23.04.2019 - utorok
Krásne ráno.
Pošibačkové 🙂
Ideme s manželom na prvú rannú prechádzku po operácii, spojíme to hneď s nákupom raňajok. Teším sa, rýchlo sa oblečiem a netrpezlivo čakám na manžela. Až vonku mi začne dochádzať, že ranná prechádzka bude prebiehať v pomalom tempe. A nie v rýchlejšom ako som chcela. Navonok to vyzerá veľmi dobre, ale vnútro nepustí... Kurňa... Poznámka "rýchlejšie to asi nepôjde?" ma prekvapí a skoro naštve, ale predýcham to a usmejem sa. Aj on. Srandoval vtipálek 😂
Konečne prichádzame k obchodu. Medzitým kamoška zastaví autom pri nás a povie mi, šak moja tebe nič neni, šak môžeš ísť aj do roboty! Hmmm, doprajem ti to, čím som si prešla a prechádzam, ale vysvetľuj to "niektorým " ľuďom. No čo už. Nepomôžem si. 🙂
Teším sa na čerstvé pečivo. Hmmm. Smola. Nie je, vypredané. Ďalšie príde. Kedy? Nevedia. Nevadí, tak kúpime v Senci hovorí manžel. Fajn.
Vybehneme do Senca, kúpime čo treba a ideme domov. Naraňajkujeme sa, dáme kaveju a ideme von. Teda ide von. Muž. Počasie sa začína prudko meniť, a mňa začínajú bolieť rany v bruchu. Tak, že si musím ľahnúť. Muž ma presviedča aby som si dala tabletky od bolesti ale hrdinka nieee, netreba. Vydržím, ale poobede to bolí viac, tak nepokúšam osud, a ležím, a ležím, a ležím... boooože, to je na tom najhoršie, ja a nemôžem robiť... ešte že môžem umývať riady a uvariť.
Aspoň sa necítim taká zbytočná.
Som strašná, leziem uz mužovi na nervy...
Aj sebe...
Depkaaaa....
treba sa zamestnat krizovky hackovanie, strikovanie