých je plný internet. Sú plné fóra toho ako komplikuje život a preto Vám to uľahčím - nižšie uvediem skrátenú verziu fungovania tejto poruchy, ktorá prichádza ako blesk z jasného neba a zaserie vám to život. Objav môžete mať rôzny u mňa akurát „trafilo“ na tráviacu sústavu 🤫.

Ak sa ťa to týka, tak tu nenájdeš recept na vyriešenie problému. Niektoré z vás sa isto budú pýtať načo je dobrý tento „akože“ článok. Áááá na to, aby ľudia vedeli, že nie sú v tom sami, ak sa s týmto trápia alebo aj preto, že dá sa k tomu mať aj iný prístup, než panika. Ale to by som musela opísať svoje vnútorné monológy s mojou poruchou, ktoré by ste občas neodlíšili od komických stand upow.

Vždy som bola z tým premúdretých čo každému hovoria „veď ísť k psychológovi alebo psychiatrovi je úplne normálne a nehanbi sa veď tam chodia väčšinou inteligentní ľudia, o ktorých by som to nebol/a povedal“. Bla blaáááá povedala som ale keď sa to dotklo mňa, tak som začala vyčíňať rovnaké hlúposti.

Čo sa stalo? Podľa mňa mechanizmus vzniku tejto MOJEJ pliagy sa dá opísať jednoducho: permanentný stres – náhodná stresová situácia – „prehriaty“ nervový systém – panika – hnačka – útek – hanba – nervy – depka. Keď sa na to pozriem dedinským rozumom totálna kravina Ďuri by isto povedal „a čoho še ty bojiš more“?. Ale keď sa na to pozriem z pohľadu literatúry tak je to krásne vydláždená cesta do agorafóbie (strach vyjsť z domu). Ach, a ešte k tomu telesné prejavy 🤫 noooo padol na mňa tento (doslova) zasraný problém ako latrína z neba (ups)....

Trvalo mi pol roka kým som sama prišla na to, že ja nemám to čo som si tak veľmi „priala“ žééé intolerancia laktózy to určite. Postavila som sa pred zrkadlo a povedala som si to ksichtu „drahá teba už totálne posralo“ a to že doslova to už je len bonus. No nič prijala som to ako fakt, ktorý treba riešiť a celkom sa mi darí, ale ako obmedzuje život to už je iná kapitola.

Veľmi som túžila spoznať nejakú blízku osobu v novom meste, aby som tu s malým nebola sama. Tak veľmi som chcela až sa vôbec nedarilo. Jedného pekného dňa keď som ešte verila, že ide o laktózu sme sa vybrali s malým na ihrisko. Krásne po bryndzových haluškách s koooopou smotany a bryndze a ťažkej slaniny.

Prichádzame na ihrisko a čo? Oblieva ma horúci pot, celá mokrá tvár a v bruchu mi už hrajú. V duchu si vravím to dám veď sme ešte len prišli. Dávam malého do pieskoviska začínam sa rozprávať s istou ženou. Tralalala sa rozkecala mamuška načo ja bleskovo vstávam a vravím „musím ísť“. Vzala som malého ospravedlnila, že musíme ísť a on plače „nie nie domov niee“. Šepkám mu do ucha, že: „mama iba pôjde kaka a pôjdeme znovu“. Oľutovala som to hneď keď spustil na plné ústa „nieee, ja nečem mama kaka“. Ups!

Pri ihrisku ešte idem akože pomaly a za rohom som nahodila speed. Konečne som došla domov a nič. Pik všetko prešlo. Reku ideme znovu veď čo budeme doma.

Prídeme na ihrisko malý si sadol do pieskoviska vzal lopatku a čo? Šialená matka, ktorá ešte len prišla (ja) mu hneď trhá z ruky lopatku znovu do kočiara a znovu útek. No si vravím, už mi načisto hrabe.

Došli sme na to ihrisko 3x ja celá happy, že určite už vydržím dlhšie. Uvoľnili sa mi svaly na tvári malý sa začal hrať a ja som si v hlave prehrala celú situáciu. No do riti (a znovu sme tam 😉 ). Všetky mamy čo tam boli sa nejako nasilu snažia diskutovať tak aby som nemala šancu zapojiť sa, nejako divne sa odvrátili už ani jedna nepozerá.

A v tom mi to došlo 🙉

Viete si predstaviť čo si pomysleli ony? No nič môj plán nájdenia si kamarátky s malým dieťaťom sa totálne -posral- odložila som to na neskôr.

Verte či nie asi ešte mesiac som verila, že mám nejakú alergiu 🤦‍♀ A v tom sa mi pripomenuli slová mojej starkej "nesnaž sa bars bo hovno z toho bude". Takžééé tak.

