Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri
    Príspevky pre registrovaných používateľov sa ti nezobrazujú.
    lavazzake
    26. aug 2020    Čítané 1209x

    Svišti na DIXI "hřišti"

    No, takže sme dotestovali DIXI... No, dotestovali ako dotestovali. Keďže Dixi sa u nás používa dlhodobo, tak som skôr prehĺbila a zahlbila sa do nových vedomosti. Napríklad som podľa obalu zistila, že som svišť - dokážem naraz pribrať až 4 kilá 😂.  Čo, mimochodom, určite dokážem aj teraz za pár dní, kedže práve sedím s mužom v aute a smerujeme do Bratislavy na predĺžený víkend... Deti sú u babky, muhahaaaaa... No, ale teda k veci. Keď už sme testovali, rozhodla som sa trochu hlbšie kuknúť na výrobcu, Obchodný register, základné imanie, účtovné závierky a tak 😂. Žartujem, zaujímalo ma, čo je to za firmu. Takže... Budúci rok bude strašná žúrka, lebo firma oslávi 30 rokov existencie, čo je pri našom, občas celkom búrlivom podnikateľskom prostredí, slušná výdrž. Spoločnosť sa volá Herba drug s.r.o. a (ako vám už zrejme docvaklo), je slovenská, sídli v Smižanoch, a teda dáva prácu aj ľuďom z východu a ako vieme, tu nič nie je... 

    Toľko k výrobcovi. Poďme k výrobkom. Oceňujem dizajn pikslí, sú fakt pekné, farebné, deti upútajú na prvý pohľad. Keďže deti sú špongie a nasávajú všetky infošky (aj tie, ktoré by nemuseli), je skvelý nápad s bublinami a easy faktami o našej faune a flóre. 

    Zloženie je napísané čitateľnými písmenami, nie ako to občas býva, že čítaš blchy pod mikroskopom. Je to chémia, jasné, nebudeme sa tváriť, že sa umývame výluhom zo žihľavy, ale tých zložiek nie je tristo, čo oceňujem, a ako vraví obal (a nemám dôvod mu neveriť), výrobky sú bez syntetických farbív, parabénov či silikónov. Komu na tom záleží (ja práve žujem hot-dog, čiže som jasná), zloženie je vegánske. 

    Na to, že výrobcovia sú Slováci a, nerobme si ilúzie o našom eko zmýšľaní, na obale je perforovaný pásik, prostredníctvom ktorého sa oddelí fólia od piksle a šup do recyklačnej nádoby. Týmto pozdravujem všetkých turistov, ktorí po sebe nie sú sposobilí zniesť z kopca prázdnu plastovú fľašu od minerálky (zabite ma za moralisticke okienko, nedalo mi). 

    Poďme k vlastnostiam výrobkov. Ja ako matka dzecí, ktoré sa každú chvíľu niekde tralalákajú, veľmi oceňujem, že sa dá kúpiť sprcháč a šampón v jednom. Ženy, nebuďte upejpavé, vieme, že chlap s pikslou sprcháču umyje gule, vlasy, auto a ak máte to šťastie, aj okná, takže deti túto dvojkombináciu dávajú s prehľadom. 

    Ja osobne som vysadená na vône, parfumy, aromaterapiu, chlap nech je škaredý, ale nech vonia. Takže ako prvé som všetky výrobky ovoňala. Z niektorých by som sa aj napila (našťastie mám v hlave o to kolečko viac ako kôň, vďaka ktorému nepijem z vedra). Voňajú krásne, čo skonštatovali aj moje tri svišťatá. Dokonca aj pubiška vzala na milosť sprcháče. A to som čakala niečo v zmysle: "Mamaaaa, seriózne, so svištom?" Vzala Dixi na milosť až tak, že čmajzla jeden sprcháč a s vycereným, ešte čiastočne mliečnym chrupom, oznámila sestrám, že kto sa ho dotkne, zomrie strašnou smrťou. 

    Konzistencia je veľmi fajn, nie sú natoľko hutné, aby sa ako sopeľ ťahali po pokožke (aj to sme už zažili), ale ani také riedke, že treba pol fľašky na jedno umytie. Čo nie je podstatné pre mňa, ale pre moje krpaté kardinálne, super penia. Kto čítal jednu z recenzií, vie, že to vyskúšali veľkoplošne. 

    Je super, že vlásky sú po umytí hebké a pokožka nie je vysušená, čo u nás býva problém, keďže krpaté majú sklony k atopickému ekzému. 

    Takže to zhrniem. Som ozaj vďačná, že nám bolo umožnené zúčastniť sa testovania, pretože sme vlastne vedeli, do čoho ideme a že ideme dobre. Ale na druhej strane ma testovanie "donútilo" prizriet sa výrobkom bližšie, a to nie je na škodu. Výrobkom Dixi ostávame v našej domácnosti verní, ak by náhodou niekto nevedel, nepoznal, tak Dixi má skvelé veci aj pre dospelých, aktuálne si napríklad fičím na ich sprcháčoch pre dospelých, čierne hrozno je fakt pecka. 

    Takže Dixi, ďakujem za možnosť a odporúčam všetkými desiatimi 😊. 

    #test_dixi #recenzia #dixi_sviste_skusenosti

    #test_dixi
    Vedeli ste, že...
    Žirafa a myš majú rovnaký počet krčných stavcov?
    Žena povie za deň toľko slov, čo muž za týždeň? (moje dievčatá to stihnú do ôsmej ráno)
    DIXI robí úžasné sprcháče aj pre dospelých? A ze voňajú rovnako krásne ako detské, (ale nie rovnako), že sú rovnako veľmi fajn na pokožku, tiež ich je niekoľko druhov a ze majú rovnako fajn cenu?

