Môj boj - diagnóza N 92.1, diagnostická kyretáž a hysteroktómia - pokračovanie 19. časť

No a bol tu deň D.

V noci som spala vďaka Lexaurinu. 5.30 buchnú dvere. Sestričky merajú tlak a púšťajú mi infúziu s antibiotikami.  Akurát teraz potrebujem cikať. Zákon schválnosti.

O 6.00 Ranistan s hltom vody. Po izbe lieta komár.  Mám suché ústa.

V noci som krvácala,  ale vraj to nevadí.

Ten komár sa strašne rozčuľuje. Hlava ma bolí  (asi od stresu). Dostanem špeciálny sprcháč dezinfekčný,  a mám sa ísť teraz pred operáciou s ním osprchovať.  Od krku dole. Potom si krvopotne naťahujem kompresné pančuchy.  Sú ako druhá koža.  O 7.00 vchádza do izby sestrička,  že ideme moja na sál. Počká ma chodbe.

Rýchlo volám manželovi, ešte mu stihnem povedať ľúbim ťa a už ma volajú znova. Mobil hádžem do skrinky, zamknem a kľúčik  odovzdám sestričke. Vychádzam na chodbu a spolu so sestričkou a s jedným pánom a ideme na sál.  Na predsálí sa prezlečiem do operačného a ide sa na predoperačnú izbu. Tam ma čaká moja zlatá Kristínka.  Privíta ma a upokojí.  Pýta sa na deti a tak. 

Dáva mi nejakú tabletku na upokojenie a ja som behom chvíľky mimo.

Nič, absolútne nič, si nepamätám.

Prebúdzam sa na pooperačke.  Je mi strašne zle. Všetko ma bolí.  Napína ma a Kristínka mi nesie misku. 2x vraciam.

Plačem od bolesti.

Dávajú mi niečo do infúzie a ja zaspávam. Celý deň mám strašné bolesti, ale tlmia mi to infúziami. Sestrička mi vysvetľuje,  že akonáhle budem mať bolesti mám zvoniť a oni mi hneď niečo dajú. Príde ma pozrieť ešte lekár aj Kristínka. Vraj vyzerám zle, tak si mám odpočinúť a pospať si. 

Až večer mi 8 infúzia zaberie a v podstate sa mi podarí prespať celú noc.

Som zvedavá, či to bude zajtra lepšie....