Mrzí ma, ak ste čakali hlbší zmysel tohto článku, ale ak by mal hoci len jednej osobe pomôcť v tom, že nie je sama tak splnil účel. Ak by mal iným pomôcť v tom, že naozaj sa to dá prežiť a robiť si z toho žarty tak sa z toho tiež teším.

----------------------------------------------------------------------------------

Ne-denník matky outsiderky a jej myšlienok, ktorý si môžeš prečítať 😉.... ak chceš

Ospravedlňujem sa ak článok nie je celkom gramaticky a štylisticky správne napísaný a bolia Vás z toho oči :D chcela by som byť v tomto smere ideálna, ale je tu jeden problém - som lenivá na učenie. Tak ak bude niečo čo Vám vypálilo oči, tak to prosím napíšte do komentára, nech sa poučím ja a možno aj čitatelia 🙂

Dobrá rada: tento článok si prečítal/a dobrovoľne, ak to bola pre teba strata času, netrať ho ani na písanie komentára.😉 Prajem pekný deň

Zdroj FB: Mama Outsiderka- sarkastické pieskovisko

https://www.facebook.com/MamaOutsiderka

    Týmto trpela aj moja mama .. keď vyšla z domu do práce hneď musela ísť . Išli sme na výlet. Dorazili na miesto a už sme išli preč... Viem že potom začala používať aj hylak a iné veci a trochu sa to zlepšilo aj keď nie veľa . Potom skončila s inou diagnózou na pol roka doma - čiže žiaden stres ani iný nátlak nepociťovala a keď skončila PN ako keby sa predtým nič nedialo. Nejako to samo prešlo .. možno po toľkých rokoch potrebovala taký oddych alebo čo ale teraz je už úplne v poriadku ale na výletoch si stále dáva pozor na to čo je .. veď len pre istotu - netreba zbytočne riskovať

    2. nov 2019

    @gamakage takze vies presne ako to dokáže obmedziť život a najlepšie je že s jedlom to má málo spoločné 😁

    2. nov 2019

    tymto istym som si presla aj ja, pol roka som z domu nevyliezla🤦🏼‍♀️ obchody, dav ludi, a vsetky tie veci s tym spojene no hroza.

    2. nov 2019

    Práve čítam knihu Klaus Bernhardt - "panicke ataky, čo sa vám snažia povedať" .. Skúste, mne to dáva logiku, je to nemecký terapeut ktorý touto svojou metódou vyliečil z panickych a úzkostných porúch mnoho pacientov.

    2. nov 2019

    Ide v podstate o to, že jednak nám panicke poruchy dávajú najavo, teda naše podvedomie, že niečo vo svojom živote musíme zmeniť. A po druhé ak je mozog naučený istým spôsobom reagovať a chovať sa, tak sa dá ten naučený spôsob aj zmeniť a odnaučiť.. Tých pár €za túto knihu myslím stojí. Kedysi som tým trpela takže presne viem o com pisete

    2. nov 2019

    Presne viem o čom píšeš.

    2. nov 2019

    Ten obrazok nakonci 😅😅 👌

    2. nov 2019

    Zažila som, akurát, že u mňa to boli ako čreva tak aj žalúdok. 😅 "skvelé" obdobie 👍a ešte lepšie boli tie "super" vyšetrenia na gastre kym sa zistilo o čo ide 😲😅

    2. nov 2019

    @januelik a človek by ani neveril. že sa ti to môže stať a iný povie a čoho sa bjíš veď poď
    @malykonik mám 4 na poličke prečítala som jednu a tá mi úplne všetko vysvetlila John Bradshaw Toxiská hanba. Mechanizmus rozumie, vystavujem sa sama takým situáciám nebojujem iba prečkám ten "atak" ale už to nie je také ako bývalo. Teraz už iba zmeniť prístup k sebe a to buuude roboty no ale nevadí. Život ide ďalj v najhoršom prípade sa pototo :D a kúpim si nové nohavice
    @slamka555 keď on ta vystihol moje posledné obdobie - síce zo mňa grafička nebude ale snažila som sa ho poskladať a toto vyšlo
    @sayurinka ako u mňa je toho tiež dosť trpnutie ruk, omdlievanie, trpnutie tváre, bolesť žalúdka ale najhoršia hnačka keďže to nezastavíš :D a potenie tváre ty kráso to tiež nepomáha. Teraz som si spomenula ako ma liečili na helicobactera sa mi zdá že to jednak nebolo iba to :D

    2. nov 2019

    Vyboeny clanok, pobavil ma, skoro som sa pototo 🤣🤣🤣 Ale teraz vazne, viem o com pises, u mna su to vsak ine prejavy a rada by som ich zamenila aspon za taketo 🙄 Drz sa ✊✊

    2. nov 2019

    @kvetinka_andrejka Veď pave. Len to v tej dobe nevedela.. tiež si myslela že je to intolerancia na laktózu...

