Úsmevný článok o detskej logike 🙂

Tak počúvaj čo sa mi dnes stalo:

Moje dieťa nechcelo jesť.Tak som mu to dal príkazom a išiel som na balkon fajčiť.Krpec kričal ,že mám zavrieť dvere ,lebo mu je zima.Staré balkonové dvere sa však stále otvárajú ,preto som mu povedal ,nech ich zvnútra sám zavrie.Moj poslušný synček zavrel - a akonáhle zistil ,že sa k nemu nedostanem ,odložil lyžicu ,zapol si telku a mňa vonku si nevšímal.

Klopal som ,ale on sa iba usmieval.Pekne som ho prosil ,načo on začal vyjednávať.Povedal ,že otvorí ,ak musľúbim ,že nemusí jesť.Ešteže nepovedal ,aby som si kľakol.Takto ponížiť som sa však nechcel.Začal som búchať a nadávať nech okamžite otvorí.Ďalej sa veselo smial ,veľká sranda ,ale mňa už v tričku s krátkym rukávom humor prešiel.

Poriadne som tresol do dverí a povedal mu že ho zderiem ako hada.Moj synček sa zľakol.Potom povedal ,že by mi aj otvoril ,ale bojí sa ,že dostane na zadok.Toto trvalo dobrých dvadsať minút ,ľudia z domu oproti na mňa pozerali ako na blázna.Nakonie som mobilom zavolal na pevnú linku a zmeneným hlasom som si k telefonu pýtal seba samého.

Synček povedal ,že otec nemože ísť k telefonu ,lebo je na balkone.Nato som odvetil ,že ja viem ,ako tam svojho otca vymkol.Opýtal sa odkiaľ to viem,povedal som že som Boh a viem všetko ,aj to že nechce jesť.Na druhom konci telefonu bolo chvíľu ticho ,potom sa ma spýtal ,či ako Boh možem zariadiť aby nedostal bitku.

To sa mi nepáčilo ,ale na druhej strane Boh je milosrdný ,tak som mu to sľúbil.Potom mi bez slova otvoril dvere a začal jesť.Ani ja som nič nepovedal ,iba som si k nemu sadol a spýtal sa ho ako mu chutí?,,Dobre oci´´ povedal a po chvíli dodal ,,volal mi Boh´´ - ,,A čo povedal?´´ - ,,Že namáš toľko fajčiť.´´