    #test_dixi Bola som spomínala, že naša babka má drogérie a trpí utkvelou predstavou, že ak by moje deti nezavalila sprchačmi, zomreli by pod nánosmi špiny? Tomu druhému nie je až také ťažké uveriť keď uvidíte moje deti po troch minútach na pieskovisku, zmrzke, obede, dooooobre, prakticky kdekoľvek. Na very tutti mutti stajliš fotografii vidíte čistiace prostriedky JEDNÉHO kusu mojich maloletých detí bez zahrnutia zubných pást, pien do kúpeľa, ústnych vôd a voňaviek... Neviem, či som to spomínala, ale babka má drogérie a utkvelú predstavu... Hej, tuším som to spomínala. Ale k veci na obrovskú radosť mojich detí a ešte väčšiu moju s manželom si deti vzali starí rodičia na týždeň, dúfam, že dva, modlím sa za tri... Návšteva starých rodičov vzhľadom na element zvaný "dedko" je total mega absolútny zaberák na čistotu mojich detí. Príkladmo demonštrujem krátky dialóg elementu a mojich maloletých, pre krátkosť času uvádzam len odpovede elementu: jasné, kľudne si lahni do hriadky s mrkvou, príjemne chladí, potom mi pomôžeš pozbierať piliny co som brusil, ale najprv vyhrab sestru z piesku, vráť tie dažďovky do záhrady a povedz druhej, nech sa nenatiera tými cernicami, pôjdu do kompótu... V tej chvíli zaklapam uši a pre zachovanie duševného zdravia štrádujem do auta a podla vzoru Lótovej ženy sa neotáčam. No ale keďže testujeme, tak som s deťmi pribalila aj Dixi... Ako môžete vidieť na fotografii číslo 2, starí rodičia majú bazén... Deti sú v ňom toľko, že každý večer volám, či im ešte nenarastla plutvy, ziabre a nekladú ikry. Zábava super, ale pre pokožku a vlásky zaberák. Tu si opäť zastávam Dixi, keďže aj po dlhodobej maceracii maloletých v bazénovom náleve nemajú po sprche s Dixi suchú kožu a aj vlásky zlepené vodou z bazéna s prímesou, hliny, piesku a obcasnej dážďovky sa dajú jemne a ľahko umyť. Hej a keby to niekoho zaujímalo, tak jedna piksla Dixi vyliata do bazéna o rozmeroch 4x12 metrov spôsobí celkom slušnú penu, krásnu intenzívnu vôňu a skorozinfarktovaneho elementa. Pokus by Lili, maloletá na obrázku...

    (2 fotky)

    #test_dixi Takto dámy a páni (ak sa tu nejaký vyskytuje) vyzerá umelecká fotografia s názvom "Romantické kúpeľňové zátišie na chalupe s prietokovým ohrievačom, ktorý občas funguje". Na fotografii neznámej umelkyne, ktorá sa po jej zverejnení stane minimálne takou známou ako Ján Saudek, pretože zátišie s duchaplným názvom vyvolá ošiaľ v mediálnom svete vidíte všetky pomôcky potrebné k očiste troch maloletých svištiat po dni plnom montessori aktivít (viď foto č. 2). Dlhodobo som používala na očistu osôb, ktorým som v rodnom liste zapísaná ako "mater" dúhový prípravok na zátiší vpravo, modrú pomôcku umiestnenú v strede pre prípad, že prietokový ohrievač vyhlásil štrajk za lepšie pracovné podmienky a nenahraditelný masážny prístroj na odstránenie hrubej špiny naľavo od modrej pomôcky. Svište sa na kúpanie vždy tešili, čo prejavovali hlasným revom a nekoordinovaným pobehovaním po dvore, predbiehajúc sa, ktorý z nich si kúpeľ vychutná posledný (dúfajúc, že dôjde voda, na zem padne meteorit, mater unesú mimozemšťania, pripadne iný veľmi zvyčajný a predpokladateľný akt, vďaka ktorému sa kúpaniu vyhnú). Potom ich nežná a milujúca mater objavila Dixi (ale z čisto výchovných dôvodov som si kúpacie pomôcky nechala) a odvtedy je kúpanie maloletých prechádzka ružovým sadom... "Nepi ten sprcháč!" "Nerev, vyberiem ti z nosa uzáver zubnej pasty" " Eliška zdvihni svoju na zemi rozčapenú sestru!" "Nie, muž môj, netopím žiadneho z našich potomkov" (Lili vyber sestre hlavu z vody) "Nie, môj mobil sa fakt kúpať nechcel" (pomoooooooc)... Ale teda bez srandy. Už som písala, že niektoré výrobky Dixi som poznala už pred testovaním a zapojila som sa, lebo som s nimi fakt spokojná. Moje gibončatá, pardon, svište majú nábeh na atopák, takže nie každý sprcháč im sadne. Dixi im úplne vyhovuje. Najstaršia bohužiaľ občas vychytá seboreu. S Dixi šampónom je to bez problémov. Sprejík na rozčesávanie vlasov je topka, môj muž má po ňom topkovo rozčesané chlpy na svojej vymakanej hrudi (niekto tehličky, niekto, ehm, kváder) 😂. Just joke, na detské vlásky je super. Keďže mam tri dievčatá, princezničky, dooooobre, tri diablove chvostiky, s jemným opovrhnutím a výrazným frflaním reagovali na modrú fľašu šampónu+sprcháču. Vysvetlila som im, že ony sú síce pupok sveta, ale že na svete sú aj malí chlapci. Po feministickom skonštatovani, že ok, budú akceptovať tento podradný živočíšny druh (fakt neviem odkiaľ to majú, ja mužovi vždy tak pekne, slušne, rovnocenne vysvetlím, ako má žehliť, prať a okná umývať), vzali aj modrú piksľu na milosť a vyzdvihli to, čo je aj pre mňa celkom dôležité - krásnu vôňu sprcháču. A krásne voňajú všetky výrobky. Ok, deti začínajú obhryzat kôru z brezy, idem im dať večeru... Alebo možno ešte počkám, ticho sú a keď jej zjedia dosť... Zas žartuje... Ideme my testovať teda ďalej. A otázka, koľko je tu starých korytnačiek môjho formátu, čo si ešte pamätajú dúhový výrobok zo zátišia? 😉

