16.6.2019
Dnešné ráno bolo eňo ňuňo.
Vstala som už s tým, že ma bolí hlava.
Zídem do obývačky, bosá samozrejme, ja behám najradšej bosá všade po dome.
Vtom stúpim v prítmí obývačky na niečo slizké a hýbe sa to!
V živote som tak vysoko nevyskočila, nikdy!
Zapnem svetlo a žaba!🐸
Ešte že to nie je had ma napadne a trielim s poduškou na ústach za manželom do spálne.
On sa ma pýta, je ti zle!!??
Myksľujem ním odušu a potom si dám podušku dole a v panike šepkám DOLE JE ŽABA!
Ide dole, vezme ju na lopatku a odnesie ju von do trávy.
Ako sa sem dostala pýta sa ma?
No ja som ju sem určite nepozvala!?
Asi cez terasu cez deň.
Čo ja viem?
On ide spať kľudne ďalej a ja s infarktovým tlakom sedím v kuchyni a ukľudňujem sa.
Kávou 😂
Panenko Marie.
Vonku trošku prší.
Asi 5 minút 😉
Vzduch je teraz fajn.
Potom trošku kvapká a koniec dažďu.
Ideme doobeda rýchlo navariť s manželom, syn si opakuje učivo na písomku.
A máme navarené.
Hlava stále pobolieva.
To prejde určite.
Dobre sme si navarili, skonštatujeme aj s manželom😉
Poobede ideme pogratulovať neteri k 1. svätému prijímaniu.
Stretneme sa tam dúfam celá rodina.
Teším sa.
Stretli sme sa, pokecali, zasmiali, pofotili, napchali nás jedlom, koláčmi a už sa blížil koniec vychádzky.
Rozlúčili sme sa, oni pokračovali v oslave a ja som musela domov.
Škoda.
Chýbajú mi už teraz bráško aj sestry.
Veľmi.
Idem do záhrady, polejem kvety, idem dovnútra.
Uvarím si čaj, umyjem riady a idem hore.
Premýšľať.
Tak zajtra to už bude.
Veru.
Zajtra.
👍🍀❤️