Môj smutný príbeh.... S happy endom 🙂
Tak, keby niekoho zaujímal môj ťažký osud, s potenciálnym šťastným koncom, tu máte čítaníčko na dlhé chladné večery 🙂
Narodila som sa pekné teplučké ráno na ešte krajšie číselko, 25. mája, mamine Janke a tatkovi Igorkovi. Bola som choré, no spokojné bábo. S 9 ročným bračekom Martinkom, ktorý sa o mňa vždy krásne staral 🙂 Už ako na prckovi na mne bolo vidieť, že som sa narodila právnikom. Na základnej škole bol môj obľúbený argument na všetko "bez právnika ani slovo" 😀 S maminou sme si moc nerozumeli, ona bola viac naviazaná na môjho bráška, mama nastavila pre mňa dosť prísny režim, bolo to ťažké, no nemôžem jej zobrať fakt, že vždy sme mali všetko čo sme potrebovali a chceli.
Tatko bol pre mňa najväčšou osobou v mojom živote, videla som ho prakticky ako boha. Nikdy nebol doma, ako viceprezident odborárov stále cestoval, doma bol málokedy. No keď bol, to stálo za to!!! 🙂 Každý rok bohaté Vianoce, udobrovanie plyšákmi, no rozmaznaní sme neboli, rodičia nás vždy učili, že takéto veci k životu netreba, no je pekné, keď si ich človek môže dopriať. A za to som vďačná.
No potom sa mi život zrútil. Keď som mala trinásť rokov, tatko zomrel. Pamätám si to chladné februárové ráno. Viem, že nebol najzdravší, no toto nikto nečakal. Pred pár týždňami mal operáciu, ktorá s týmto vôbec nesúvisela. No naše zdravotníctvo. Lekári ho otvorili, všimli si, že má rakovinu pankreasu a tá už metastázovala do pľúc, a vedeli, že sa nedožije viac ako 3 dni. No nikto nám nič nepovedal, len ho bez slova zašili a dúfali, že z toho nebudú mať "zle"... Skoro ráno som ležala na posteli, bola som hore už od piatej, sama neviem prečo, asi som niečo tušila... A zrazu bum, rana. Tatko v obývačke padol bez známok života na zem a bolo. Doteraz počujem ako sa mi život rozbil a čriepky z toho, čo bývalo, pomaly padali na zem a každý jeden z nich cinkal a hral bolestivými tónmi, ktoré znejú dodnes.
Ľudia zo sanitky povedali, že zomrel ešte predtým, ako dopadol na zem. Že aspoň netrpel. Že to bolo bezbolestné...
Pamätám si, ako som mu stisla ruku a mama na mňa zakričala, nech zoberiem nášho psíka Tinku a idem do izby. Chúďa havko, toľko som ju stísala, že z nej skoro nič nezostalo. A slzy sa kotúľali a kotúľali... To som ešte nevedela, že už niet cesty späť...
No po niekoľkých minútach do mojej izby vkročila mama s bratom a smutným hlasom povedala tú hroznú vetu "ocinko zomrel"... Joj, bolí ma srdiečko keď na to myslím... Chcela som ho objať, rozlúčiť sa, no nikto ma k nemu nepustil... Doteraz sa za to hnevám na celý svet. Schmatla som bundu a ušla von. Každé ráno som chodila s kamarátkou do školy, tá už čakala dole. Ja som ani nevládala plakať, bola som biela ako stena a bez života, ťažko sa mi dýchalo. Povedala som jej čo sa stalo a tá sa rozplakala ako bábätko. Viem, že moj tatko znamenal pre mnoho ľudí veľmi veľa, ona sama vravela, že pre ňu bol ako jej vlastný. Jeho smrť zasiahla nespočetne veľa ľudí, na pohrebe to bolo napráskané ako prvého mája na námestí, no nikoho to nezasiahlo tak, ako mňa...
A potom to začalo...
