Príspevky pre registrovaných používateľov sa ti nezobrazujú.

    Moja cesta do Medžugoria..🍀❤️🤗🙏..Asi v apríli sa má sesternica spýtala či nechcem ísť do Medžugoria,🍀/ona už bola viac x , vždy mi o Medžugorí hovorila z takým nadšený/ že ona mi zaplatí polovicu ceny,/ako darček 🎁 k môjmu blížiacemu sa jubileu/bez rozmýšľania som povedala áno,deti sú už väčšie tak pôjdem,ale čo Pan urobil stredu pred odchodom /piatok 29 júla sme išli/mi sesternica volá že mladšie deti majú zájazd ako darček/dcéra mala urobený pás pred necelým mesiacom/ ,samozrejme ja v šoku,obratom jej volám či nebude ešte miesto pre staršieho syna mal nechané peniažky pre jedného pána za služby čo mu robil na poli, akurát toľko čo stal zájazd.A tak sme išli ako rodina na púť do Medžugoria 🙏 k matke Božej.Tak začal kolotoč,balenie...aj s peniažkami to nebolo jednoduché,ale vybrala som posledné čo som mala a začala sa rodinná púť aj za nášho tatika ktorý zomrel pred 7 rokmi.Ten pokoj a kľud, výstup na Podbrdo a všetko okolo to je zážitok na celý život.Ale čo Pan nechcel,čítala som na FB že jedna virtuálna pani s ktorou sa poznáme cca 10 rokov píše, že je s rodinou v Medžugori, hneď jej píšem,nasledovalo malé stretnutie/bývali sme neďaleko od seba/potom pozvanie na večeru od jej rodiny.Po programe sme sa stretli,spoznali sme sa s jej rodinkou.Toto všetko je Božie riadenie,a som vďačná pánu Bohu,Matke našej a darcovi,že nám ponúkli taký veľký dar, prežiť toto všetko ako rodinka.🙏prosím o modlitby za nás aby nás pán ochraňoval a požehnaval.🤗🙏🍀

    Z mojej dielničky.....pre pani učiteľky, učiteľov, vychovávateľky, kuchárky a upratovačky 🌻❤️🍀

    (12 fotiek)

    Každá hodina je dobrá pre kávu ale ta ranná ma zvláštnu príchuť,chutí ako nádej. Všetkým prajem prekrásne ránko a slnečný prvý letný utorok 🌞🍀☕❤️

    @bubena chýbaš už 8 rokov😢

    (2 fotky)

    ❤️🍀💐

    (2 fotky)

    A teraz vločky a iné mydielka......

    (7 fotiek)

    Tvorivá sobota........

    (6 fotiek)

    👍❤️ Príbeh voľnej výchovy

    Po dlhšom čase som sa vybral do Košíc autobusom. Nešiel som ním už
    niekoľko rokov a tak som sa celkom tešil. Pozoroval som ľudí okolo a pohľad
    mi upútala skupinka ľudí čo sedela neďaleko mňa.
    Na štvorsedadle sedela stará pani a jej manžel, oproti ním mamička a jej asi štvor až päťročná dcéra. Obe vyfiknuté ako z módneho časopisu.
    Mamička v minisukni iba o pár čísiel širšia v bokoch ako v pase, tesné tričko
    upnuté na opálenom tele a ovešaná na krku a prstoch zlatom.
    Bola trocha viac namaľovaná, ale pristalo jej to. Rušilo to len prvý dojem.
    Všetko kazil len ten jej výraz. Znudený a znechutený a občas kradmý pohľad
    po ľuďoch akoby hovoril „Preboha, fuj, kde som sa to dostala“. Jej malá princezná bola oblečená podobne, len podpätky a maľovanie nahradili copiky vyčesané na vrch hlavy. Kývala nožičkami sem a tam a vyzeralo to, že je znechutená rovnako, ako jej mama.
    Oproti ním sedeli starček a starenka. Manželia. Obaja sa opierali o paličky, boli skromne schúlení k sebe a tichučko si občas niečo povedali.
    Sálala z nich domáca pohoda, mier a pokora. Sedeli, nikoho si nevšímali, len pani občas vyrušilo kopnutie malej princezny pod koleno.