    (2 fotky)

    #test_dixi Po dlhom čase som sa skúsila zapojiť do testovania lebo no, tri giboncata, pre potreby testovania svišťatá, tri zosobnenia Špinušiek (tá postavička bola bezpečne vymyslená podľa mojich detí) a spotreba sprcháčov a šampónov neúnosná. Ešteže má naša babka drogérie a výdatne nás zásobuje, inak neviem, asi by som ich začala radšej v potoku rajbať. Keď Dixi vyhlásilo testovanie, hovorím si, že toto je presne pre nás. Čo to už poznáme (babka, drogérie, vieme), čo to nové radi vyskúšame. A bum, vybrali nás. Potešila som sa a zároveň sklesla, pretože prišla správa, že testovanie je od dnes a my sme práve na ceste na chalupu... Aaaaano, chalupa aaa, potok, dvor, popol z ohniska, kolobežky, kúpele, v nich fontána, nanuky, les s mokrým lístím naokolo, práčka aj sprchové žinky plačú. Už sme boli na ceste z KE, keď volá kuriér, že čo teraz. Reku chlapče, nechaj u babky, to už muž na ručnej otáčal náš 7 miestny voz lebo kukol na mňa a vedel, že nie je cesty späť. Resp. že ideme späť. Po balík... Síce som z domu vzala aspoň Dixi šampón a nejaký nemenovaný sprchač, taký veľký žltý, tuším SAVO sa volá (žartujem, kyseliny sú u nás naše deti, nezožerú len to, čo chce zožrať ich), ale tak týždeň na chalupe so Špinuškami... Takže teraz som spokojne na ceste na chalupu a prvú Dixi fotku dávam veľmi nefotogenicky a veľmi nenastajlovane z auta. Ale teším sa ja, tešia sa deti a musí sa tešiť aj muž. Lebo co iné mu pri štyroch ženách v domácnosti ostáva, že 😂. Takže ďakujeme Dixi, priebežne budeme podávať hlásenia o svištích Špinuškách.

    (2 fotky)
    lavazzake
    4. máj 2018    Čítané 421x

    Albi v kocke 😉

    "Mamiiiiiii, Lili zas čmajzla kockuuuuu!!!" To je v kocke najčastejšia veta, ktorú počuť, keď hráme V kocke. No čo máš robiť, keď máš dva roky a problém zapamätať si, čo si chcela robiť na šerbli než k nemu dobehneš.

    Nie, že by som bola nejaká eko-bio-paleo-raw mater, ale ráta sa mi aj to, že je celá z recyklovaného papiera. Ako lenivá mater oceňujem, že keď deti prestane baviť, nemusím skladať hracie plochy, figúrky, tri druhy kariet a podobne. 

    Hra sa dá hrať na množstvo spôsobov. Prvý je určený pre deti okolo dvoch rokov. Cieľom tohto spôsobu hry je čo najčastejšie čmajznúť súrodencom kocku, ideálne aj hodiny a zdrhať. Top level je, keď sa ti ich podarí šmariť do záchodu, vtedy získavaš desať bonusových bodov. Druhá možnosť (pre deti vo veku okolo dvoch rokov zúfalo nudná) je náhodne si vybrať kartičku, prezerať si ju desať sekúnd, kým sa presypú hodiny, potom kartičku podať ďalšiemu hráčovi, hodiť kockou a odpovedať na otázku, ktorú ti pod totožným číslom položí hráč, ktorému si kartičku dal. 

    Primárne hra rozvíja pamäť, sekundárne sa človek pri jej hre dozvie množstvo nových informácii. 

    Druhú hru v kocke sme kúpili prostrednej, vtedy trojročnej, lebo veľmi chcela hrať, ale Rozprávky boli priťažké. Kúpili sme Obrázky a zároveň objavili tretí "mód" hrania, prezeráme si kartičky a buď sa z nich niečo nové "naučíme" v Obrázkoch s malými, alebo sa dozvieme nové informácie z hier 8+ s tou najväčšou. 

    Hra sa dá hrať buď určitý čas, kto za ten čas získa najviac kariet, vyhráva, ale kým sa vám skratka chce. Bonusom je pri troch neporiadnych deťoch skutočnosť, že ak aj náááhodou nejakú kartu stratíte, bez problémov sa dá hrať ďalej a teda neurotická matka neskonči s hlavou pod skriňou alebo pod gaučom, že kde-do-pekla-je-ten-kúsok. Iba v prípade, že domácnosť disponuje dieťaťom vo veku cca dva roky, treba dávať pozor na kocku, osemhranná sa dosť blbo zháňa a čakať ako na lego od Bobyho tiež nie je nič moc.