    2. nov 2019

    Ďakujem. Veľmi pekne, humorne aj štylisticky správne napísaný príspevok 🙂 Cením si odvahu pozrieť sa do svojho vnútra. Všetko dobré...

    2. nov 2019

    Ja som to mala v poslednom tehu.Chvalabohu som sa s tym popasovala,teraz som o.k.Tak na 95 %.Aj to tych 5 len vdaka spomienkam na to.Zacala som aj o tom sebe knihu pisat pocas tehu,tiez takym humornym sposobom,ale vykaslala som.sa potom nato,skoda.

    2. nov 2019

    nacriem trochu do psychosomatiky - na koho alebo na co si tak priserne nasrana?

    2. nov 2019

    Aj ja mavam tieto stavy nie raz som uz na krizovatke flekovala na cervenu a rovna ciara smer najblizsia pumpa a kym som tam dosla tak...jasne ze mi to preslo... Tiez mi dlhsie trvalo kym som nasla spojitost so stresom lebo mi neslo do hlavy ze sa mi to stavalo po hocijakom jedle z ktoreho nikomu inemu nic nebolo. A po ataku som mohla jest hocico aj kombinacie typu uhorka s dzemom a jogurt po zaruke a nic...Lebo to uz som bola v klude doma v blizkosti wc. Mozog to asi vyhodnotil ako bezpecne.

    2. nov 2019

    Prežívam teraz nieco velmi podobné, veľmi som si to nepripúšťala k telu a hanbila som sa . Až ot prerastlo u mňa do celodenneho chvenia tela , bolestí hlavy a rôzne tráviace problémy. Ak by som mohla nazvem to syndromom vyhorenia u mňa. Na jednej strane by som rada bola v kolektíve na druhej strane je mi zle pri predstave detského ihriska a mamičiek na ňom.
    Ale z vlastnej skúsenosti viem ze sa netreba báť nabrať odvahu a zájsť trebárs za psychologom, nech vam on da nezaujaty pohľad z 3 strany.
    O týchto stavoch by som tuším mohla napísať knihu ,som 6 rok doma na materskej a mám pocit ze mi z toho fajne zahrabava. Malokto si uvedomuje aký je to zaberak. Drzim palce.

    2. nov 2019

    Poznám to, mne atak príde práve týmto. No potom to skončí, ale pokračuje bolesťami hrudnika, tocenim hlavy a mnoho iného.. Jojj kým som prišla na to co mi je, som vždy skončila s "infarktom", mozgovou príhodu na pohotovosti.
    Je to blbá dg (panika), no sú aj horšie.
    Treba si to len nevšímat a nepripúšťa si, že mi je zle.. Drz sa

    2. nov 2019

    @birbalka každý si myslí, že jeho prejavy sú hrošie ja by som to tiež menila na vracanie napr :D vieš na verejnosti lepšie druhu stranou ale čo už :D
    @lela123 tak možno dáš aspoň fragment možno tiež začneš písať len tak zo srandy :D
    @vvrka ďakujem za starostlivosť 🙂 ale tu nejde o to, aby som písala čo sa deje ak by ťa to však veľmi zaujimalo tak po prečítaní môjho prvého článku budeš mať odpoveď na cca 60% mojej poruchy ktorú som rozuzlila skoro celú
    @kvojtanikova šialené to je viem tiež mám bezpečné zóny ale denne ich prekonávam aby som sa toho zbavila
    @lumo0304 mne tiež "preplo" na materskej lebo som si toho dala na seba veľa a tým, že som začala analizovať malého (lebo nehovoril) tak som si také veci začala všímať viac u seba no a samozrejme kritika na mňa ako matku mi nepomáhala vôbec. Za psychológom nejdem zvládnem to sama 🙂 mám na to kompetencie
    @zuzi0911 ďakujem presne toto robím nevšímam si to maximálne sa z toho vysmievam alebo čakám proste kým to prejde 🙂
    ĎAKUJEM ZA TOĽKÉ KOMENTÁRE MOŽNO RAZ NAPÍŠEM AJ SVOJE VNÚTORNÉ MONOLÓGY SAMOZREJME BEZ CENZÚRY ABY TO BOLO AUTENTICKÉ

    2. nov 2019

    @kvetinka_andrejka moja zlata, tak mi je luto, co si zazila. si statocna, ze si to dala von. a este raz popremyslaj, co som ti napisala, je to kusok skladacky. mas v sebe velky hnev, beries to od nich ako obrovsku spinavost, a psychosomaticky sa to prejavuje prave takto. drzim ti velmi palce.

