lubenka43
5. apr 2019
942 

Môj boj – diagnóza N 92.1, diagnostická kyretáž a hysterektómia 14. časť

04.04.2019 – jaaaaj bože zase som hore od 2.00, klepne ma... Asi...

No aspoň sa dnes konečne dozviem na internom, či môžem ísť na operáciu alebo nie. Či sú výsledky z krvi a moču OK alebo nie. Keďže ma bolí podbruško aj kríže, bojím sa aby som mala všetko v poriadku. Ale hádam bude. To čakanie je najhoršie...

Ráno klasika. Autobus plný kašľajúcich ľudí. Fasa. Keď teraz niečo nechytím od niekoho, tak už asi nikdy. Medzitým mi kamarátka dáva miniatúrneho macíka na kľúče, ktorý mi prinesie určite šťastie. Teším sa.

Do roboty prichádzam pred šiestou a čo nevidím? Z predchádzajúceho dňa mám zmeškaný hovor od šéfky.

Hmmm... Prúser... Prečo?

Lebo ja mám dnes behačky po lekároch, a v podstate tu ani nebudem, možno hej, ešte neviem, ale dnes je tu šéfka posledný deň. Potom má dovolenku. Nebudeme sa stresovať, niekto to za mňa vybaví, keď sa šéfka vráti. Klídek, nestresuj moja. Zdravie máš len jedno, tak si ho stráž. V rýchlosti vypijem čaj, rozpošlem zopár súrnych (neodkladných) e-mailov, pripravím zopár podkladov pre šéfku, vyberiem si peniaze k lekárovi a o 8 pádim k internému.

Pádim samozrejme pomaly, dala som si čižmy na vysokom opätku, že ich vyvetrám ešte pred operáciou. Vedieť, ako ma budú strašne večer bolieť nohy, tak si dám tenisky... K internému prichádzam o pol deviatej. Samozrejme čakáreň je plná na prasknutie, nájdem posledné voľné miesto a sadám si.

Vedľa sediaci pán ma upozorňuje, že som si nezistila, kto prišiel posledný, aby som vedela za kým som. S úsmevom mu odpovedám, že som objednaná na termín, na čo sa dočkám vražedných pohľadov okolo sediacich starších pánov a dám... No bolo mi to treba?

Pozerám radšej do mobilu. O 9 vyjde sestrička a zareve moje meno a poďme moja na EKG a šup šup. Radšej sa neobzriem, myslím, že na chrbte mám prepálené miesta od zlých pohľadov. Vo vnútri ma sestrička upozorní, že termín vyšetrenia je len orientačný a keď ho chcem mať pevný treba hneď zaplatiť. Samozrejme vyťahujem 12 € a ihneď to vyplácam. Samozrejme, aj sestrička dostala niečo, čo jej okamžite vylepšilo náladu, vyčarilo na tvári úsmev a mne to zabezpečilo prednostné vybavenie. Zaujímavé... Len keby ma to nestálo vždy toľko peňazí...

Po EKG idem naspäť do čakárne, neobzerám sa. Pre istotu. Interný medzitým volá ostatných pacientov. O 9.30 vyjde von sestrička zareve moje meno, postavím sa a za mnou sa ozve polohlasné šomranie ostatných pacientov. Ej do prdele. Vbehnem rýchlo dovnútra. Vo vnútri som maximálne 10 minút. Všetko je v poriadku, dostávam odporúčanie, že môžem absolvovať hysterektómiu. Fajn, teším sa. Interný mi sľubuje, že uvidíte, všetko bude OK.

Usmievam sa a odchádzam.

Cez čakáreň prebehnem ako horiacim tunelom, v rýchlo sa pozdravím a už som vonku. Som na ceste do nemocnice sv. Michala, tam musím ísť najprv na anesteziológiu. Rýchlo, rýchlo, nech to dnes všetko stihnem. Vedieť čo ma čaká, tak sa zježím... Prichádzam do anesteziologickej čakárne, predo mnou 4 pacienti, a ja že fajn, super za polhodinu som vybavená. Minule to tak išlo, že 1 bol vnútri 10 minút maximálne.

Ha ha ha...

Od 10 som čakala do pol dvanástej, nie preto, že by to boli komplikované prípady, ale preto, lebo pán doktor sa s každým rozprával. Najprv ohľadne operácií a potom rozprával každému aj svoje zážitky. Bolo to super, len žiaľ čakáreň sa zaplnila a ľudia už boli nervózni. Driemalo sa mi na stoličke, aj od hladu aj od smädu, ráno som nejedla, pila som len čaj, a pitie som si po ceste nekúpila.

No a samozrejme bolo mi treba strááááášne cikať, ale nemala som odvahu postaviť sa a ísť na toaletu, lebo by ma určite niekto predbehol. Tak som radšej držala. Okolo pol dvanástej som sa dostala konečne dovnútra.

Tlak OK, predoperačné máte OK, komplikácie pri operáciách žiadne, koľko krát ste boli v narkóze? 5 krát. Super, hovorí spokojný anesteziológ a vypisuje ďalej papiere. Vtom si niečo všimne.

Mňa klepne! Čo tam našiel?

