Môj boj - diagnóza N 92.1, diagnostická kyretáž a hysteroktómia - pokračovanie 37. časť

27.04.2019 - sobota 

Budím sa 6.55 hod. Je mi zima. Kúrenie už máme vypnuté. Jaaaaj.... Rýchlo sa obliekam ako cibuľa. Chcela som ísť o 6.00 do obchodu. Keď vystrčím nos z vchodových dverí dospejem k rozhodnutiu, že do obchodu dnes peši a bez auta nejdem.

Chladnička je skoro prázdna, ale niečo vymyslím. Dám si kávu a silnoooo rozmýšľam.

Neviem, fakt neviem. Uvidím, čo povie manžel, keď príde z nočnej.

Synátor o 7.15 vpadne do kuchyne, majú požiarnickú brigádu, rýchlo niečo zjesť.

Rozmrazím mu bagetku, urobím mu ju so šunkou a syrom, bleskurýchle ju zje, vypije čaj a uteká brigádovať. Šikovný chlapec. Pozitívne na tom je, že nebude celý deň na mobile, a bude fyzicky makať. Som rada.

Prichádza manžel z nočnej. Čo budeme jesť?! Ahaaaaa. No tak to neviem. On vraj na nič nemá chuť. OK, tak ja si spravím teda praženicu. Svokra ma zásobuje vajíčkami, tak to využijem. Vôňa cibuľky privábi do kuchyne manžela, a nakoniec sedíme ako študenti v kuchyni, jeme praženicu spolu rovno z panvice a smejeme sa jeden na druhom.

Pýtam sa ho, vieš aký je dnes dátum a on nechápavo, že nie prečo? Dnes je to 23 rokov čo si to zaťal do stromu. Smejem sa, keď to nechápe.

Robím si srandu hovorím mu, dnes je to 23 rokov čo sme sa vzali.

To fakt? Neverí. To už je toľko rokov? Mám ťa rád hovorí mi. A ja si uvedomujem, ako málo sme si to v posledných rokoch hovorili, a ako často mi to teraz opakuje, keď som chorá. Je to krásne... Musíme si to častejšie hovoriť...

Chvíľu (2 hodinky) si schrupne, lebo je unavený z nočnej a ja zatiaľ píšem blog z predchádzajúceho dňa. Akurát ho dopíšem, keď sa zobudí. Ideme do záhradky a vysadíme ďalších 6 paprík /štipľavých maďarských/ dúfam, že budú štípať. My zbožňujeme štipľavé. Manžel má bulharské korene, takže celá rodina ľúbime štipľavé. Keďže ma po včerajšej prudkej /manžel to tvrdí/ aktivite v záhrade bolí podbruško a kríže, tak prenechávam fyzickú aktivitu sadenia na manžela a ja sa ustanovujem do roly odborného a morálneho poradcu. Manžel ide trochu opláchnuť auto, lebo saharský piesok padal aj u nás, a pôjdeme ho umyť do ručnej umyvárky. A po ceste nakúpime.

Deň mi spríjemňuje Zuzka z MK, ktorá je úžasná, a celý deň si spolu vymieňame správy, navzájom sa podporujeme jedna druhú, a ja prichádzam na to, že si viem nájsť nových priateľov aj na MK. Rovnako aj Hanka z MK. Tá je tiež úžasná, a veľmi rada si s ňou píšem. Radíme si a tešíme sa, že sme spolu v kontakte. Týmto ich obe pozdravujem. Aj ostatné dievčatá pozdravujem, s ktorými si občas vymeníme správy, teším sa a som veľmi rada, ak sa na mňa obrátia aj v súkromnej správe. Cmuk, cmuk, cmuk.

Umyjeme auto v ručnej umývarke, a nakúpime. Chceli sme v Lidli, ale nie je kde zaparkovať, ideme do Kauflandu, zase plno. Ideme do Tesca a tam poloprázdno. Všetko čo chceme, samozrejme len to čo som napísala do zoznamu na papierik, tam majú. Ideme domov, manžel vymyslel koláč tvarohový so želatínou. Keby som vedela, ako dlho to budeme robiť, vykašlem sa na to. Ale výsledok je úžasný.

Zuzka ma vyprovokuje, že bude mať bublaninu aj pagáče, tak aj ja zabrnkám na city svokre, a v nedeľu budem mať pagáče. Jupí!

Na koláči makáme /teda manžel/ ja sedím a koordinujem, občas niečo prečítam, prípadne pomiešam. Inak ho robí celkom sám. Ľúbim ho. Aj koláč. 

Teda moje milé dievčatá, koláč sme robili od 14.00 do 18.30 hod. Teda manžel robil.

Ale výsledok bol úžasný! Mňaaaam! Samozrejme som zjedla iba 1 kúsok. Aby som nepribrala, ale priznám sa, pribrala som už 2 kg. 

Podbruško a kríže bolia rovnako celý deň, ale nie tak, že by to bolo treba riešiť liekmi od bolesti. To je v pohode, len to je nepríjemné, že to tak trochu pobolieva. Manžel tvrdí, že to môže byť aj zmenou počasia aj tým, že som sa činila aj v záhrade.

Chcem sa vrátiť k tomu pribratiu tých 2 kg. Chcem už cvičiť, chcem behať, chcem pracovať na sebe, cítim sa mľandravá, škaredá a ešte neviem čo! Nemôžem to už ani povedať manželovi, lebo ma už zožerie aj s chlpami. To myslím obrazne, dievčatá!

Medzitým prichádza syn z hasičskej brigády. Unavený zalezie do sprchy, a potom zapadne na posteľ a ani sa nehne. 

Večer sa mi podarí zaspať už o deviatej. V noci sa zobudím na to, že mám nočnú košeľu mokrú tak, že ju môžem žmýchať. Prezliekam sa a zaspávam. Nesmiem to zabudnúť povedať gynekológovi a opýtať sa ho, že čo to je. A či to je normálne a tak. 

Zzzzzzz....