Nevedela som čo so sebou, svet sa mi zrútil. Ak mám byť úprimná, nepamätám si veľkú časť môjho života po jeho smrti, iba útržky. No viem, že jedného dňa som už nezniesla ten tlak a toľko pocitov vnútri. A vtedy som si prvýkrát ublížila... A ubližovala som si 6 rokov. Potom udrela panická porucha, zhoršili sa epileptické záchvaty, ťažké depresie, pobyty na psychiatrií, nekonečná medikamentózna liečba a nič na svete mi nevedelo zahnať smútok v srdci. Pila som a zalievala som žiaľ spolu s liekmi. A zase, veľa si toho nepamätám, kto vie prečo... Sama som sa poškodila natoľko, že nemôžem takmer vôbec používať ľavú ruku a bolesti z poškodených nervov a svalov ma budú prenasledovať až do smrti... A tie nespočetné pokusy o ukončenie tohto smutného a prázdneho života... S mamou sme sa nerozprávali už vôbec a keď áno, len hádky. Stály krik a výčitky... Aká som zlá a naničhodná. Ako jej ničím život. Že si kvôli mne skočí do Dunaja.
Keď som myslela, že je lepšie, našla som si partnera a ušla za ním do iného mesta. Boli sme spolu 4 roky. Týral ma, znásilňoval, niekoľkokrát ma nechal spať na ulici, bil ma a rovnako ako každý, mučil ma a vyčítal mi hádam všetko. No bola som šťastná. Bolesť mi pripomínala, že ešte stále niečo cítim.
Už ani neviem ako, jedného dňa som toho mala dosť a opustila som ho. Potom som bola dlho sama. Nechcela som rodinu, nechcela som partnera, chcela som byť sama samučká, chcela som žiť opustená a zomrieť osamelá. A deti? Nemôžem priviesť niekoho na svet, nech trpí ako ja, na tento hnusný, smutný svet. Krátke vzťahy bez lásky, keď vám na druhom vôbec nezáleží sa prelínali s obdobím totálnej samoty a to ma ubíjali ešte viac.
Potom som z nudy začala hrať jednu online hru. A tam som stretla moju spásu. Raz som si cválala na koníku po krásnom svete Pána Prsteňov, keď som stretla lásku môjho života. V hre sme presedeli celé dni aj noci bez spánku na krásnom kopčeku v Evendime a prekecali sme si ...Prsty... 🙂 Povedal, že býva za Viedňou, že má 3 ročný vzťah s dievčinou filipínkou, ktorá je tiež z Viedne. Že ho trápi, má poruchu agresivity. Koľkokrát ho dobodala nožom, podviedla a ublížila mu... No aj keď sme sa do seba ihneď zamilovali, nevedel ju opustiť, bál sa, že si ublíži. Nasledovali dlhé mesiace, keď mi nechal iba jednu správu, potom ma úplne kvôli nej ignoroval. Ženskej, ktorá otvorene priznávala, že ho nenávidí. Jeho, s tými štenacími zelenými očkami a ešte ťažším osudom týraného, zneužívaného dieťaťa.. Nebudem vám klamať, vždy keď som počula jej meno, otváral sa mi nožík vo vrecku. Čo nožík, celá sekera sa mi tam poskladala. No neprestala som na neho myslieť ani na sekundičku. Raz som sedela pri dunaji, na jeseň a zdvihla som suchý lístok. Povedala som si, že si ho nechám, nech nezabudnem. Mám ho dodnes, tu vedľa seba v rámiku. A on? Stále som ho ťahala do Bratislavy, alebo ja prídem do Viedne, iba jedna káva, jeden rozhovor.
A raz mu to všetko doplo a dostala som tú krásnu správu... V sobotu som v Bratislave, ideme na kafe...
Prišiel... Večer sme strávili v bare Striga a popíjali tequilu a žužlali citróniky.. Chladný marcový večer, aj čajík nás zahrial. No to nebolo jediné čo nás hrialo. Nenápadné chytanie za labky pod stolom, hanblivé zízanie do očiek, obaja sme vedeli, čo sa deje 🙂 Keď nám Strigu zavreli, prešli sme sa popri Medickej Záhrade, po krásne osvetlenej nočnej Bratislave ku mne domov. Celú noc sme sedeli tajne v kuchyni, nech nezobudíme pani domácu, fajčili vodnú fajku, túlili sa a ďalší deň skoro ráno so slzičkami v očkách a malými srdiečkami sa lúčili. No nie nadlho. Hneď ako prišiel domov, vrátil bývalej všetky jej veci, tá mu trepla dverami do nosa a už sme ju nikdy nevideli...
