Môj boj - diagnóza N 92.1, diagnostická kyretáž a hysteroktómia - pokračovanie 30. časť

20.04.2019 - sobota

V noci som zle spala, snívalo sa mi o nemocnici. Fuj. Radšej sa potichúčky vykradnem z izby a idem do kuchyne. Uvariť si čaj a 2v1. Keď už tú kávu klasickú ešte nemôžem,  tak aspoň akože kávu 😂 Odostriem záves a kochám sa pohľadom na dvor a záhradu. A zároveň sama seba chválim,  aká si ty frajerka, 3 dni bez tabletiek od bolesti. Nooo to už je čo povedať. Manžel síce tvrdí,  že vraj som si už asi zvykla na bolesť ale nie. Nie je to pravda. Fakt to bolí zo dňa na deň menej. Teda až na tú zlatú žilu, ale aj s tou zatočím 😁 aspoň dúfam... hnusoba jedna...

Po raňajkách ideme o pol ôsmej nakúpiť do Senca do Tesca. Bože.  Panenko Marie... videl toto niekto? Košíky kopcom, parkovisko plné, ľudia nervózni,  no konec....No nič kúpime tých  8 vecí zo zoznamu a ideme platiť . Predavačka nechápavo pozerá na náš nákup a ja sa hanbím,  že sme tak málo nakúpili  😉 ale nie,  jednoducho nakúpim ako vždy 😊 svet sa nezrúti, keď niečo zabudnem.  

Život je o inom.  

Napríklad o zdraví. 

A to má teraz pre mňa prioritu ❤

Poobede sedím na terase a presádzam planty georgín, sirôtok,  a ešte jednej kvetiny,  ale keď ma teraz nenapadne ten názov.  Veď ja si spomeniem.  Ozaj bola som sa previezť s manželom v Hornbachu.  Ešte že ma nepustil dovnútra,  joooj to by som si nakúpila kvietkov 😍 ale ja si nakúpim,  nebojte,  budúci týždeň 100%.

Zvečerieva sa a ja sa začínam cítiť divne.

Začínam mať depresiu. Potichu sa tá sviňa vkradla do môjho podvedomia.  Ani neviem ako. Orlie oči môjho muža to zaregistrovali,  dlhý rozhovor mi pomohol. Aj objatie. Aj dotyky dlaní, či prepletených prstov. 

Neviem čo to je? Ako to, že mám depresie,  veď vaječníky mám... Hnevá ma to.  A bojím sa. Aby mi nepreplo. Alebo je to normálne? 

Chcem byť zdravá. 

Už.

Hneď. 

Teraz.

Neviem zaspať.

Milosrdný spánok mi prináša polnoc.