Môj boj - diagnóza N 92.1, diagnostická kyretáž a hysterektómia 12. časť
02.04.2019 – do stropu čumím už od 0.29 hod.
No čo už. Sedím v kuchyni a počúvam rádio Vlna. Krásne pesničky. Na na na ....
Pozerám do kalendára, pozajtra interné, nezabudnúť! Už si to píšem ako stará babka.... Ná šak abych nezabudla, né? Ozaj musím pripraviť manželovi zoznam, čo treba zaplatiť, kým budem v nemocnici. Aby sa na niečo nezabudlo. Pre istotu.
Aj obočko si musím vytrhať, nech nevyzerám ako Brežnev na operačke.
O 4 už zívam, spala by som, ale to mi je teraz figu platné, keď za chvíľu utekám na autobus. Večer si musím uvariť nejaký čaj na upokojenie alebo na spanie, nech nebuntoším zase celú noc.
Sadám do autobusu, plného pokašliavajúcich ľudí, ide ma šľak trafiť, mám nervy, aby som niečo do operácie nechytila. Doma mám rúška, budem ich asi nosiť (asi nie vyzerala by som ako blbá) alebo že by? Ráno utekám na poštu zaplatiť šek, aby som mala všetko poplatené kým odídem do nemocnice. Bojím sa, aby som na to nezabudla, tak radšej to utekám rýchlo zaplatiť. Doobedie mám pracovne vyťažené.
Okolo obeda sa zastavujem zoznámiť sa s novou kolegyňou. Máme spolu príjemný rozhovor, samozrejme hneď si tykáme. Súhlasím s tým, že jej zajtra ukážem nejaké grify, aby sa rýchlejšie zorientovala v novej práci.
Od budúceho týždňa ma bude zastupovať, teším sa. Poobede je to voľnejšie a teším sa domov.
V električke si sadám na voľné miesto pri okne, staršia pani zostáva stáť pri mne, tak ju púšťam si sadnúť. Ona že nie, že chce byť pri okne, púšťam ju ku oknu, nie už tam nechce sedieť, chce sedieť tam kde predtým bolo voľné. Boooožeeee, už sa rozmysli a sadni si, myslím si. Na to zahlási na skoro prázdnu električku, tie mladé sopľane sú nevychované. Pozerám na ňu ako z duba, že čo? Že ako? Nemám slov...
Doma zisťujem, že manžel je „nakapatý“. No fasa. Tuším aj mňa začína niečo v krku bolieť. Okamžite si ordinujem čaj na prechladnutie a strepfen cuckáme obidvaja. Ja viac menej preventívne, ale manžela to draplo poriadne. Musíme sa vykurírovať, nerada by som niečo „chytila“ a musela kvôli tomu posunúť operáciu.
Manžel pripravuje večeru a moje radikálne rozhodnutie do operácie zhodiť pár kíl je ta tam. Voní to krásne a jednoducho som neodolala.
Zbohom ryžové chlebíčky, zajtra si Vás dám na raňajky... Varím si čaj na upokojenie a dobrý spánok.
V polospánku sa učím so synom na zajtra do školy a nejakým zázrakom sa dostávam do postele a zaspávam spánkom spravodlivých...
Odporúčame
@tabitana to psychické zdravie moc potrebujem lebo mám pocit že sa síce snažím s tým bojovať ale sa mi to nedarí 🤔 syn má dyslexiu, dysgrafiu, dysortografiu a dyskalkúliu a okrem toho aj poruchu pozornosti 😔 ale bojujeme s tým, je to ťažké ale nejako to zvladneme a dúfam že aspoň na 4 zmaturuje. Je to super chalan, len mu to život trochu skomplikoval a musíme s tým dennodenne bojovať 🤨 ale on to dá, verím mu! 😍
Ja som bola na hysterke 6.2.19 a dalo sa to zvládnuť. Tiež som myslela, že zoberiem nohy na plecia, keď ma prevážali na sálu, ale som si to rozmyslela 🙂 Robili mi to laparoskopicky a cez spodok vytiahli von. Deň a noc po operácii boli zaujímavé - nie žeby som mala bolesti, ale tie mrákoty a grcanie po narkóze 😝, no nič moc...ale prežila som. Priprav sa, že budeš mať vývod z brucha na krv a vývod na moč a v kuse ti budú tiecť infúzie. Je to trochu dosť nekomfortné, ale je to znesiteľné. Na druhý deň ťa postavia na chvíľu na nohy, to bolo tiež OK. Je výhoda, že brucho nie je rezané, iba 4 menšie diery v bruchu. A treba sa dopredu kompletne oholiť...úplne kompletne (rozumej ako mimino - žiadny chlp) 😀
Potom sa dozvedela, že nevoľnostiam po narkóze sa dá predísť veľkým zavodnením organizmu - čiže veeeeľa piť (od 3 l hore), čím viac tým lepšie.
A aj schudneš neboj...pred operáciou nemôžeš jesť od obeda (aj to som mala len polievku), potom ti dajú klystír a zase nebudeš jesť aj dva dni. Ja som tam nechala 5 kg...jupí. Aspoň niečo pozitívne.
