Čítam si jeden článok a až zle mi prišlo pri tej predstave.
Keď myslím na budúcnosť, vidím len niečo desivé. Moje deti sú už veľké a majú vlastné životy. Myslím na všetky tie roky, ktoré prešli a o tom, ako veľmi ich milujem. Teraz som stará žena, príroda je neúprosná...
Ja tvrdim, ze deti su nam len "pozicane". Je to smutne, Ale je to tak...aj mna niekedy prepadne hysteria, ked vnimam, ze stale menej ma potrebuje resp.inak a raz bude vsetko naposledy....a to ma len 3r a som tehotna 😄 Je to proste kolobeh zivota ☹
Odpovedz
13. okt 2016
Tiež na to občas myslím a desim sa toho, keď ma už nebudú potrebovať, neprídu sa pomojkat, pofúkať boliestku 😢 viem, že taký je život, no je mi smutno z toho, že všetko raz skončí...