    2. nov 2019

    @vvrka ďakujem za prečítanie viem všetko a pomaly sa uzdravujem 😉

    2. nov 2019

    Ja mam asi to ístr jeden den mravcenie, iny den bolesti noch, ďalší den občasné bolesti na hrudníku co to moze byt pretrvava to uz od leta ale zatial som na to sama neviem co robiť prejde to? Prosim napíšte kto tym prešiel

    2. nov 2019

    Prešla som si všelijaké prejavy podobajúce sa na hocičo a väčšina vecí sa nepotvrdila. Postupne ale prichádzali moderné diagnózy- alergia, helikobakter, histamínová intolerancia... Veci, s ktorými ti neporadí žiaden lekár. Len bude látať príznaky 🤷 Prešla som si rôzne typy payhoterapií a až po jedinej sa to začalo zlepšovať. Až po nej som si naplno uvedomila, že je to len a len na mne a ak existuje niečo mimo mňa, čo mi pomôže, je to len Boh. Žiaden človek, žiadna metóda... Naše telo hovorí rečou nášho podvedomia, našich zranení. Pri zápche v sebe niečo "držíme" a nechceme pustiť von. Pri hnačke sa zase snažíme zbaviť nepríjemných vecí, pocitov, nedoriešených bolestí ktoré potláčame a nechceme si ich priznať, a bojíme sa im postaviť tvárou v tvár. Každému pomôže niečo iné, lebo každý má iný príbeh 🤷 Držím palce v sebapoznávaní ♥️

    2. nov 2019

    Ja som si myslela, ze mam rakovinu konecnika... (co ma okrem ineho furt prehanalo) teraz viem, ze na to zaberaju antidepresiva 🙂 esteze existuju psychiatri, psychoterapeuti a andidepresiva, inak by som mala zivot v haji a teraz (musim poklepat) je mi uz dlhodobejsie fajn

    2. nov 2019

    @andrea400 hlavne sa sleduj kedy sa to deje. Mne väčšinou všetky objavy prichádzajú vo chvíli keď sa upokojím. Došla som na to tak, že cestou domov v autobuse mi nič nebolo alekeď som šla z domu tak som musela niekedy vysadnúť a bežať na prvý záchod. Potom som bola s kamoškou vonku a začalo mi to mravčenie a také slabnutie. Prišla som domov prešlo mi po chvíli a bola som ok. Po tom čo som si všimla že sa to takto deje začala som spávať 8h denne. Hovorím doma čo potrebujem aby mi bolo lepšie. Proste to na mna ide a myslím čo by mi pomohlo teraz a hned to poviem. Ale nezahlbujem sa v tých pocitoch už proste idem robiť niečo ine. Hlavne nesed a neprečkávaj to je najhoršie. Vezmi do ruky knihu, začni pocitat, spievaj čokoľvek. Len nebud nečinna. Ak to prejde a uvidiš že to mizne tak máš jasnu odpoved. Hlavne nemysli na to aby si nepodporovala tie myslienky.

    2. nov 2019

    @montemotherone ja sama neviem povedať či som veriaca či nie. Chcela by som veriť, že je niečo nad nami ale zatiaľ to je na takom bode hoci som chodila v istom čase skoro každý deň do cerkvi. Ale áno viera veriacim v tomto pomáha. Ďakujem za pekný komentár veľa pravdy píšeš

    2. nov 2019

    @daisylucky už to bolo v takom štádiu že trebalo lieky? Teraz si bez? Ja som sa rozhodla od začiatu bez preto sa pýtam ako to je u opačnej strany 🙂

    2. nov 2019

    @kvetinka_andrejka no bolo to dost zle, teraz som na andidepresivach, ale takto dobre, super - normalne som sa necitila roky. Aj keby som mala antidepresiva navzdy brat, tak to stalo za to. Okrem toho antidepresiva aj liecia, takze je pravdepodobne, ze aj po ich vysadeni mi bude lepsie ako predtym, ako som ich zacala brat. Vlastne az ked som sa zacala citit normalne, som si spomenula, ze ake je to vlastne super. Lebo ja som uz aj zabudla, aka stastna som kedysi vedela byt. Takze ja tieto stavy urcite odporucam riesit s odbornikom - psychiatrom a neodmietat antidepresiva len tak z presvedcenia, lebo si mozes este vieac ublizit. Ale zase pozor na benzodiazepiny, na ktorych vznika zavislost, napr. neurol, lexaurin. Inak aj psychoterapia pomaha, clovek si uprace vo svojom vnutri.

    2. nov 2019

    @daisylucky ďakujem 🙂 ja určite kým budem vládať pôjdem svojou cestou teraz už viem kedy si priznať že to sama nedávam. Mám skúsenosť s terapiou ale v mojom prípade to nebolo vhodne riešenie ešte viac to cele narušilo aj psycholog .........benzo mám v kabelke na kriticke situácie ktore boli iba na začiatku ale amm dosť senzitivny organizmus na mna aj byliny funguju po benzo som nevladala chodi a po 1/8 tabletky idem spať takže nechcem

    2. nov 2019

    @kvetinka_andrejka a z coho to mohlo vzniknúť nevieš? Ja som predtym mala zly zivotby štýl malo som spala a aj ked som neskoro išla spat tak vtedy prišlo to mravcenie atd to je proste kazdy den noeco ine jeden den tlak na hrudi druhy den boledt nôh potom ďalší sa mi tak zvlastne pozerá nechápem ved som zdravy cl9veknbola doteraz aj normálne fungujem pracujem len tie veci pozorujem na sebe ale sa neznepikojujem nimi lebo viem ze by ma to pohltilo keby som nad tym rozmýšľala a tak idem pratat snazim sa byt s ľuďmi. Da sa z toho dostať?

