Domácnosť bez odpadu?

Nadviažem na svoj predošlý článok o recyklácii Kde skončí vaša kefka?, v ktorom píšem, ako sa CURAPROX rozhodol zbierať od zákazníkov (nie len svoje vlastné) kefky. Tie sa v rámci programu Ekovír - Kolokefka recyklujú a vyrábajú sa z nich smetné koše na triedenie odpadu pre slovenské školy.

Keď som tu pred dvoma týždňami začínala ambasádorovať pre CURAPROX, navštívila som ich "základňu" v Bratislave, ktorá ma očarila nie len krásnym minimalistickým dizajnom a skvelou atmosférou, ale aj ich snahou produkovať čo najmenej odpadu. Ako reakciu na obetu zákazníkov priniesť použité kefky na recykláciu sa rozhodli vykročiť z vlastnej zóny pohodlia a stanovili si dosť odvážny cieľ - do konca roka 2017 zredukovať svoj kancelársky odpad až o 90%. Aby vedeli, koľko to vlastne je, museli si svoje mesačné smetie najprv sami roztriediť a odvážiť, pričom zistili, že produkovali viac ako 100 litrov stlačených plastov a kovov, 10 kg papiera, 10 kg zmesového odpadu (áno, desať kíl) a približne 10 kg skla. Do konca roka chcú produkovať iba desatinu z toho s tým, že bioodpad poctivo skompostujú!

Zvyk je železná košeľa a ak chceli, aby vír vtiahol všetkých zamestnancov, chcelo to vizuálne pripomienky. A tak som na mydle na záchode našla nápisy "Čapujeme" a "Obal nevyhoď!". Čapujú si aj saponát na umývanie riadu a na chladničke sa vyníma krikľavý nápis "Neplytváme". Obedy z domu alebo z donášky si nosia vo vlastných nádobách. Očakávať podobnú iniciatívu od slovenskej firmy je také... neslovenské! :D

Z rozložiteľného odpadu si vyrábajú kompost na hnojenie záhradky. Do štýlového "scandi" kompostéra teda putujú všetky šupky z ovocia a zeleniny, škrupiny z vajec, rolky toaletného papiera, servítky, halúzky, orezy a piliny, tráva, lístie zo stromov, slama, káva, čajové vrecúška, orechové škrupiny a drevený popol. Tento jednoduchý vynález premení odpad rastlinného pôvodu na výživné hnojivo v ich záhrade, kde okrem kvetov pestujú aj šťavnaté jahody. Navyše, ušetrí náklady a emisie, ktoré by vznikli pri zvoze do mestskej kompostárne. Kancelárske dážďovky teda konvertujú odpad na bioodpad. 

Nepoužívajú igelitové, iba papierové alebo látkové tašky. Plastové minismotany do kávy vystriedala smotana v skle. A nie z kravičky, ale mandľová vlastnej výroby. 

Priznám sa, vďaka tomu, čo som videla a tiež čítaniu veľmi pútavého blogu týždeň po týždni, som vtiahnutá do Ekovíru aj ja a už vymýšľam, čo by sa dalo u nás doma zlepšiť. Ešte predtým, než ma bude kritizovať ďalšia "triedička odpadu už od narodenia", verejne priznávam: áno, osvietilo ma až v 33 rokoch! Mám však stále šancu niečo zmeniť a hlavne preniesť toto zmýšľanie na svoju dcéru, na svoje okolie a neskôr aj na svoje ďalšie deti. A aby som nezabudla, možno inšpirujem aj vás. 

Žiarovky sme už dávno vymenili za úsporné LEDkové. Pivá už kupujeme len v sklenenej fľaši miesto plechovky (aj vína, ale to dúfam žiadna z vás nekupuje v tetrapaku!). Nikde si už neberiem igelitku, používam vlastné látkové tašky. Do každej kabelky, aj tej obrovskej prebaľovacej tašky, som preventívne pribalila jednu. Obedy si balíme do vlastných misiek. Do práce chodíme obaja peši - aj kam sa to len dá. Amálke kupujem aj vďaka Modrému Koníku vecičky po vašich deťoch, nemusíte ich vyhadzovať. Tento týždeň sme s Palkom a Amálkou odniesli obnosené šaty na recykláciu do HMka. Je to stále málo a dá sa robiť veľa ďalších vecí. Ale je to stále viac, ako sme robili pred mesiacom, rokom, či desiatimi. Nikdy som nebola prírodná žienka, ktorá sa nemaľuje, chodí v kožených kristuskách, nosí len odevy z bioblavlny v naturálnych farbách, verí v prirodzenosť, namiesto tampónov nosí menštruačný pohárik a dieťa učí bezplienkovým metódam. V mnohých prípadoch u mňa ešte stále vyhráva márnivosť a pohodlnosť nad uvedomelosťou. Ale verím, že aj vďaka osvete to bude už len lepšie. A že EKO bude (nie len pre hipsterov) konečne cool! 

#curaprox

Zdroje:

https://ekovir.sk/#/tyzden/aktualny/kancel-bez-kosa

https://www.facebook.com/groups/130425160842122/