8.6.2019
O piatej sa budím na to, že ma bolí ľavá ruka.
Vlastne plece, kĺb.
Od operácie 9.4. to trošku pobolieva, ale posledný týždeň dosť silno.
Teraz som ju nevedela posunúť za seba.
No nič, rozcvičiť a rozhýbať to musím.
Vonku šteboce tuším všetko čo má krídla.
Vychádza slnko.
Idem von.
Beriem detskú krhličku a polievam moje kvetinky.
Včelám a inému bodavému hmyzu sa to nepáči, že im oxidujem okolo kvetov, ale rýchlo polejem a prenechávam pole pôsobnosti im.
Sledujem ich z diaľky z terasy spolu s Benym.
V poslednom čase sa ku mne stále túli a leží pri mne.
Zvykol si, že som stále doma.
Čakáme na muža, kým príde z poslednej nočnej.
Prichádza.
Raňajkujeme spolu, ja káva, on čaj.
Ide pomôcť svokrovi, ja počkám doma.
Nieeeeee😟
Čo mám robiť?
Hodiny v kuchyni tikajú.
10.00 vychádzka.
Idem sa prejsť, skontrolovať manžela😍
Svokra mi nabalí smraďošky a petržlen.
Pred odchodom sa ma pýta, či nechcem niečo papať 😂
Nie, nie babka 😂
Vraciam sa domov.
Prsník trochu bolí.
Iba trochu.
Naobedujeme sa so synom a už uteká preč s požiarnikmi.
Idú deťom robiť penovú párty.
Voda na kávu sa varí a ja tu straším sama.
Asi pôjdem na dvor za Benym.
Sedím s Benym na terase a počúvam čo sa deje vonku.
Idú deti s mamami na penovú párty.
Kriku, jasotu a výskotu je plná ulica.
Idem omrknúť hrášok.
Mrk.
Už neni hrášok 😂
Prichádza manžel a dokončuje kvetináč.
Sedím pri ňom a rozprávame sa.
Stále sa ma pýta, či to bolí.
A ja mu stále hovorím, že už menej a menej.
Zajtra dáme zeminu, skaly a kvety.
Jo!
Je unavený, ideme dovnútra.
Niečo zjeme a ideme pozerať telku.
Už len 8 dní do výsledkov.
Určite budú dobré..verím tomu🙏