Boli sme spolu každý deň, keď ma ukecal, aby som strávila leto u neho v Rakúsku s jeho rodinou. Bola som tam 3, skor 4 mesiace, s jeho maminou, tatinom, bráškom a troma sestričkami, ktorí mi pripomenuli, aké je to krásne mať rodinou, byť súčasťou rodiny. Vytiahol ma z môjho bordelu. Nutkanie ubližovať si nám dalo pá-pá, pili sme iba vínko na terase neskoro v noci s Elvisom v ušiach a lieky chrápali v smetiaku.
Často mi rozprával, ako veľmi chce rodinu, vždy chcel veľkú famíliu, no ja som mala stále blok v hlave. Bála som sa, že nebudem dobrá matka. Že život ma poznamenal až príliš. No ukázal mi, aké by to bolo. Keď jeho sesternica doniesla mesačného Tommiho, neovládla som sa a už boli slzy v očiach...
Ďalšia noc na terase na naše 4 mesačné výročie a povedala som mu, že chcem s ním dieťatko...
Kiežby tá noc skončila tak krásne ako začala... No dlhé mesiace sa nedarilo, z veľkej radosti veľké trápenie, sex z povinnosti, veď ovulujem!
Potom sme to vzdali, keď mi doktor povedal, že mám otočenú maternicu a som príliš "poškodená" zo zneužívania mojím bývalým na to, aby som kedykoľvek otehotnela... Cítila som sa zle, najmä keď prišli výsledky z jeho spermiogramu, na ktorých stálo, že on je stopercentne v poriadku. Cítila som sa neúplna, akoby som nebola hodná byť ženou.
Povedal mi nech sa netrápim, že časom si môžeme adoptovať, že je veľa ciest ako prísť k malému uzlíku šťastia. No to môj smútok netíšilo.
Keď som už bolá úplne zlomená a on, nech vravel čokoľvek, vedela som, že bol tiež... Sedeli sme zas na kopčeku a pozerali v noci na nebo. A prvýkrát som videla padajúcu hviezdičku. Čo jednu, aspoň 10! A on mi povedal - pozri, padajúca hviezda, niečo si želaj no nikomu to nevrav! A želala som si. Bábo. Vedela som, že si želal to isté. Nakoniec to priznal 🙂
O pár dní mi začala meškať menštruácia. Meškala týždeň, dva. Nedôverčivo som si spravila miliónty test v živote. A bol pozitívny!!!!!!!!!
Viem, že je to naivné, no ja si rada myslím, že tie hviezdy zhadzoval môj tatko 🙂 Možno ma chcel potešiť. A vy, čo sa smejete, čo vy viete? Dokážte že to tak nie je! Haaaa?
Stará mama mi ako prckovi vždy vravela, že tie hviezdičky, ktoré v noci svietia najsilnejšíe, sú naši najbližší, ktorí už nie sú s nami. Dodnes si to rada myslím a každú noc, keď mi je ťažko, čučím na nebíčko a hľadám tancujúce hviezdičky.
Dnes som v 22. týždni, presťahovali sme sa do vlastného bytu, ktorý som dostala od babky do daru a je nám hej. Máme šteniatko, nášho čivaviaka Dextera, naše potkaníky Juliette a Dagona a myšku Aishu a je nám hej.
Teda nám, usudzujem, že aj jemu, keďže ma požiadal o ruku 🙂
S mamou mám tiež od presťahovania krajší vzťah, radí mi s bábom, s varením, ja jej s pečením, keďže o tom nevie nič 😀 a bráško nás chodí pozerať z Prahy.
Dúfam, že vás môj život nenudil a kto sa dočítal až sem, dodám len, že očividne všetko môže mať happy end. Aspoň verím, že bude mať. A keď mi je ťažko, vždy myslím na môjho ocka a viem, že by bol hrdý. Viem, že sa pozerá a občas ma trošku podvihne keď padnem 🙂 Každý máme svojho anjelika v nebíčku, ktorý nám pomáha, ktorý nás poteší a utrie slzičky keď treba...