Pozrie na mňa a hovorí, vy ste pri operácii v 2016 mali 91 kíl? Ja, že áno. Ale teraz máte 75. Ja, že áno. Ako ste to zhodili? Ako ste si dospeli k tomu rozhodnutiu schudnúť? Tak som mu vysvetlila, že jednoducho som nevládala vyjsť 1 poschodie po schodoch, srdiečko bilo na poplach a že to bol pre mňa spúšťajúci moment k tomu, aby som začala chudnúť. Začala som behávať, prvých 50 metrov bolo najhorších. Nevedela som lapiť dych, kašľala som ako tuberák a išla som umrieť. Doslova. Prvé dni boli ťažké. Ale postupne som sa do toho dostala a schudla som na 85 kíl. Potom som si upravila stravu, jem 5 denne a v menších porciách a začala som chodiť do fitka. Ani nebudem hovoriť, ako som tam prvýkrát vkročila, a videla všetky holky úplne super, len ja taká vypapkaná. Behom ďalšieho roka som dala dole ďalších 10 kíl a mám svojich 75 kg. Síce nie som spokojná, ale dúfam, že sa mi časom podarí dostať pod magickú hranicu 70-tky.  

Pochválil ma, že dobre vyzerám a ja som spokojná s papiermi vychádzala von. Tiež som sa zakecala, a potom ma mrzelo, že predtým mi to pri druhých vadilo, ale keď som sa s ním rozprávala ja, tak mi to nevadilo. V rámci nemocnice vbieham do čakárne gynekológa, kde mám odovzdať papiere k operácii.

Je 12.30. Akurát vychádzajú von lekár aj sestrička, že idú na obed. Ja mám čas, hovorím im, počkám, a oni nie, že to je rýchlo. Medzitým ich poprosím, že preboha živého už musím ísť fakt cikať. Sú zlatí a počkajú ma tie 2 minútky. Super, vchádzam dovnútra. Gynekológ si preštuduje papiere z interného, z anesteziológie a hovorí, viete ako to budeme operovať? Ja, že vaginálne. Áno, presne. Musím Vám povedať, že k diagnóze N 92.1 (nadmerné a časté krvácanie s nepravidelným cyklom) Vám pribudla ešte diagnóza D 25.1 (intramulárny leiomyóm maternice), okrem toho je maternica zväčšená a je tam taký drobný „iba“ 30 mm subserózny myomatický uzol. No a už som nevedela čia som.  Podrobnosti okolo toho Vám poviem, až keď mi v pondelok nastúpite do nemocnice. Keď sa pýtam prečo, povie mi, že keď vidí v akom som strese, bál by sa, že by som nenastúpila. OK, beriem. Sú nejaké otázky? Ja, že prečo musím nastúpiť už v pondelok, to je moja jediná otázka. Lekár na to, že moja, to nie je obyčajná operácia, to je veľmi vážna operácia, to nie je nejaká kyretáž?! To je ťažká operácia, treba Vám ešte urobiť nejaké potrebné vyšetrenia v pondelok preto mi sem nastúpite medzi 7 až 10. Rozumiete? Hovorím, áno. Lekár hovorí sestričke, počula si ju?

Sestrička mi zhrozená hovorí, že preboha veď to musíte vedieť že to je ťažká operácia. Nemám tú drzosť jej povedať, že ale veď minule ste mi povedali, že to nič, že to je v pohode, že to bude fajn. Radšej si zakusnem do jazyka. Nebudem dráždiť tigra bosou nohou.

Okolo 13.00 vychádzam z nemocnice, zastavím sa v práci, zjem sendvič a odchádzam domov na autobus. Stretneme sa s manželom v Senci a nakúpime, čo potrebujeme na celý budúci týždeň, hlavne mäso (lebo chlapi bez mäsa neprežijú), a keďže ja nebudem už v pondelok doma, musíme nákup urobiť dnes.

Zajtra je piatok a ľudia budú blázniť a to isté aj v sobotu. Domov prichádzam unavená ako pes, ledva prešľapujem z nohy na nohu. Vybalíme nákup a ja sa po vyzutí „šteklov“ odporúčam, že si idem len natiahnuť nohy. Hmmmm. Už ho vidíš, zobudím sa vtedy keď manžel odchádza na nočnú.

Bože to bol teda deň.

Už sa len 3 x vyspím...

    držím palčeky.....silnoooo

    5. apr 2019

    @janus32 😍

    6. apr 2019

    drzim silno moc palceky ❤️❤️❤️

    6. apr 2019

    @mariannamk 😍😘 ďakujem

    6. apr 2019

    Všetko bude dobré.. Ja som to prežila pred 3 rokmi a to ma operovali klasicky.. Veľa robí psychicka.. Držím palce 😘

    11. apr 2019

    @adulka07 ďakujem 🙂

    11. apr 2019

    @lubenka43 pozeram.ze to je uz kolka cast,kde najdem.tie predchadzajuce?dakujem a veeelmi drzim palce nech je vsetko v poriadku !!

    12. apr 2019

    @jasminam pozri na moju stránku , tam sú všetky, už ich je 21🙂

    12. apr 2019

    @lubenka43 ano dakujem,uz som si to medzitym.nasla ,stihla porevat:(
    Ach..drzim palce..nech sa zaoberas radsej problemami v praci..ja neviem napr.sefkou,nech si radsej hundres kolko mas este roboty v zahrade..chapes...a nie lezat bolava v nemocnici :( vtedy si clovek uvedomi ze to na co sa stale denne stazuje su taake somariny,pokial nejde o zivot a zdravie..

    12. apr 2019

    @jasminam veď to presne ako píšeš, nič nie je dôležitejšie ako zdravie 😍

    12. apr 2019
    17. apr 2019

Vyberáme z magazínu