    Táto hra je skvelá v tom, že každá veková kategória vie hrať svoju vekovú skupinu a všetci môžu hrať spolu. Len každý ťahá zo svojej kôpky. Muž s prostrednou ťahali z Obrázkov, moja najstaršia z Rozprávok a ja z Prírody alebo zo Sveta. Preto keď sa na koníku objavila možnosť testovať Kocku, nemohla som odolať. Keď nám hry prišli domov, tešili sme sa celá rodina. Najstaršia z nových hier, prostredná tiež, kým nezistila, že na jej štyri roky je 8+ too much, ja z úžasnej sviečky a výborného čaju, muž, že bude mať aspoň na chvíľu pokoj od všetkých báb a najmenšia z nových kociek a hodín. 

     Dostali sme Svet a Prírodu. Ja už ako celkom macher na Rozprávky som bola dosť prekvapená, o čo sú kocky 8+ náročnejšie ako Rozprávky, čo sú 6+. Aj moja sedemročná zistila, že to nie je až taká sranda. Povedala by som, že Príroda je o čosi ľahšia než Svet. Ale vôbec to neberiem ako mínus hry, naopak, ja som sedela za stolom a kartičky si len tak čítala, lebo na každej je kopec zaujimavých informácií. Len na ne skrátka musia deti dorásť. 

    Aby som to zhrnula: za mňa je hra V kocke výborná voľba po každej stránke. Dá sa vybrať podľa veku a záujmov, cena je prijateľná, hra je skladná, jednak trénuje pamäť, jednak sa dieťa (aj ja) niečo nové naučí zábavnou formou, najmenšie deti motivuje k úžasným výkonom, Usaim Bolt sa nechytá keď krpatá schytí kocku, ľahko sa zbalí (hra, nie krpatá), plus je aj ohľaduplná k životnému prostrediu (hra, nie krpatá). Máme doma kopec hier od pexes, kvartet, čiernych Petrov, cez Želví závody, Dobble, človeče, Kloboučku hop a neviem koľko ďalších, ale Kocka patrí medzi top, veľmi sa teším, že sme dostali možnosť testovať a ďakujeme.

    lavazzake
    14. mar 2018    Čítané 305x

    Pat a Mat

    Mi ňeška kamaratka poslala taki šumni obrazek, a tam še hutorelo, že existuju dva druhi chlopoch: po perše Pat a potim Mat... A ja tak dumam, chtoroho mam doma. Šicko mi jasne, po bice mi pobehuje PAT. Bo jak ma daco zrobic, ta to dočista PATova situacija... Kupili mi šifoner zos Ikeji... Jak ho išol montovac, už mi znala, co budze, otvorila mi sebe vinčisko, pricahla šamerľik, jak začne toten cirkus, naj šedzim v peršim radze... Chlop docahol zos špajzki vercajg... šicko sebe rozložil zos chirurgicku presnoscu, mi na to patrela, že še na ňoho nechita aňi inštrumentarka jak chista nastroje na transplantaciju šerca...potim začňe patric do teho navoda...čita to jak kebi mal podľa ňoho zostavic jadrovu elektrarňu (še obavam, že Fukušimu vun zmontoval, ta dopadla jak dopadla, zname, japončici švica)... A potim še do teho pušči...v totej chviľi obľikam šicke giboni a idzem k maceri...bo jak bi mi zostala v bice, ta bi še giboni naučili šicke sproste slova...ňe žebi ich ňeznali, aľe ta ňemuša všadzi papuľovac, že to ocec tak bohuje... perši raz ho idzem skontrolovac tak za tri hodzini, to už zvikne bic perša šrubka na svojim mejsce... jak montuje daco vekše jak poličku, berem gibonom i pižama... A vun i bars promtni, vun šicko takoj opravi, ňezna, čom mu každi polroka pripominam, že už bi to ňebulo od veci zrobim...tak toten kachľik vof kupeľke...jak mi bula cehotna s dzeckom, še podžubal...podotikam, s druhim dzeckom, už mame tri giboni, šak znace...to kachľik co vibereš kolo vaňi jak ci sušed pridze triskac, že mu ceče voda zos plafona...no ňevadzi...jak še našo trece dzecko šprajclo pod vaňu a cahali ho hasiče jak mačku zos stromu, povedzel, že še idze do teho puščic. Vibral novi kachľik... Skonštatoval, že ňema ľepidlo, muši kupic... sebe dumam, že to bul dajaki nedostatkovi tovar, bo kachľik pul roka ľežel na šifineru...jak mi še nasrala a išla toto ľepidlo kupic, mala mi bars veľke ščesce, bo takoj u peršim skľepe, pejdzešat metre od bitovki ho mali... doňešem cala ščešľiva domu toten poklad... chlop takoj bere kachľik, veci še hibu, dava lepidlo, ľepi take tote kovove frasi co trimu na magnetoch...že teraz to muši schnuc a dava kachľik na šifoner...das za tri mešace še ho pitam, či to už ňebudze uschnute...a vun, že šak heeej, aľe ňemože robic, bo ňema tote magneti...že še nigdze ňedaju kupic...šedla mi za kompjuter a za tri tidzňe še tote podžubane magneti doplavili od pinpongoch...ta naľepil, bo už co mal robic a ňechal tak, bo vischnuc muši...prišla ku nam navšteva...zos malim dzeckom...chlop sebe spomnul, keľo vykešoval za vicahovaňe dzecka spod vaňi...ešči mi ani kaveju neuvarela a kachľik už na mejsce...aňi to bars dluho netrimalo, ľem das tri roki...rozdumujem, či mu povedzic, že na balkoňe odpadnul sokeľ...

    lavazzake
    30. okt 2017    Čítané 1002x

    Prazňini

    Prazňini, to slovo jak zo sna...bo sen to i nočna mora... šedzim za kompjuterom a še tvarim že mam dajaku bars surnu a bars doležitu robotu ľem žebi mi mohla chlopovi totich troch gibonoch choľem na hodzinu zavešic na kark a vipic sebe kaveju...