Toto bol môj život. Ani zďaleka nie úplný, ani zďaleka tu nie sú všetky rany osudu, ktoré som schytala. No viem, že každý máme svoj osud. Tak aby bolo jasné, chcela som sa aj trošku posťažovať, možno pochváliť, no možno môj príbeh niekomu dopomôže od ťažkého, smutného srdiečka 🙂 A keď nie, nikomu môj článok hádam vadiť nebude.
Tak ďakujem, že som si mohla vyliať srdiečko a dúfam, že som možno niekomu poskytla trošku inšpirácie. Držím všetkým palčeky, nech je život vždy lepší ako sa zdá 🙂
Odporúčame
normálne som mala husiu kozu.ale som velmi rada,ze tvoj zivot sa zmenil k lepsiemu.prajem vela,vela stastia do buducnosti.
prajem prijemne cakanie na miminko.o:))
@kozorozec27, @venika_v , @janusa127 Este raz dakujem 🙂 Toto nie je nic, cim by som sa chvalila, no tak som rozmyslala, ze nemam sa za co hanbit, uz je to vsetko prec, tak som si chcela sama sebe priznat farbu. A psychiater tvrdil ze prvym krokom je priznat si to a rozpravat o tom 😉
A hovorim si, ze ked si clovek prejde mnohymi sr**kami, bud ho to zlomi, alebo je z neho silnejsia osobnost. Tak hadam uz bude stale len vsetko dobre 🙂
akurat som si prečila tvoj príbeh a veru vybehli mi aj slzičky :( a čo sa mi robi po tele ani nehovoriac 🙂 prajem ti všetko dobre a aby tie zasnuby skončili aj svadbou a male vam robilo len a len radosť 🙂
@natas4 Jeej, dakujem pekne 🙂 No ked bude viac peniazkov, rozmyslam nad novym "projektom" a asi zbehnem do vydavatelstva ktore vydalo mojmu tatkovi dve knihy.. Tak o rok, rok a pol.. Dost som o tom citala a neverila by si ake je nakladne vydat prvu knihu ked ta este nikto nepozna 😖 Tak drz palce, hadam to vyjde 🙂
no ja len otvaram usta a nechapem...20-rocne dievca a co vsetko si musela uz zazit...verim,ze to babo ta vnesie do inej dimenzie a budu uz len stastne chvile.Inak,ja som najprv citala tvoje komentare,jeden lepsi ako druhy az potom tvoj pribeh,ale klobuk dolu,ako to vsetko vies podat,mas ozaj talent,len sa nevzdavaj...niekedy staci nahoda a vsetko sa zmeni...
uuf ..tak toto bolo to najsmutnejsie a zaroven najkrajsie co som citala za poslednych par rokov....velmi pekne si opisala ako sa dokaze zivot zmenit zo dna na den...z hodiny na hodinu ..ci zo sekundy na sekundu.......mala som zimomriavky a aj slzicky mi tiekli....a vobec som sa nesmiala _tie hviezdicky_ naopak ...chlpy mi stali od zimomriavok aj tam kde ich nemam 🙂
drzim palceky nech uz prezivas len tie krasne chvile a uzivala si vytuzene babatko tak ako vseeetky dobre maminky ..
..mne osobne si asi "pomohla" ze som si uvedomila par veci..ze moje problemy su vlasntne len problemiky..a su riesitelne...a ja verim ze ked clovek nieco velmi chce, kedd si clovek silno nieco zela tak sa to splni 🙂))
@vlastusss Dakujem ze si si nasla cas precitat si moj clanocek 🙂 A som rada ak som pomohla, no sama hovorim, ze ziaden problem nie je maly. Je jedno ci ide o smrt blizkeho, alebo ci nemali cukor v obchode ked ho tak velmi potrebujem kupit. Kazdeho trapi nieco ine a nie som rada, ked sa ludia "hadaju" kto ma vacsie problemy. Ide len o to, ze ako sama vravis, vsetko je riesitelne 🙂
Moj problem, napriklad, teraz je to, ze som si v clanku nasla vela preklepov a nechce sa mi to opravovat, tak tu len sedim a nadavam 🙂))
Drzim palceky nech sa ti dari 🙂
@laerke 🙂 he he zlata..no to ja som si ich nevsimla..asi za to ze ja robim mnoho chyb 🙂 alebo som ich cez slzy nevidela..hi hi...
casu som mala habadej tak sa tu tulam a kukam albumiky 🙂 moje slniecko driemka na postielke tak sa citim sama..
s tymi problemami mas aj pravdu.len ja mam straaasne obrovsku chybu ze ja ich nerada riesim...ba casto sa im vyhybam..radsej sa budem trapit..vykecam sa alebo to jednoducho udusim v sebe :( prosto rozpravat sa otvorene nedokazem ale len s chlapom...asi sme sa moc hadali a vo mne sa to total zaseklo...