    2. nov 2019

    @andrea400 dá jasné je veľa ľudí čo to zvládlo dokonca bez liekov ktoré ja pri tejto poruche neuznávam lebo oni väčšinou neriešia problém iba utlmia človeka a tu si treba poukladať v hlave. Doslova sadnuť si sama so sebou na kavu a počuvať sa 🙂 ja som na to prišla čo to je ale nie je to jednoduché a nie je to jedna vec

    2. nov 2019

    @kvetinka_andrejka este ak ta mozem opravit, antidepresiva neutlmuju (teda urcite nie vsetky), vacsinou utlmuju len zo zaciatku, ked sa zacinaju brat. Ja napr. uz niekolko mesiacov vobec nie som utlmena. Ale uplne uplne akceptujem, ze kazdy si musi sam vybrat cestu, ako sa bude liecit, ako sa da dokopy.

    2. nov 2019

    @daisylucky išlo mi o to, že utlmujú reakcie v mozgu nie že si oťapená veď sama isto vieš že na liekoch len tak atak nedostaneš ako bez o to mi išlo.

    2. nov 2019

    @daisylucky a hlavne som myslela na benzo lieky o anti neviem ako fungujú či tiež blokuju ten serotonin ci ako

    2. nov 2019

    @kvetinka_andrejka antidepresiva hlavne opravuju procesy, vdaka ktorym sa v mozgu tvori a presuva serotonin (neviem to uplne odborne napisat) Takze ak ma niekto toto dokaslane, bez antidepresiv sa prakticky uplne vyliecit nemoze. Aj ked samozrejme na psychiku okrem tohto maju vplyv aj ine faktory, napr genetika, co clovek zazil v minulosti, ake obdobie preziva teraz a pod. A samozrejme su aj rozne stavy, niekto sa da dokopy vdaka tomu, ze zvolni zo stresu, zacne oddychovat a pod., niekto musi brat lieky a niekto musi do nemocnice.

    2. nov 2019

    @daisylucky ale keby som ešte dlhšie potiahla tak že neviem o čo ide a spadnem do toho ešte hlbšie tak by som šla ale nie do benzo iba tak ako spomínaš ty na antibepresiva by som sa dala lebo občas si telo a hlava potrebuje proste oddýchnuť doslova reštart a keď naberie silu tak vtedy bojovať tou cestou ktorou idem ja - čiže hľadanie zdroja a poradenie si s ním ...............super si obohatila tuto diskusiu vďaka 🙂

    2. nov 2019

    @kvetinka_andrejka aj ja ti dakujem, ze o tom pises. Vela ludom to pomoze, budu vediet, ze v tom nie su sami...

    2. nov 2019

    @daisylucky neviem či pomôže taká forma ale inak o tom písať ani neviem 🙂

    2. nov 2019

    @kvetinka_andrejka urcite pomoze 🙂

    2. nov 2019

    @kvetinka_andrejka zial prezila som si s tymto hovnoproblemom svoje. 4 roky som obmedzovala cukor, laktozu,lepok, nikdy pred cestou a to ani do obchodu aspon dve hodiny nejedla a ani nepila. na 24 hodinovej ceste busom do Grecka som trpela smadom a hladom, lebo jednoducho by som sa pos...la. ale....v pripade, ze som si bola ista ze hajzlik najdem, napr. v nakupnom centre, tak mi na kaka neprislo. ale tie pocity od zalievania potom, horucava, pocit na omdletie. no nikto nic neporadil, bola som doma s deckami..... . a jednoducho som si chtiac nechtiac zivot prisposobila. ale po par rokoch dosiel rozvod a .... ja som zacala mat pocit ze omdliem, tocenie hlavy, znova vysetrenia od CT cez neurologa,ortopeda,gynekologa a neviem akeho este oga. a nic. zdrava ako rybka, len som nikam uz pomaly ani nevychadzala, lebo hned mi bolo a to uz nie len na kaku ale aj na odpadnutie. a potom som raz narazila na nete na clanok o panickej poruche. a bojujem. uspesne. 10 rokov. sem tam dam par mesiacov uplne bez liekov, viem uz kedy potrebujem pridat, kedy mozem obmedzit. problemy s kakom su prec, omdlievanie ustava, ale hlavne, mozem konecne chodit kam chcem a kedy chcem. a aj sama. a aj bez zistovania najblizsej toalety. kto nezazil nepochopi a neuveri, ze proste musis hned, nie o 5 minut, nie o 2 minuty, ale hned. velmi ti drzim palce, nech sa PP dostane pod kontrolovanu uroven, aj ked zial v strese, v akom zijeme, je to nadludsky vykon. ale da sa. viem to. 😉