    Prazňini, tota kalvarija začina už das tidzeň predtym, jak chlop hvari: Sluhaj ni, še me pitali u školke, že pondzelok a vtorok prazňini, či budze dzecko chodzic...ta mi povedzel, že ňe...Dilino...potim starše dzecko doňeše papir zo školi, že nescu dzecko vidzec pondzelok aňi vtorek...

    Ta perše tri minuti sebe tarham vlasi jak sebe predstavim šicke tri giboni doma...jak už ňemam co tarhac a chlop še braňi, jeho tarhac ňemožem, še vschopim a sebe dumam...ta šak dajak budze, budzeme še bavic, maľovac, vonku pujdzeme, dakus cez obid pošpia...

    Aľe jak še hvari, maľovac a sr.c to dva...

    Taže reaľita taka, že tote orgaňizmi, čo cez škoľski rok o šedzmej cahaš za haksňu z posceľi, u tej istej chviľi im chlop trime šerbeľ zos ľadovu vodu nad hlavu, žebi ich vicahnul z peľechu, tote orgaňizmi už o šestej hore, ja ešci v bezvedomi a tote tri už po mňe skakaju, že scu frištik...reku ice za ocom...aľe oco ňe sprosti, cez prazňini moj chlop už o šestej v kancelariji naj to ňemuši preživac... nevadzi, še plažim zos posceľi bo giboni už viša na ľadňičke...varim sebe kaveju...robim frištik...idzem vipic kaveju...nejdzem vipic kaveju, giboni čmajzli findžu a vislopali kaveju...idzem na zachod...aspoň zaklaďňa higiena, odbaľujem intimku...giboni škrabu na dzvere, naj še takoj podzeľim s totu čokoladu co tam šušcim s papirikom...(to ešci ňeznaju, že i na toto dojdze, aľe še zamkňem)... v bice spadla bomba, mušim dakus popratac...znace jak to, pratac jak dzeci doma, to jak čistic zubi a žrac pri tim Horalku...no aľe  i tak... ta co s gibonami...teľevizor...to jaki dobri vinalez...puščim takoj Jaroša...jak slucham „robim ham ham stajl“ žerem perši Lexaurin...zapijam vodku...šak už dzevec hodzin, najvyšši čas...upratujem sebe, cala spokojna, že giboni kukaju...mam pokoj može i dvacec minut...a potim to začňe...mamooooo, še nudzime, co idzeme robic??? A co scece robic? Jedna sce maľovac, druha hrac hru a treca fukac bubľini...moj tajni plan s pracovnim nazvom „vež dzeci vonka, še dobiju a budu spac“ je v rici bo vonku dižďuje...taže še idzeme bavic...maľujeme...dva giboni ňespokojne bo ňerobime co voňi sceli...ta totej jednej povim, sebe maľuj, idzem bavic šestri... hrajeme hru...može i dva minuti, bo najmenši gibon čmajzne dajaku kartu abo figurku a možem ho nahaňac...sranda ňenormalna...gibon, co scel hrac hru reve, bo ňemože hrac hru...najmenši gibon reve, bo mi ho chicila a vžala mu figurku...ja revem bo mi ziscila, že gibon, co mal maľovac, maľuje, aľe po sceňe... s prepisovačku...už i toten gibon reve, sebe domišľice čom...dajak vitrimeme do obidu...karmim gibonoch v nadzeji, že še najedza a pujdu spac... das dva giboni orevu obid bo sceli daco ineho...ukladam ich do posceľi a vidzim idiľicki jak drichmu das dva hodzini a ja sebe pijem ceplu kaveju...dva giboni u posceľi, metam cicku po trecim...gibonča še nacuca a drichme...ščasna mi jak bľicha...prejdu tri minuti a slucham jak še dva giboni tluču vof chiži...do minuti zobudza najmenše gibonča...reve...ja tiž revem...potim sebe vidumali, že scu bic Elzi...šicke...smola, mam ľem dva kostimi, taže najmenša budze duch (co zrobim, ľem toten kostim jej pasuje)...ňeznam čom ich tota rozpravka teľo trime, aľe jak čujem, „ja to dam, ja to dam, už to v sebe neskrivam“, rucam daľšu vodku...dve Elzi pobehuju po bice a už i dialogi špivaju...taľent zdzedzili po mňe, taže to čuc jak u vibehu gibonoch v čase karmeňa...treca bars nechape, dze sever,  registruje ľem Olafa, taže chodzi za šestrami a sce im zašľapnuc plašc...bavi ich to das hodzinu, aľe potim to už ňebavi mňe...ňeznam čo s ňimi mam robic, šak ešči pol dňa pred nami, hvarim sebe, narucam ich do motora a idzeme do cukrarňi, bo ňet nič ľepšeho na nervi jak šutemiň, ta ňe? Pridzeme do cukrarňi...sebe predstavujem, že sebe dam kaveju kim moje giboni budu šedzec a tlačic do hlavi šutemiňe...reaľita...sarančata zožeru šutemiňe skorej než sebe kaveju vobec objednam...šedzim, pijem kaveju a ňečuc nikoho ľem mňe (šicke ostatňe ucekli jak prišla ja s gibonami): nelapaj! Vrac! Šedňi sebe! Nebehaj! Dzvihňi šestru! Ňerev! Co robiš? Nič. Takoj prestaň!!!... rucim do sebe totu kaveju (aspoň cepla je bo nescihňe vichladnuc), metac giboni do motora a idzeme domov...doma rucam dalši Lexaurin...čekam na chlopa...ešči ani ňezloži veci, už mu rucam šicke giboni...chlop ich viscicka, da sebe ceplaki a idze še s ňima bavic, bo šak je odichnuti z roboti, ta ňe?...o tri minuti čujem jak vola baboj a pita še, co robi daľše dňi a či nesce drahe dzeci das na tidzeň...Pan Boh dal naščesce starim rodičom kratku pameť žebi zapomli jake to kec maš doma maleho gibona a ja už baľim a šikujem dzeci k baboj, kim sebe to ňerozmišľi...