@vlastusss Aj ja to vzdy dusim v sebe a potom raz zacas dostanem od kamaratky po hlave, ze sa jej nestazujem 😀 Ja skor zijem sposobom "zivot je gombicka", mama ma prave preto nikdy nemala v laske pretoze udajne (citujem) si plavam ako korkova zatka po Dunaji a mam v pazi 🙂)) Ja problemy tiez ignorujem a raz za cas to na mna vsetko padne.. Ale je to lepsie ako stale len riesit a riesit.. Niektore veci treba riesit, na niektore treba zabudnut a zit dalej.. 🙂 Podstatne je ze mas drobceka, jemu sa kludne vyzaluj, babatka su ovela chapavejsie ako ktokolvek iny 😉
@laerke nooo tak keby som nemala kamosku, tak neviem neviem..asi by som pukla 🙂 ano moj systém-ignorovat...a ked mm chce nieco riesit tak ja mlcim..to ho este viac vykruti 🙂 nooo sak moja Diduska je butlava vrba..len ona sa na tom tak kraasne smeje ze hned zabudam 🙂 dokial nezaspi a ja sa ocitnem sama...:/ tak ako teeeeeed...juuj..ked ja mam pocit ze od kedy som maminka tak moj mm ma vobec nechape....cim to bude..he
.takze korokova zatka??heh to som este teda nepocula...🙂
ale ako mas brusinko a cakate fazulku tak mate lepsejsi vztah..ci??
@vlastusss Chlapi maminky nechapu, nemaju ako 🙂) No teraz sme mali blbe obdobie kvoli robote a stresu ale myslim, ze sa to zacina zlepsovat, no nechcem zakriknut.. Uvidime.. Sme obaja vycerpani tak uz je potom clovek nervozny.. Ale v sekunde ako sa mala narodi to bude v pohodicke, ten moj sa hrozne vytesuje tak viem ze zabudne na vsetko zle ked ju uvidi.. 🙂
@laerke urcite ano...akoze porod bez problemov ale nikdy na to nezabudnem :( mylsim ze ani doktor..take nadavky co som pustala..heh.aj kopanec dostal..no ale je to jeho povolanie..on si vybral 🙂)) ale ten pocit ked mi ju doniesli na izbu...slzicky stastia mi len vtedy zacali tiect, kedze po porode som bola taka smadna a nemala som ani kvapku vody v sebe 🙂 divala som sa na nu asi hodinu vkuse ked zaspala a robim to doteraz 🙂)) ma uz dva mesiace ale nedokazem sa jej nabazit..a chlap to nedokaze pochopit ze sa od nej nedokazem pohnut max na hodku ked je s nou on domka...ma boli srdiecko ked si predstavim ze svokra by mala s nou byt :(((
juuj drzakam palceky pri porode..kedy mas presny termin?? ja som to dala presne na termin 🙂
@vlastusss svokry prosim ta nespominaj 😀 moja ma zakaz vstupu ked ide o malu 😀 moj to urcite pochopi, aj ked sa asi budeme hadat ze kto ju bude drzat teraz 🙂))) dakujem, sranda je ze sa porodu (zatial) vobec nebojim..uz len chcem nech tu mala je, takto som uplne neschopna...a chcem ju uz proste vidiet! 🙂 termin mi dali 24.4., potom 18.4., nevedia presne lebo som zabudla datum poslednej ms 😀 ale tak niekedy v druhej polovici aprila 😀
aj ja som zabudla datum tak som si tipla..no a pravda je ze som bola tyzden po termine ale presne na ten urceny som rodila..ani ja som sa vobec nebala..ja som sa tesila....kontrakcie vpoho akoze oproti tomu porodu..no a mala som to rychle takze fajne..ale poveim ti ze som sa az moc prekvapila ze aaaau to co jee 🙂))
