
Štvrtok 11.04.2019 - 6.00 - môj prvý ranný pohľad.
Deprimujúce. Buchot vozíka na chodbe. Vchádza sestrička s indiánskym pokrikom "tlak, krv, teplota!". Potom dostanem za odmenu infúziu proti bolesti. Zaspávam.
Budím sa tesne pred vizitou. Na vizite ma skontroluje lekár a ja zase zaspím. Asi z tej infúzie. Za chvíľu ma budí sestrička, včelička do pleca (ovad a nie včelička😏) a antibiotiká do infúzie.
Zase ležím. Vraj dostanem obed!😍 Teším sa!
Čenkovej deti sú proti mne šuvix! Taká som hladná. 🙂
Doobeda telefonujem s manželom, chýba mi, aj ten pubertiak 18 ročný 😒 ale zvládajú to perfektne. Na obed mám cestoviny, hovädzie mäso s omáčkou. Oči by jedli, ale žalúdok nepustí. Polovicu mäsa a asi 12 malých vrtuliek zjem. Viac nevládzem. Smer posteľ. Infúzia proti bolesti a poobedie ubehne ako voda.
Prichádza dcéra, kecáme a rehoceme sa.
Medzitým nám pribudla nová pacientka na izbu, akurát ju priviezli z operačky. Narieka od bolesti. Strašné. Návštevy odchádzajú a my zostávame samé s novou pacientku.
Až do večera s prestávkami narieka, chvíľu spí, chvíľu plače, dávame jej piť po troche vodu a ukľudňujeme ju, že musí vydržať a že ten prvý deň je najťažší a tak. Vykrikuje, že umrie od bolesti, a že nám neverí. Sestričky jej dávajú niečo na upokojenie, a aj nám. Sme z toho tiež vystresované. Na noc už dostávame tabletky od bolesti Novalgin 500 a Neurol na spanie.
Dobrú noc. Ďalší ťažký deň za mnou...



Bože ako keby som prežívala svoje operácie... Tie prve dni sú hrozne 🙈😒ale potom, ked to človek rozchodi a začne jest je už lepšie. Ako skoro ti vybrali dren aj cievku. Ja som to mala až skoro do konca "pobytu" 🙂 Drz sa veľa síl prajem❤️🍀❤️