    Perši dzeň po prazdňinoch stepujem pred školu a školku o šestej rano i s gibonami, visciskam učiteľku, šturim jej fľašku červenoho do ruki, bo znam, že budze potrebovac a cala ščasna sebe idzem po svojim...ja bars ľubim mojich gibonoch, aľe znace jak, šickeho veľo škodzi...

    lavazzake
    3. júl 2017    Čítané 417x

    Ďeňik slamenej vdovi od vraňaroch

    Ďeňik slamenej vdovi

    Muj chlop išol na pejc dňi na Cestu hrdinov...jak išol preši raz, ta sebe dumal, že to "cesta hrdinov", bo še idze po stopach hrdinskich partizanov...aľe jak še vracil domu ta pochopil, že to "cesta hrdinov", bo chlop hrdina jak še opovaži vracic domu po tim, co nechal doma ženu s tromi dzeciskami nevistatimi...aľe ta už zapomnul a išol zaš...šak ja mu pripomňem jak še vraici...

    perši dzeň to nebulo take hrozne bo mi dva dzeci dala starim rodičom...trece mi nemohla, bo tota ma jasne prioriti, večšinu času nevirevuje "mama", aľe "cicka"...no ic dagdze s takim dzeckom...taže mi zostala na karku...aktualne mame zabavu, bo dzecko nesce peľuchu, sere na šerbeľ, aľe ľem obrazne a šika kadzi tadzi...taže cali dzeň beham s rendu...už mi z toho šaľena...aľe ani baboi s dzedom to bars nevichitaľi, bo prostredňa ma akurat frasove obdobie "Čoooom???" "Dzedoi, dze idzeš?" "na zahradku" "Čooom?" "bo treba kvitki popoľivac" "čoooom?" "bo sucho"..."čoooom?"..."bo nedižďovalo"..."čoooom?"..."oľe, ic za baboi, ma zmeržľinu"...

    Druhy dzeň mi išla s najmenšu k rodičom po dzeci...moja macer bars prijemna žena: " sluuuchaj, nepribrala ši? Dumam sebe, že das pejc kila...a sluchaaaj, to nerobre robiš jak robiš...a to čom ši ho puščila na pejc dňi het? a co papuľuješ, šak še i on potrebuje zrelaksovac...a čom nič nejiš? a čom jiš toten chľib, vidziš jaki maš šifoner? a čom toto dzecko nenechaš naj še zabavi (sekundu pred tim, jak še mojo dzecko šmarelo obľečene do bazena)...ti čom nekukaš, co toto decko robi? (sekundu potim, jak še decko rucilo do bazena)...no bars prijemne straveni čas...a naj mi ešči dachto povi, že šicki veľki diktatori už po šmerci...

    zbaľila mi dzeci a treci dzeň sme buli doma...to dalši krasni dzeň...najmenše decko šika kadzi tadzi a ma z toho zabavu...ja beham z rendu...nemam z toho až taku veľku zabavu...prostredne dzecko še pita čom najmenša šika...čom beham z rendu...čom jej nedam peľuchu (bo vrešči jak pavijan)...čom še neidzem hrac...čom vipatram taka nasrata...najstarše dzecko bulo dzešec dňi na dovoľenke so starimi rodičmi, taže teraz ma deficit buzerovaňa prostredňej šestri...taže tote dve še katuju, prostredňa jak še nepita čom, ta reve, bo najstarša jej plano robi, najmenša reve bo prostredňa reve...ešči me čekaju dva krasne dňi s dzecami...idzem sebe ľehnuc, bo už znam jaka budze jutre rano moja perša mišľenka: "jak skoro je "bars skoro" na perši poharik domacej? ženi trimce me, žebi o dva dni nebula sprava dňa "šaľena macer troch maloletich dzeci utlukla svojoho chlopa ešusom a išla nakupovac"...

    lavazzake
    24. mar 2017    Čítané 2845x

    A bojím sa každý deň...

        Chvíľu som zvažovala, či sa do tohto článku pustím. Som už unavená z boja pro-očkujúcich a antivax... A určite nie som jediná. Hnevá ma ten čierno-biely pohľad. Tak som sa rozhodla napísať svoj pohľad. 

        Mám tri úžasné deti. Veľmi by som chcela napísať tri malé, šťastné, bezstarostné deti. Najstaršie, šesť ročné je zaočkované všetkými povinnými vakcínami,aj preočkované na päť rokov. Prostredné, trojročné, má všetky povinné očkovania, aj MMR. Najmladšie, 18 mesačné má všetky povinné očkovania okrem MMR. Dúfam, že je jasné, že nie som v tábore antivax. Ale... moje prostredné, trojročné dieťa trpí juvenilnou idiopatickou artritídou, zjednodušene reumou. Moje malé krásne, huncútske, milé a neposlušné dieťa nemalo ani dva roky, keď sa u nej prejavil možný vedľajší účinok MMR očkovania... Moje dieťa dostalo ako následok očkovania krutú, nevyliečiteľnú chorobu. Moje dieťa vstáva ráno s bolesťami, do kolienka jej pichajú kortikoid a ťahajú z neho vodu a som v podstate ešte šťastná, že sa už vyše roka držíme na jednom postihnutom kĺbe. Časom budú postihnuté ďalšie...a oči...a srdce...a cievy...a obličky...s najväčšou pravdepodobnosťou skončí na invalidnom dôchodku.

