
6.6.2019
Nesvieti slnko.☁️
Škoda...
Milujem slnečné rána.
Vonku je štebotu a štebotu.
Belorítky si začali stavať hniezdo pod našou strechou.
Po iné roky im to manžel nedovolil a plašil ich.
Tento rok to je iné.
Viem, že to robí kvôli mne, aby som nebola nešťastná.
A ja?
Ja som šťastná.
Šťastná, že ich tu nechal.
Som šťastná, že ich vidím ako si stavajú hniezdo, ako spolu lietajú ku kaluži a tam naberú do zobáčika blato a cápajú ho rovno pod našu strechu.
Za iných okolností by som sa jedovala, že mám parapet od blata, ale no čo vám poviem...
Dnes to už neriešim.
Nie je to dôležité.
Sadnem si na terasu a sledujem ich.
Chcela by som niečo robiť, ale nedá sa.
Začínam sa hnevať.
Veľmi.
Na seba.
Sedím, ležím, motám sa po dome, po vonku.
Žiadny úžitok.
Jedujem sa na všetko.
Na neporiadok, na prach, na to, že neviem plnohodnotne navariť, umyť riad a tak...
Manžel vstáva po nočnej, urobí nákup a prinesie mi kvietok.
A melón.
Melón milujem.
Prichádza dcéra z práce a tiež mi priniesla kvetinky.
Ľúbim ich.
Ešte neviem kam ich dám, ale teším sa, že ich mám 🌹🌺🥀🏵💮🌸💐🌻🌼🌷⚘
Prichádzajú svokrovci na návštevu.
Svokor mi frfle, lebo na stole sú časopisy v ktorých zbadal články o rakovine.
No a?
Teraz sú také články všade.
Mne to nevadí.
A komu to vadí nech to nečíta.
Zabúdam na to, že som sa pred chvíľou hnevala.
Zvoní zvonček.
Poisťovacia agentka mi ponúka poistku.
Keď zistí, že som na PNke a aké mám problémy s prsníkom veľmi rýchlo sa rozlúči a z poistky nič nie je😂.
Ešte chvíľu posedíme so svokrovcami a potom sa rozlúčime.
Večer trávim na terase s manželom.
Vyprevadím ho do nočnej a ostávam sama.
Ešte 11 dní do výsledkov...



Verím, že to bude všetko dobré... Musí!!! Veľa síl ❤️