    2. nov 2019

    @shahzee jeee ďakujem to super komentrá gratulujem že sa ti to podarilo 🙂 a hlavne mám otázku dostala si to pod kontrolu tak, že už ješ normálne pred odchodom z domu? Lebo ja zatiaľ som na tom tak, že jem ale veľmi malú porciu. Resp. jedla som obrovské porcie, obmedzila som to na normu ale ked idem vonku tak tu normu zmensim je to taká moja akoby ochrana

    2. nov 2019

    @kvetinka_andrejka ano, pokojne sa najem, napijem, v lete sme boli v Taliansku, autom, 24 hodin, az uplne na spodu Talianska a jedla som, pila. normalne idem s muzom v meste na kavu, mcdonald a je to ok. Ale, ked som pod vacsim stresom, ci uz v praci, nasadim po dohode s mojou psychiatrickou AD a benzodiazepin, hlavne teda rano, ale kedze je to v mini davkach, viem vysadit a zit aj rok bez. ale u mna to uz bolo horsie, nielen toaleta ale aj pocity na omdletie, tocenie hlavy, proste som myslela, ze odpadne. a cim bolo okolo mna viacej ludi, alebo napriklad aj doma ked dosla nejaka navsteva, tak na mna tieto stavy prisli. ale zacalo to len hnackami. ked mal mladsi syn rok. inak, moja mama ma ten isty kako problem ale neriesi. takze u mna isto aj nejaka predispozicia dedicna ale zial stresy z prveho manzelstva.

    2. nov 2019

    @shahzee presne toto mám o čom píšeš aj s tými ďalšími príznakmi až po odpadnutie....ale teraz sa už okolo mesiaca nič nedeje odkedy to chápem

    2. nov 2019

    @kvetinka_andrejka mne velmi pomohlo odstranenie stesu, ale urcite by som to v tom case nedala bez liekov, predsa len teraz po 10 rokoch viem trosku tieto situacie ovladat. a inak sranda bola, ze pokial som vedela ze ideme niekam vlakom, kde je toaleta, tak ok. ale autobusom.... no ani za certa. v meste som mala vyhliadnute okrem mestskych toalety asi v 3 restauraciach. hlavne kde nebolo treba cakat na klucik. 😂

    2. nov 2019

    @shahzee ja našťastie mám mapu zachodov v hlave od inkontinencie po pôrode fest pomohlo :D hej autobus je des :D

    2. nov 2019

    @kvetinka_andrejka inak toto si fakt nevie predstaviť ten, čo nezažil, keď každý odchod z domu je obrovský boj. Ja nosím už pár rokov so sebou lieky. Je ich toľko, že už mám na ne kozmetickú taštičku. Na alergiu, anafylakticky šok, proti bolesti, proti úzkosti, plynatosti 😁 keby to ktosi videl....🤦‍♀️ Teraz mám dobré obdobie a minule som sa pristavila pri tom, že ani som nepremýšľala, či ju mám pri sebe. A to je veľká vec! Hneď som sa pochválila manželovi. Proste som šla do práce ako normálny človek. Mám kľúče, mám mobil, hotovo.
    Inak to bol vždy boj. Len som si spomenula, že "zajtra pôjdem do mesta, vybaviť to a to..." a už ma začalo všetko bolieť, nedajbože bolo horúco, to ma desí najviac a už sa vidím ako odpadnem, dostanem infarkt 😢 Najhoršie som to zvládala keď som bola sama s dieťaťom. Jedným alebo druhým. Že čo s nimi bude ak sa mi niečo stane. No, je to hrozné zažívať...človek vlastne len prežíva 🙁

    2. nov 2019

    @kvetinka_andrejka neboj das to pod kontrolu, len to chce cas a ak by sa nahodou horsilo tak naozaj pomozu lieky. ja som prekvapivo ospala nebola ani po xanaxe ale zasa ja som typ cloveka co pred spanim vypije dve kavy a zaspi. cize ja som nejaka opacna v tomto. jednoznacne sa ale kvalita zivota zlepsila, by som povedala ze som uz teraz par rokov na tom tak ako pred prvymi prejavmi. a este jedna zvlastnost u mna, zhorsenie u mna nastava v case po strese. teda v obdobi zvyseneho stresu som ok, drzim, a ked sa situacia vyriesi tak akokeby ta ulava povedala mojmu telu uz je ok, mozes panikarit. nastastie teraz uz stresove obdobie nemavam, maximalne ked su decka chore, alebo ex na nas posiela kadejake vymyslene platobne rozkazy...ktore nastasie sud vzdy zamietne, ale nemozu mu zakazat podavat zaloby, jedine on potom plati sudne poplatky. a zjavne mu to takto vyhovuje. no ved kazdy mame nejaku svoju zabavku🙂