        A nie, nemá to dedične, zisťovali sme, niekoľko generácii dozadu nemal nikto ani reumu, ani psoriázu, ktorá s reumou súvisí.

        Ani nebola pred či počas očkovania chorá...ani nikto okolo nej. Dali sme zaočkovať zdravé dieťa. Máme potvrdené od lekárov, samozrejme, nie písomne, že jej reuma súvisí s očkovaním, aj v príbalovom letáku vakcíny je artritída uvádzaná ako vedľajší účinok. 

        Dlho som zvažovala, či dať alebo nedať MMR vakcínou zaočkovať najmenšie dieťa.Manžel v tom mal hneď jasno, okamžite to odmietol, pretože miluje svoje deti a nemôže sa pozerať, ako jedno z nich trpí. Ja ako každá matka som dlho rozmýšľala, zvažovala som riziká ako očkovania, tak neočkovania. Nie som nezodpovedná matka, ktorá si čosi prečítala na badateľovi. Uvedomujem si, že neočkovať obnáša riziko, že moje dieťa ochorie na mumps, rubeolu či osýpky. Viem, že rubeola v tehotenstve môže byť pre nenarodené dieťa osudná. Viem, že osýpky môžu spôsobiť aj vážne neurologické ťažkosti. Bojím sa vystaviť svoje dieťa tomuto riziku.

        Na druhej strane sa každé ráno budím s tým, že idem do izbičky za mojím trápiacim sa trojročným dieťaťom a idem do tej izbičky s obavou, aký bude deň, či sa moje malé dieťa bude vedieť postaviť na nožičku, alebo pôjde pišať po štyroch, lebo ráno nevie nožičku rozchodiť. Bojím sa vystaviť ďalšie moje dieťa takémuto utrpeniu. 

        Nakoniec som sa rozhodla nedať svoje najmenšie dieťa zaočkovať. Mumps, rubeola aj osýpky sú v dnešnej dobe dobre liečiteľné a ak sa v dospelosti moje dieťa rozhodne, že sa zaočkovať dá, určite ju od toho odhovárať nebudem. 

        Reuma bohužial vyliečiteľná nie je. Je liečiteľná imunosupresívami, ktoré ničia imunitu alebo  biologickou liečbou, ktoré ma tiež svoje riziká a obe tieto spôsoby liečby len potláčajú príznaky reumy, nedokážu ju vyliečiť. 

        Nikdy nepoviem žiadnej inej matke, že svoje dieťa musí dať očkovať lebo inak je nezodpovedná a jej dieťa bude ohrozovať iné deti, tak, ako žiadnej inej matke nikdy nepoviem, aby svoje dieťa očkovať nedala lebo sa jej stane niečo strašné. Každá mama sa musí rozhodnúť sama. Tento článok nie je o tom, že očkovanie je zlé alebo dobré. Rozhodla som sa tento článok napísať lebo téma očkovania je dlhodobo kameňom úrazu medzi pro-očkujúcimi a neočkojúcmi mamičkami a nedokážem pochopiť, ako sa dokážu dospelé ženy navzájom urážať keď bránia jeden, či druhý tábor.

        Mojím cieľom je, aby sa obe tábory zamysleli, uvedomili si, že ten druhý tábor má svoje dôvody, pre ktorý háji ten či onen názor. A ešte, že nie všetko je čierno-biele. Že netreba všetky matky, napríklad tie neočkujúce, hádzať do jedného vreca. Verím tomu, že sú matky, ktoré sú pod vplyvom aktuálnych udalostí v Rumunsku vydesené a nechápu matky, ktoré "smrteľne" ohrozujú svoje deti, lebo ich nedali zaočkovať. Verím, že je tu aj skupina mamičiek, ktoré neočkujú lebo sú ovplyvnené antivax kampaňou. A verím, že sú tu mamičky, ktoré majú dobrý dôvod neočkovať. Veľmi by ma potešilo, kedy sme všetky, nech sme v ktorejkoľvek skupine, žili a nechali žiť tie ostatné. Tešme sa z našich detí, užívajte si čas s nimi, či sú zdravé a či aj celkom nie a netlačte, každý sa rozhoduje podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. 

        Ja sa každé ráno budím so strachom...So strachom o jedno dieťa, či nedostane infekčnú chorobu a so strachom o druhé dieťa, či sa postaví z postele... Lebo jedno som zaočkovať nedala a druhé dala. 

    lavazzake
    22. feb 2017    Čítané 121x

    Sušienky testovali Allergiku

    Už dlhšie som na koníkovi sledovala možnosť testovania rozličných výrobkov. Nezapájala som sa, pretože mi pri troch malých deťoch neostáva veľa času. ALE... Keď som zahliadla možnosť testovania výrobkov na suchú, ekzematóznu, atopickú pokožku, nezaváhala som a veľmi som dúfala.

