ČO MI DALO DOMÁCE VZDELÁVANIE MNE AKO RODIČOVI?
O domácom vzdelávaní som sa dozvedela ešte počas toho keď naša najstaršia dcéra navštevovala klasickú škôlku. Vtedy som si o tom začala zisťovať viac informácií. Čas plynul a záujmy, ktoré mala Emka sa dali ťažko skĺbiť s každodenným ranným vstávaním a zhonom. A tak už v škôlke nadišiel deň kedy sme sa rozhodli, že ostane doma. Zrazu sa vynorilo množstvo otázok či som na to pripravená, či som si naštudovala dostatok informácii, či je to vhodné nielen Emku ale aj pre mňa a v neposlednom rade pre našu rodinu ako celok. Moje obavy však boli neopodstatnené. Spočiatku som si myslela, že je potrebné mať v učení systém a každý deň sa učiť z každého predmetu niečo. Ale pozorovaním som prišla na to, že je pre Emku učiť sa lepšie v blokoch. A tak kým má záujem učíme sa o prírode, zvieratkách, lese a podobne. Sama sa potom prepne sa iný okruh napríklad teraz sme naladený skôr na klavír, kalimbu a výtvarnú. Naučilo ma to dôverovať jej, že ona vie kedy je pripravená sa učiť niečo nové z každého predmetu. Neplánujeme si, čo by sme mali prebrať, o čo prejaví záujem tomu sa venujeme. Samozrejme máme osnovy zo školy, ktoré si pred koncom polroku prebehnem, či z daných okruhov vie Emka porozprávať to, čo by mala vedieť. Čoraz častejšie si uvedomujem, že najdôležitejšie čo som ju chcela naučiť je , aby vedela čítať s porozumením. Vďaka čítaniu sa učíme stále aj my dospelí a pritom si to ani neuvedomujeme. Vďaka čítaniu sa môžeme naučiť niečo nové o prírode, lese, vesmíre, autách, hudobných nástrojoch a čomkoľvek čo nás napadne. Čas ktorý trávime spolu sa nedá ničím nahradiť a každá chvíľa má svoje čaro. Každý deň sa preto snažím vychutnávať si lebo ten deň sa už nikdy nezopakuje, ale viem, že príde ešte krajší a výnimočnejší deň. Každý deň ma deti učia niečo nové, prináša nové spomienky, nové momenty, ktoré sú krásne. Každý deň si kladiem otázku kedy keď nie teraz ma potrebujú deti . Kedy keď nie teraz im môžem vštepiť základy slušného správania, kedy keď nie teraz im môžem venovať všetok svoj čas. Oni sú to prečo som sa rozhodla ísť inou cestou. Verím, že táto cesta povedie do cieľa, kde z nich vyrastú inteligentní, sebavedomí, empatickí a rozhľadení ľudia a, že čas ktorý som im venovala bol ten najlepšie investovaný čas. Čas s nimi neprináša nové poznatky a vedomosti len im, ale veľa krát sa aj ja od nich niečo nové naučím . A za to im ďakujem a verím, že raz na toto obdobie budeme všetci spomínať ako na najkrajšie obdobie našich životov.