Určite to zvládneš v pohode (teraz som už hrdinka), moc držím päste. Keby čosi, pýtaj sa. ❤
@lubenka43 uvidíš, syn to dá . Držím palce. Ak sa môžem opýtať, akú školu študuje? Možno v budúcnosti budem čerpať aj po tejto stránke tvoje skúsenosti, kedže mám okrem vekového rovesníka s tvojim synom ešte aj dalšieho - teraz prváka na zš. A uvidím, ako sa on zabehne v dalších ročníkoch. Kedže má tiež svoje zvláštnosti ... ale to je o inom . A rada čítam tvoje príspevky.
Ja som bola v piatok tiež v TN v nemocnici na konzultácii kvôli cyste na vaječníku.Doktor ma pripravoval na to, že mi zoberú v mojom veku už aj vaječníky/mám 54/.Ten strach, ktorý prežívaš som ja prežívala dva týždne.Keď to čítam, akoby som to písala ja .No dostala som odklad na 4 mesiace. Doktorka si nebola istá, či je to cysta,alebo zrasty po predchádzajúcej laparoskopii. Závidím Ti / v dobrom/, že máš pri sebe manžela,ten môj sa so mnou pred 6 rokmi rozviedol kvôli druhej. Takže ja som sa nemala s kým podeliť o svoju bolesť a strach. Mám síce dve dcéry, ale tie majú dosť svojich starostí a nechcem im pridávať ešte aj tie svoje. Držím palce a určite napíš, ako Ti to všetko dopadlo.Hana
@hana146 obdivujem ťa, že to dokážeš zvládnuť sama. Ja mám manžela na ktorého sa môžem spoľahnúť. Deti majú svoje starosti dosť. Je dobre mať niekoho o koho sa v takejto situacii môžeš oprieť. Určite napíšem ako to prebehne, ale budú pocity a hlavne pravdu o tom aké to naozaj je. Napíš mi aj ty, len tak, nech nestratim na teba kontakt 😍
@lubenka43 A ešte aby som nezabudla, tak si zober vložky, budeš aj krvácať a dobré je mať aj tie prebaľovacie podložky pre miminká, aby si nemala špinavú posteľ. A po operácii som nebola schopná celý deň komunikovať na mobile, takže muž musel volať doktorovi, či je všetko OK. Môžeš tiež na manžela pripraviť, aby sa nebál, keď sa nebudeš ozývať.
@lubenka43 to ti všetko povie lekár po operácii. vypíše ti žiadosť do kúpeľov , pošleš do zdravotnej poisťovne na schválenie a oni ti pošlú späť schválený návrh. neviem na ako dlho sa chodí po t ýchto opkách, no minimálne na 3 týždne určite. ak nie aj na 4 týždne. Ale všetko závisí od lekára, čo ti povie.
@cackaa a to sa čuduje,ze si mala vývody? Ja som nemala ziadny...na wc som chodila pekne po svojich...so sestričkou a infúziou...tie som mala tiez dlho,aj konzervu plazmy nakoniec..ale vývody ziadne...a ani mi nebolo zle z narkózy...to viem,ze ked je zle,tak to anestéziológ zle odhadol..aspon som to počula...ja som mala anestezu 2x a nikdy nic...inak mi tiez bolo no..nic moc... mne ten plyn,ktorým mi nafúkli brucho robil problem aj pri dýchaní, mna to bolelo..aj plecia..ale dalo sa, prezila som a teraz mi je fantasticky
@jahodka11 Naozaj som mala tie vývody, aj všetky ostatné na izbe. Okrem pani, ktorej to nerobili laparoskopicky, ale len cez spodok jej to vyoperovali. Ja zase od teba ako prvej počujem, že si nič nemala. A viem, že po narkóze nie všetci vracajú...na našej izbe sme vracali 3 z 5 žien. Takže tak. Po prvej narkóze som ani ja nevracala. Mne zase ten plyn nerobil žiadne problémy...každý sme iný a telo to znáša inak. A lekárske postupy po operácii tiež nepoznáme, asi sú rôzne.
Ahoj práve som natrafila na tvoj blog. Tiež mám presne toto iste za sebou v 30.rokoch. Minulý rok kyretaz a teraz vo februári mi robili laparoskopicku hysterektomiu v Sliači. Neviem ci to už máš za sebou alebo ta to ešte len čaká, držím palce. Dá sa to zvládnuť. Prvý deň som prespala s malými prestávkami, druhý deň bol horší ale dalo sa. Hneď ako mi povyberali všetky hadičky už sa to len zlepšovalo.
@chrobackiee presne tak ako píšeš, u mňa bol najhorší ten prvý deň, druhý den bol o niečo lepší, a už sa to zo dňa na deň lepší 🙂
Začni písať komentár...
Super popísané.. Keďže mám sama endometriozu,tak aj to je jeden zo scenárov mojej budúcnosti (ale bodaj by to tak nebolo).. Prajem ti psychické zdravie.. Aj to fyzické... Nic iné ako prežiť ti neostáva 😉.. Zaujíma ma, prečo sa učíš so 17rocnym? (nie v zlom 😉)