Prsia 2

11.05.2019

V noci som spala ako dudok. Hlboko, bez snov. Včerajšia návšteva v onkologickom ústave sa na mne dosť podpísala.

Schádzam dolu a pijem kávu. Rozmýšľam, čo budem dnes robiť? Sobota = upratovací deň. Ale dnes sa upratovať nebude. Nemám na to chuť ani náladu. Potom upracem. Možno.

O ôsmej schádza dole manžel. Aby ma zabavil a nemyslela som na zlé veci, spontánne sa rozhodne, že vyrazíme kúpiť strom - javor a vysadíme ho rovno pred terasu. Aby sme si mohli v lete v jeho tieni /keď narastie/ posedieť.

Vyrazíme. V aute je ticho. Do ticha sa ozve manžel, že počkaj keď tam prídeme aj zabudneš na všetko. A ja, že jasné... som zvedavá...

Konečne vchádzame do Bratislavy a hneď na začiatku odbočíme do "nášho záhradníctva". Sem chodíme stále. Autom prechádzame bránou a už híkam! Aha! Pozri! Stoj! Chcem vybehnúť von a ponoriť sa do vône stromov a kvetov. Konečne zaparkujeme a vybieham von. Môj sen. Stromy, kríky a kvety. Starosti s prsníkom mi v momente vyfučali.

Ideme od začiatku, a obdivujeme listy, farbu, výšku, druhy stromov. Proste nádhera. Kľud. A ticho. Manžel medzitým nájde náš javor. Zrazu zvoní mobil, ale chvalabohu volá len švagor. Príde nám odviezť javor. A len tak mimochodom prehodí, že zajtra je Deň matiek a či máme niečo kúpené. Ježiši Kriste! Nemám! Toto by mi u svokry neprešlo...

Počkám na švagra a začína horlivý a hlavne dlhý výber kvetov pre ich mamu /moju svokru/. Ja už mamu nemám od 13 rokov, tej mojej zapálim zajtra sviečku. Konečne po siahodlhom vysvetľovaní z mojej strany, čo je nenáročné na pestovanie vonku, s čím ich mama nebude mať žiadne starosti okrem občasného poliatia ho konečne presvedčím, čo jej má kúpiť. Skalné ruže - to je najmenej náročné. Mali ich 5 druhov, tak jej kúpil všetky. Od nás bude mať heuchériu a osteospermum. Svokra bude mať radosť. Aj predavačka pri pokladni má radosť.

Takto nabalení ideme domov. Doma rýchlo zhltneme párky a ideme posadiť javor.

Manžel kope jamu pre javor a ja idem rýchlo vysadiť gazánie z piatku, kým neprší. Nech môžu rásť. A ja sa tešiť z ich kvetov. Blata až po kolená, ale túžba mať vysadené kvety bola väčšia. Až keď dosadím a sledujem manžela ako sadí javor, prichádza mi na um piatok. Javor je vysadený a ide sa na nákup do Tesca. Zoznam do ruky, nakúpime, niečo aj navyše, a ide sa domov.

Poobede, aby som negooglila na internete "somariny", tak manžel vymyslí pečenie koláča tvarohovo mandarínkového. Skoro sme sa pri pečení povadili. Kvôli želatíne. Či sme ju na posledy robili tak, alebo onak. A keď sme ho už konečne dokončili, bola som už aj unavená z toho všetkého.

Umyli sme riad a išli sme skontrolovať do záhrady javor a kvety, a pozakrývať planty , aby ich čo najmenej zničila búrka s krúpami, ktorú na dnes hlásili.

Keď sa vrátime dovnútra, odvlečiem sa do sprchy a vplazím sa do postele.

Zavriem oči a nič. Nič, nič, nič.

Prevraciam sa na posteli, nútim sa zaspať, ale nič.

Dokelu aj s takou robotou.

Tipnite si, čo som potom robila...

Jasné, googlila. Google, S-VAB, biopsia, BI-RADS4 a podobne.

Aspoň sa s tým zatiaľ oboznamujem, toto nepoznám, stretávam sa s tým prvýkrát.

Na Modrom koníkovi nachádzam článok od sissik. Čítam ho spolu s manželom, a aj sa zasmejeme, aj sa z článku hodne dozvieme, čo ma čaká.

Konečne odkladám telefón a idem spať.

Tentokrát zaspím hneď.