Učíme sa pre život, nie pre školu. Táto veta od Seneca mi každé ráno prebieha v hlave keď dávam dole nohy z postele. Pýtate sa prečo? Väčšina detí trávi väčšinu svojho vzdelávania v lavici v škole, kde sa tabule s kriedami vymenili za interaktívne tabule s fixkami a ľudia si myslia že ako naše vzdelávanie napreduje. Opak je však pravdou často sa stretávam s tým, že aj samotní učitelia sú si vedomí toho, že metódy akými sa deti učia sú zastaralé a potrebovali by nový nádych. Je to však boj na dlhé trate. Svet stále napreduje dopredu veľkými krokmi ale naše vzdelávanie detí stojí na mŕtvom vode. Čoraz viac ľudí má oslovuje s tým, aby som im pomohla a poskytla im informácie o domácom vzdelávaní či o tom ako my fungujeme. Snažím sa im dať zo seba maximum a verím, že každý z nich nájde tú správnu cestu vzdelávania pre svoje dieťa. A preto ak, môžete aj vy si ráno povedzte prvú vetu z môjho príspevku každé ráno a skúste ju čo i len kúsok zaviesť do praxe. Veď nie je podstatné či dieťa vo všetkom exceluje a vyniká ale že sa učí lebo ho to baví a chce sa niečo nové dozvedieť.