9.6.2019
V noci som zaspala až po polnoci.
Deti na ulici dlho vyvádzali. 😂
Čo už, veď som doma, tak dospím.
Zobudím sa o siedmej, celkom fajn vyspatá.
Plece ma nebolí, prsník trošičku.
V kuchyni zisťujem, že nemám mlieko do kávy!
No ešteže máme šľahačku😂
Vonku počuť vrabce ako pištia, asi sa zase bijú.
No jasné, v starom kŕmitku našli slnečnicu tak teraz vreštia a klbčia sa odušu.
Čo mi dnešný deň prinesie?
Som zvedavá.
Ráno ma chytí smútok v kúpeľni, a sediac na vani meditujem o tom, čo bude za týždeň.
Veď uvidíme...
Doobeda ideme s manželom nakúpiť v rámci vychádzky.
Že vychádzka.
Človek si stráži čas, aby som nemala prúser, keby náhodou kontrola zo sociálky, a polovicu veci som zabudla.
Samozrejme sme sa stihli za to hneď povadiť v aute.
Vraj mi to nemyslí v obchode.
Jasnéééé, že mi to nemyslí, mám iné starosti, a proste mi niektoré veci vypadávajú z mysle.
V aute ostalo ticho...
Aj doma bolo ticho.
No potom sme to nejako rozdýchali a začali sa normálne baviť a variť spolu.
K obedu bol maďarský guláš s knedľou a nie je nič lepšie pre chlapa ako dobré jedlo.
Pripravím syna na písomku a sadám si s kávou na terasu pod slnečník.
Manžel poobede vyrazí do Hornbachu.
Keď sa vráti, prináša mi zeminu a skalkové kvety.
Hneď idem a už plánujem, čo kam dám a on sa smeje, že ešte som ich neposadila už ich polievam😂
Naša obedová hádka je fuč.
Prsník pobolieva už len občas a dúfam, že to tak aj ostane.
Posedíme chvíľku na terase, a ideme pozerať telku.
Klasika.
Už len 7 dní do výsledkov.
Sledujem Vás Lubenka a čítať si Vás, ma baví 🙂... Obdivujem Vás a držím, držím palce. Páči sa mi, že si všímate vtáčiky, kvietky, všetko okolo nás. Ja som na to tuším už zabudla. Teraz cez víkend som si na dvore spomenula na Vás a chvíľu sa zastavila a pozorovala - je to krásne. Myslím, že Vás takto potichu sleduje mnoho žien a všetky vás v duchu podporujeme - a ono to iste pomôže a všetko bude zase fajn! (Len si aj potom ponechajte ten krásny pohľad na svet).