    Nečakala som to, lebo mne sa takéto veci často nestávajú, ale koník mi po pár dňoch poslal správu, že som bola vybraná na testovanie. Nesmierne ma to potešilo. Môj manžel už niekoľko rokov zápasí s ekzémom na ruke, moje tri deti (6 rokov, 3 roky a 16 mesiacov) majú od narodenia problémy so suchými červenými fľakmi na rôznych častiach telíčka, v zime aj na líčkach. U prostrednej dcéry sa nanešťastie po očkovaní prejavili možné nežiadúce účinky a dostala reumu. V akútnej fáze má v podkolení, v lakťových jamkách, na stehienkach, rúčkach, krku obrovské suché červené mapy. Už som vyskúšala asi všetko na kúpanie/natieranie, čo je u nás dostupné. Jediné, čo zaberá, aj to len do času, sú kortikoidové maste a tie, z pochopiteľných dôvodov nemám veľmi "v láske".

    Na internete som si našla informácie o značke Allergika a vložila som do nej veľké nádeje.


    Dočítala som sa, že ide o nemeckú značku s 25 ročnou tradíciou. Ponúka množstvo výrobkov na citlivú a atopickú pleť, suchú pokožku a pokožku detí. Výrobky Allergika neobsahujú alergény, ktoré obsahuje bežná kozmetika a ktoré pokožke môžu škodiť, ako napríklad parfémy, farbivá, konzervanty či parabény. 


    Naopak, prostredníctvom svojich účinných zložiek ako pupalkový olej, alantoín, vitamín E, pantenol, sľubuje zmiernenie svrbenia, hydratáciu, ukľudnenie pokožky, hojenie rán, protizápalový účinok. Tieto informácie mi boli veľmi sympatické.

    Keď balíček došiel, obsahoval:


    1. Allergika Dermifant Detský krém
    2. Allergika Sensitive Duo
    3. Allergika Čistiaca emulzia


    Dermifant: 

    Moje tri malé supy sa zleteli a hneď chceli skúmať, skúšať. Tak som im otvorila detský krém Dermifant. Balený v kovovej tube a prepichovacím uzáverom. Je skutočne bez vône, ktorá by deťom mohla vadiť. Dá sa použiť na tváričku, telíčko aj na zadoček. Konzistencia je na prvý pohľad dosť tuhá, ale napodiv sa veľmi jednoducho roztiera, s prehľadom ho stolerovala aj prostredná, náš rodinný vrešťúň. Najhoršie boli líčka, všetky tri mali drsné, suché líčka, bežné krémy napomáhali, a tak sme skúsili Allergiku a deti mali do troch dní krásne, hladké, hebké líčka. Sama som tomu neverila, ale ako zázrak, nedá sa porovnať stav pred a po Allergike. Už som vyše polovicu krému "odčapovala" kamarátkam, lebo tie líčka videli pred/po a fakt neuveriteľné zlepšenie. Asi pred tromi dňami sa malinkej vyhodil na spánku ezkémik, netušíme z čoho, ale už je preč. Dermifant bez debaty ostáva súčasťou našej výbavy.


    Čistiaca emluzia:


    Toto je len môj výrobok. Deti sú na čistiacu emulziu ešte malé a manžel má veľmi mastnú pleť. Huraaa, pretože túto emulziu už nedám z ruky, je úžasná. Neobsahuje mydlo, takže pleť nevysúša, neobsahuje farbivá, parfémy ani konzervanty, zato perfektne hydratuje. Mám zmiešanú pleť, na jednej strane časť potrebujem odmastiť a na druhej sa mi, napr. medzi obočím lúpe suchá koža, takže bez krému to po sprche nedám. Táto čistiaca emulzia má konzistenciu pletového mlieka, nepení, takže ju netreba krvopotne vymývať z očí. Po opláchnutí mám pleť jemnú, hebkú, netreba mi krém, necítim pnutie, dokonca aj šúpanie zmizlo, na druhej strane mám ale vyčistenú aj T-zónu, neleskne sa. Z testovaných výrobkov je zatiaľ toto môj top.


    Sensitive Duo:


    Už som spomínala, že moje malé supy majú na niektorých miestach veľmi suchú pokožku, takže ich krémujeme po každom sprchovaní. Nemôžem povedať, že by z toho boli práve vo vytržení, občas sa nebránia, ak môžu pri krémovaní pomáhať, no keďže obyčajne používame mastný krém z tuby alebo riedke pleťové mlieko, natreté je kadečo, občas aj deti. V tomto sú mlieka skvelé. Sú balené s pumpičkou, čo veľmi oceňujem, jednak preto, že je to hygienické a jednak preto, že deti si môžu bezpečne dávkovať malé množstvá a nemám natreté všetko naokolo. 


    Konzistencia je výborná, ani riedka, ani prihustá, ľahučko sa natiera a výborne pomáha. Nepomohli nám na tie suché miesta ako Dermifant na líčka, ale pomohli určite viac ako bežné maste a krémy, ktoré bežne používame. 

    Ak to zhrniem, pred týmto testovaním som o značke Allergika nepočula, možno preto, že v lekárňach v okolí ju nemali a lekárka ju nespomínala. Po tomto testovaní sa stáva trvalou súčasťou našej domácnosti a odporúčam ju ďalej. Na to, že značka je cenovo dostupná, urobila omnoho lepšiu službu ako iné, omnoho drahšie značky. Ako nevýhodu vnímam, že sa nedá bežne kúpiť (aspoň nie v našom okolí). Mojím favoritom je jednoznačne Dermifant, ale skúsime objednať ďalšie výrobky a uvidíme, či ho niektorý prekoná. 

    Ďakujem Allergike a Modrému koníkovi, za možnosť testovania, bolo pre moju rodinu prínosné.

    Zuzka