ved svokry nestarnuca tema...ale tak nemozem sa na nu stazovat pred mm lebo nam velmi pomaha..len to je to ze je to moa dcera a ked jej poviem no dajte mi ju tak mi ju neda..a mna tak burcuje ze fuuuh...to je to ze do mna sa veeelmi vela zmesti,,,aj moj chlap to zistil...veela vela som znasala a raz sme oslavovali zasnubenie-samozrejme sa pilo..niecim ma podpichol hnusne ked ms sa hadali asi za fotra-a moj je alkac a nasi sa rozviedli a niekolko rokov nezakopol o mna..- prosto mi ho pripomenul a tak som vybuchla ako popokatepetl a vrazila som mu..odlomila som mu zo zubka 🙂)) a prsten v hajzliku skoncil..ale dnes uz ok..prsten na prste, zubok spraveny..neboj samu vyskieralo na svadbe :D
inak krasny datum..aprilll juhuu aj ja som aprilovka..20.4 mam narodky..🙂
@vlastusss To sa mas, ja by som rada porodila v termine alebo po aby som nepraskla niekde necakane, to je jedine co ma desi 😀 a to s malou chapem, ja si ju budem asi az moc privlastnovat, chlap nikdy nie je doma tak budeme same samucke, babska party 🙂 moja mala bude moja partacka, tak sa na nu tesim ze by si neverila 🙂 a tamto ma hrozne mrzi.. ale chapem to, viem ake to je ked nieco v tebe zacne evokovat spomienky, potom kazdy reaguje okamzite a bez rozmyslenia.. mne sa to stalo, ehm..neraz 😀 hlavne je ze sa vsetko dalo doporiadku 🙂
noo to je fakt pekny datum.. hlavne ked mala je 24.4. a ja 25.5.... kiezby sa narodila v ten den 😀
Pribeh, ktory napisal sam zivot a ty si jeho hrdinkou! Presla si si naozaj velmi tazkymi skuskami, prekonala si ich, aj ked ti zanechali stopy na srdiecku... a mozno este toho budes vela prekonavat, ved si mladucka a zivot mas pred sebou...ale ja ti zo srdca prajem najst pokoj v dusi a stastie v kruhu tvojej vlastnej rodiny, s tvojim priatelom a vasim babetkom. Na zaver poviem len tolko - slzy sa mi pri citani kotulali po licach a chlpy mi stali aj tam kde ich nemam! 🙂
@laerke juuj uplne ti verim ze sa tesis na nu taaaak velmi ..aj ja som sa teskala neskutocne..kazdym dnom viac a viac...a tiez som sa bala toho ze ma to chyti niekde necakane..ale ked som bola doma tak som chcela aby to uz prislo...riesila som dilemu ze ked mi bude odtekat plodovka ze co spravim ...co si dam medzi nozky ako pojdem do porodky s flakom na ritke...ale pak po porode ...no prosto ten flak na ritke by bola najmansia vec na ktoru by som v tej chvili myslela 🙂) ked to prislo este stale som sa tesila 🙂) a nevedela som sa dockat ked mi ju donesu na izbu...a ked som sa dockala....vobec som nezavahala ani na sekundicku a akoby som bola maminkou uz dlho...nebala som sa ju chytit ani objat 🙂 jedine co mi robilo "problem" obliekat veci cez hlavku.ale len par dni...
ja som na tom uplne rovnako..ja som s malou sama cely den..rano s nou vstavam..v noci jej utieram slzicky,,,,cez den na prechadzku, hram sa snou, a vecer ju uspavam, ,,tatko ...noo robota,,,jedine kupkame spolu a cita jej rozpravku pred spanim 🙂))
urcite mi daj vediet ked to pride..nech sa mozem spolu s tebou tesit 🙂)) urcite si drobcek vyberie ten spravny datum a keby to bolo toho 25.5...hmm eno nuno chejna 🙂))
Začni písať komentár...
Tvoj otecko by bol na teba určite hrdý, krásny príbeh, želám ti nech ti život prinesie do cesty len dobré veci a nech sa ti splní všetko po čom tvoje srdce túži... a hlavne nech je bábätko zdravučké 🙂