    2. nov 2019

    @montemotherone presne u mna sa to naštartovalo totálne keď som si pomyslela čo bude s malým a vtedy sa sto sputilo našťastie mala som iba cca 5 atakov počas pol roka ostatné slabučké aj to málo ale aj tak napisala som dokonca malému na ruku číslo na otca na taky naramok mam na zablokovanej obrazovke jeho číslo lebo to fakt nie je sranda dnes všetko je poblokované keby sa aj fakt niečo zle stane tak ench je

    2. nov 2019

    @montemotherone akokeby som videla seba. alebo mi nic nebolo, ale v tom som si spomenula, ze som si zabudla vziat liek, a ani ho dokonca nemam v kabelke 😨 a uz to islo. samozrejme ze kym som na to dosla, tak mi nic nebolo

    2. nov 2019

    @shahzee ja som dostala hydroxyxynum či ako uplne ľahučký liek a nemohla som fungovať, potom som dostala alprox (benzo) a diazepam a spadla som s sprche totálne ma poskladalo.....mne sa smiali že ja sa nadýchnem v lekárni a hned funguje :D takže keď sa deje niečo zle a ja sa nemožem v meste upokojiť tak beriem 1/6 diazepanu

    2. nov 2019

    no a idem rýchlo domov spať :D lebo aj to je na mna vela

    2. nov 2019

    Zažívala som to rok. Akurát že mne sa k tomu ešte chcelo aj vracať a bolo.mi na odpadnutie. Akonáhle som vstúpila do autobusu prepadla ma panika čo keď mi bude zle a na druhej zastávke som už vystupovala. A išla peso. Bez liekov som nemohla ísť nikam. Rok som bola na liekoch...haprovalo mi aj srdce, arytmia, nervy som mala v prdeli a skončila som s diagnózou syndróm vyhorenia. Fakt to nie je sranda. Bola som príliš aktívna a využívala maximum času na všetky možné práce a zadania, aktivity až mi z toho telo povedalo dosť. Teraz som ok ale na to.obdobie nerada spomínam...určite to treba liečiť a neurol bol môj kamarát.

    3. nov 2019

    Mne sa raz stalo, ze ma strasne prehnalo z jedla - bola som na ceste domov a musela som rychlo vojst do prvej budovy a poprosit vratnika ci mozem ist na toaletu. Oblieval ma pot a skoro som odpadla.

    Odvtedy mam podvedome "strach", ze co ak sa to stane znova - nie doma, v meste, ale napr na ture v horach, v lese, na dialnici v zapche, na vylete v prirode, na ceste na chatu, kde nie su benzinky pri ceste - jednoducho na miestach, kde nie je vobec ziadna moznost najst urychlene toaletu.

    Viem, ze je to len psychika a nijak ma to realne obmedzuje, stale na take miesta chodim len niekde v pozadi tam je vzdy ta myslienka, ze co ak...

    3. nov 2019

    @fokuska presne u mňa to začala identická situácia v obchode a zdrojom je"hanba zakorenená od rodičov"

    3. nov 2019

    @nefertiti7 uf ja idem do mesta, či práce autom a pohoda. Ale byť závislá na autobuse, a nedajbože kdesi čakať 🤦‍♀️ uff, už to potom ide... Zle, na odpadnutie, nervózna... Keď idem s mužom, alebo s deťmi, je to o.k. Ale sama... Tak to je boj až kým neprídem domov 😬😱

    3. nov 2019

    Och, pises mi do rany😁 Prislo to ako z neba blesk a je fajn, ze to dnes dokazem citat s humorom, rovnako ako ty o tom pisat. Lebo vtedy mi veru do smiechu nebolo, ked som 2 tyzdne len hnackovala a lezala v derealizaciach, utekala.
    Stravila som 1 mesiac v nemocnici. Muz sa staral o 2 chore male deti, masaker. Utiekla som od vlastnych deti na oddelenie, z bytu, kde "sa mi diali tie zle veci".
    Ani vo sne by ma nenapadlo, ze toto dokaze psychika. Do poslednej chvile som myslela, ze mi je fyzicky nieco a uz sa nepozbieram. Deti nadomnou plakali.
    Ale uz je fajn.....beriem zatial lieky a vsetko je tak ako ma byt.

    3. nov 2019

    Ja by som to bez AD tiez nedala. Toz, tiez som uz aj zabudla na to, ake to je rozmyslat s upratanou hlavou. A bez AD som si v nej upratat nevedela.
    Ja tiez nie som utlmena z nich, prave naopak, postavili ma na nohy. Inak som 2 tyzdne len lezala a skrucala sa v myslienkach. Taky bordel, co som vtedy mala v hlave, konecna.
    AD mi dali moznost znova postavit sa na nohy, postarat sa o rodinu, uzit si dovolenku, deti, zachranili mi asi aj manzelstvo, lebo este aj to islo dolu vodou.
    Vysadila som uz navykove lieky.....a fungujem uplne normalne.