    Najprv sa zdalo, akoby náhodou, že nechcene sa dievčatko dotklo špičkou topánky babičky.
    Čím viac sa stará pani uhýbala, tým viac bolo na dievčatku vidieť, že kopance sú cielené. Kývala nohami, kývala, pohľad upretý na tvár starej pani a kop – a zas akoby nič sa pozerala cez okno. Stará pani si poposadla a za chvíľu zas. Pátravý pohľad a raz, dva, tri – kop. A zas nenápadný pohľad von. A tak dookola. Babka už nevedela kde s nohami a snáď iba slušnosť jej bránila mamičke niečo povedať a tak trpezlivo sa snažila vycítiť okamžik výkopu a včas uhnúť. Ani ľudia okolo nehovorili nič. S počtom kopancov sa len úmerne zvyšovalo krútenie hlavou a znechutenie obidvoch manželov a ostatných cestujúcich.

    Celé to sledoval mladík stojací opodiaľ. Mal také tie široké nohavice s rozkrokom pri kolenách, vyťahané tričko a čapicu so šiltom dozadu. Žuval žuvačku a občas nezúčastnene zavadil pohľadom o štvoricu. Potom sa zas pozeral znudene von. Nerobil nič. Bol jeden z mála ľudí, na ktorom sa nedalo poznať či sa zabáva, alebo je pohoršený. Keď už stará pani nemala kde uhnúť a dievčatko sa muselo zviesť skoro až na okraj sedačky, aby si mohlo kopnúť, neudržal som sa a povedal som mamičke:

    „Prosím vás, nemôžete tomu decku niečo povedať? Nevidíte čo robí??“ Mamička sa pozrela na mňa potom na svoju princeznú, pohladila ju a pohŕdavo povedala:

    „Prečo by som jej dačo vravela? My deťom doprajeme voľnú výchovu“.
    Tou odpoveďou šokovala celý autobus. Dievčatko si ešte dvakrát koplo, kým autobus došiel k zastávke. Mladík s nohavicami spustenými poniže pása sa lenivo zobral a prechádzal nezúčastnene okolo štvorice ku dverám.

    Keď bol tesne pri nich, urobila sa scéna ako z filmu. Bolo to dielo pár okamžikov. Dokolísal sa pomaly k ním, stále mal ten nič nehovoriaci výraz, kľudne až lenivo vybral z pusy žuvačku a jedným pohybom ju zamotal dievčatku do vlasov. Ladným ľahkým pohybom, ako keď maliar dá na obraz tú poslednú dôležitú bodku. Bez mihnutia oka postupoval ďalej k dverám akoby
    nič.

    Mamička zalapala po dychu za vyštekla: „Čo to robíš ty idiot jeden“? „Šibe ti?“
    Chlapec len tak lenivo otočil hlavu späť a úplne kľudným hlasom povedal:

    Nie, ale naši mi tiež dopriali voľnú výchovu… Ahoj“

    Knísavým pohybom vystúpil z autobusu na ulicu a ešte sa na starú pani usmial a do okna jej ukázal dva prsty na znak víťazstva. Stará pani mu neisto zamávala. Celý autobus sa zabával. A ja s ním. Teraz v tom prípade „voľná výchova“ priniesla svoje ovocie a pre všetkých ten mladík
    bol taký „borec nakoniec“.

    Spi ticho tichúčko,
    už dosníval si života sen
    a cestou bolesti odišiel si tam,
    kde je mier a láska len.................Bud´vôľa tvoja....../aj ked iná je než tá moja,bud´všetko čo chceš ty...............Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.
    Láska nikdy nezanikne...
    A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri, no najväčšia z nich je láska."............... Chceli sme ti dnes zavolať a povedať ti, že ta ľúbime,ale tvoje číslo už nie je aktívne. Skúsili sme volať operátora, povedal, že je mu ľúto ,ale to číslo pre mňa ... nemá. Skúsila som ťa hľadať doma, ale ty tam už nebývaš. Na pošte tvrdili, ze tvoju adresu
    nemajú.... asi preto, že NEBO je príliš ďaleko. Ľúbime ťa a veľmi nám chýbaš. Ostaneš navždy v našich ❤. Milovaní odchádzajú, ale nikdy nebudú zabudnutí. .........Si v našich srdiečkach.........Odpočívaj v pokoji...............dnes už 6 rokov.

    (5 fotiek)
    lubicagasparik