Streda 10.4.2019 - za normálnych okolností výplata, teraz prvý pooperačný deň.
Spalo sa fajn, nadopovaná všeličím možným. Ani sa nečudujem, ale momentálne mi to je pri takých hnusných bolestiach totálne jedno.
Do izby vbehne najprv upratovačka, bez pozdravu, zazerá ako nočná mora v Elm Street. Radikálne umýva dlážku, s mopom trieska do postelí, mám sto chutí jej niečo povedať, ale pud sebazáchovy mi to v tom bráni.
Upratovačka odchádza, prichádza ranná smena. Zlatá upratovačka. Ranná smena je totálne nasratá, je ich málo, nestíhajú. Sál, príjem, oddelenie, zo sálu, opýtať sa niečo sestričky je životu nebezpečné. Po vizite mi vyberú drén aj cievku (vôbec to nebolí), a mam chodiť len za pomoci sestričky. Po hodine mi treba ísť na malú, točí sa mi hlava. Jedna sestrička ma odvedie a keď budem hotová mám zvoniť a ona príde.
Zvoním. Otvoria sa dvere a tam "totálne " nasratá sestrička, že čo je?! A ja že sorry, že potrebujem pomôcť z toalety do postele. Celou cestou brble, že načo mi vybrali cievku, že ich je málo a to sa nebude stíhať. Tak jej poviem, že nech mi donesie stojan na infúzie, ja sa s ním na tú toaletu nejako dostanem. "Ochotne" ho prinesie. Medzitým mi iná sestrička zapojí infúziu a ja sa pomaličky celý deň šuchcem na WC a späť s infúziou. Ako sa spieva v tej pesničke "to musím zvládnout sám".
Cez deň je to fajn. Celkom. V rámci možností.
O 3 príde dcéra, teším sa, pokecáme, o 4 mi začínajú bolesti, dosť silné, dcéra ide poprosiť sestričku, aby mi niečo dali. Čakáme. Stále nič.
O 5 končia návštevy a stále sestrička neprišla. Znovu prosím o pol šiestej sestričku, sľubuje, že hneď príde. Zase nič.
O siedmej sa už zvíjam v bolestiach, keď príde večerná vizita. Lekár im hneď káže mi rýchlo niečo pichnúť, že sa nesmiem tak dlho trápiť, lebo mi môže stúpnuť teplota, môže mi ostať zle a tak. Lekár odchádza a príde sestrička.
No čo, vy narkomanka naša!?
Zasmeje sa a povie, že to len zo srandy povedala. Niekto ma nízky prah bolestivosti ako ja a preto mám naordinované lieky proti bolesti akonáhle o to požiadam. Hovorím jej, že keby som to nepotrebovala, tak ani neceknem. Ja nezvyknem brať lieky od bolesti ale toto nedám.
Večer nám sestrička dáva na spanie Neurol, na upokojenie, aby sme v noci spali. Lexaurin je nedostupný. Kým zaberie infúzia od bolesti a Neurol je 10 hodín večer. Unavená a zmorená zaspávam.
Tak a dúfam, že štvrtok bude lepší.
Drž sa 🙂🌷