    3. nov 2019

    @montemotherone presne takéto pocity mám posledný mesiac ja. Iba čakám na piatok, keď už nebudem sama s malým.
    Ak sa mám niekam teraz vybrať sama, tak si premietam ako mi bude niekde zle, samej, na cudzom mieste.

    3. nov 2019

    Poznám to našťastie len sprostredkovane...kolegyňa v práci...prišla, sadla si, oblial ju pot a musela domov....chvenie, stiahnutý žalúdok, zvracanie...všetko...nakoniec pomohla tabletka na doplnenie serotonínu. Do roboty chodila zásadne po tme, aby nikoho nestretla, obrovskou okľukou a domov nosila čierne okuliare, aby ju nik nespoznal....Jej problém bol psychosomatický...niekde v podvedomí nie je vysporiadaná s interupciou. Teraz je už ok, myslím, že už dokonca vysadila lieky.

    3. nov 2019

    No tak toto nezávidím. Síce trpím Panickou poruchou, u mňa sú to "našťastie" iba tie bežné príznaky - nemôžem dýchať, omdliem, celé telo ťažké a strpnute... Občas viem, kedy ide o tak a prejde "rýchlo" (zväčša do hodiny), občas sa ešte bojím a musí pri mne niekto byť... Držím palce, aby si s tým vedela bojovať a ver mi, že viem, čo prežívas.

    3. nov 2019

    @kvetinka_andrejka PP je strašné svinstvo ten kto nezažil nepochopí. Nečítala som všetky komenty. Ale neskúšala si u psychológa terapiu emdr. Je vhodná pre ľudí či zažili traumu. Ja sa nou liečim. Je to na dlhšie nie na par sedení ale naozaj pomáha. Teda aspoň mne.

    3. nov 2019

    Dievčatá, panická porucha je hnusoba, ale dá sa s ňou bojovať. Ja som prvé záchvaty zažila ešte v puberte. Nevedela som, čo mi je, bála som sa smrti, isť niekde sama, že odpadnem, umriem...postupne som sa z toho nejak dostala...vydala sa, mala 2 krásne deťuchy a všetko bolo fahn . Ale tá hnusoba sa vrátila pred rokom. Vtedy ma odviezla záchranka, poslali ma na vyšetrenia...výsledok? Zdravá, len občas menej cukru v krvi. Kázali prestať dojčiť, lebo ma to vraj vyčerpáva...postupne som si uvedomila, že fyzické prejavy súvisia s mojou hlavou. Vyhľadala som psychiatričku, no keďže som dojčila, odporučila bylinné tabletky a dychové cvičenia. Bojujem, niekedy je úplne fajn, niekedy horšie. Ale dôležité je uvedomiť si, že je to len v hlave a snažiť sa od strachu a zlých myšlienok odpútať. Tabletky beriem už rok a dcérku dojčím stále...držím nám všetkým palce, aby sme žili a nie prežívali, pretože s touto diagnózou to tak naozaj niekedy je.😊

    3. nov 2019

    @leminka presne to ako ja, ísť niekde sama.

    3. nov 2019

    @vvrka ja nacriem trochu do zdravého sedliackeho rozumu namiesto psychosomatiky- prečítala si si ten prvý článok? Lebo ja áno. Aké ľahké je rypnut si do človeka,v akomkoľvek zmysle slova, keď nemáme ani tušenie....

    4. nov 2019

    @sunnyboy prečítala si ho aj napísal k tomu nižššie neberiem to tak že rýpala 🙂

    4. nov 2019

    @kvetinka_andrejka @vvrka prepáč, prehliadla som Tvoj ďalší komentár (aj keď som hľadala)a ospravedlňujem sa. Ja len fakt nemám rada také zbrkle komentáre (popritom bol ten môj očividne ešte zbrklejsi), hlavne po prečítaní toho prvého článku. Veľmi ma Tvoj článok zasiahol. Nechcela som tým robiť rozbroje, len poznamenať, že by sme k sebe mali byť vludnejsi, keďže netušíme, čo všetko je za človekom. Aj keď som to podala kus ostrejšie ako som myslela.

    4. nov 2019

    @sunnyboy v pohode nemusis vysvetlovat 🙂 proste si prehliadla jej komentar sice prvy bol strohy ale to su stale pismena a slova vyznievaju inak povedane

    4. nov 2019

    Nabuduce skuste materske centrum,maju tam zachod🙂Ale ked stravite pol casu na zachode,pomyslia si,ze so srackou sa tam nechodi a dopadne to rovnako ako na pieskovisku.

    8. nov 2019