Môj boj - diagnóza N 92.1, diagnostická kyretáž a hysteroktómia - pokračovanie 23. časť

4.30 tma za oknom.

Sestričky pobehujú.  Tlak, teplota, katétre, infúzie... Vnímam to len z diaľky.  Mňa sa týka len tlak a teplota. 

Dievčatá moje zlaté, zo dňa na deň je to lepšie a lepšie!

Po raňajkách sa ideme so spoluležiacou Irenkou prejsť po chodbe.  Ešte pred 2 dňami by som o niečom takom len snívala. 

A teraz? Teraz vykúkam spolu s ňou z okna a pozeráme na ľudí na ulici.

Irenku zajtra prepustia. Teším sa s ňou.

Pani Mária po operácii sa už cíti lepšie,  nevykrikuje,  prvýkrát sa prešla  po izbe a tiež už sa cíti lepšie.  V nemocničnej izbe zavládla hneď lepšia nálada. Obed je fajn.

Poobede budú návštevy.  Príde manžel 😍. Bolesti sú doobeda celkom v pohode.  O tretej prichádza manžel.

Po 5 dňoch sa ho neviem nabažiť, bozkávala by som ho stále 😘.

Rozprávame sa tíško, tešíme sa z prítomnosti toho druhého 🤗 Priniesol mi ovocie a minerálku. Mňam hrozno!!! (vedieť čo so mnou spraví, ani glycerínový čípok nepotrebujem 🤨). O štvrtej prichádzajú silné bolesti, musím si dať tabletku,  v manželových očiach vidím strach a ľútosť. Usmievam sa a tvárim sa, že to už zaberá. Nechcem, aby sa trápil.  O piatej už odchádza a tabletka už zabrala.  Idem ho odprevadiť,  dáme si pusu a zatvárajú sa za ním dvere chirurgického oddelenia. Idem do izby a ľahnem si.

V tom z ničoho nič začnem plakať.  Ticho do vankúša.

Tlak na prsiach, stiahnuté hrdlo, slzy stekajúce po lícach. Cítim sa depresívne.  Prichádza sestrička, sadá si ku mne, chytí ma za ruku a pýta sa, čo sa deje. Hovorím,  že neviem. Popíšem jej svoje pocity a ona mi vysvetlí,  že to môže byť hormonálna dysbalancia vzhľadom k tomu, že tam bol vykonaný dosť radikálny zákrok a môže byť, že telo sa s tým vysporiadava. Depresia pomaly prechádza a ja sa cítim zrazu normálne, tak ako predtým. 

Sestrička mi pre istotu dáva nejakú tabletku na upokojenie a ja zaspávam.