Príspevky pre registrovaných používateľov sa ti nezobrazujú.
Zaregistruj sa alebo sa prihlás
avatar
avatar

za našich maturantov 🙏

avatar
2
avatar

😘

(2 fotky)
1
avatar

Prečo sú ruže červené ? Učiteľ v štvrtej triede gymnázia dal ako tému na úlohu otázku: Prečo je svet taký, aký je? Jedna sedemnásťročná študentka odpovedala ďalšími otázkami. Myslela si, že všetko zbabrala, ale učiteľ ju požiadal, aby svoju úlohu v triede prečítala nahlas. Na prekvapenie všetci spolužiaci stíchli a pozorne ju počúvali. „Mama, otec... Prečo? Mama, prečo sú ruže červené? Mama, prečo je tráva zelená a nebo modré? Prečo si pavúk nestavia dom, ale tká pavučiny? Otec, prečo ma nenecháš hrať sa s tvojím náradím? Pani učiteľka, prečo sa musím učiť čítať? Mama, prečo si nemôžem namaľovať pery a ísť tancovať? Otec, prečo nemôžem byť vonku až do polnoci? Moji priatelia môžu. Mama, prečo ma nemáš rada? Otec, prečo sa chlapcom nepáčim? Prečo som len kosť a koža? Prečo musím nosiť strojček na zuby a okuliare? Prečo musím dospievať? Mama, prečo mám chodiť na vysokú školu? Otec, prečo musím rásť? Mama, otec, prečo musím odísť? Mama, prečo mi nepíšeš častejšie? Otec, prečo mi tak veľmi chýbajú moji starí priatelia? Otec, prečo ma máš tak rád? Otec, prečo ma rozmaznávaš? Tvoja dcéra dospieva. Mama, prečo ma neprídeš navštíviť? Mama, prečo je také ťažké nájsť nových priateľov? Otec, prečo mi je tak smutno za domovom? Otec, prečo mi srdce začne tak strašne biť, keď sa na mňa pozrie? Mama, prečo sa mi trasú nohy, keď ma osloví? Mama, prečo byť zamilovaným je ten najzvláštnejší pocit na svete? Otec, prečo sa ti nepáči, keď ťa volajú deduško? Mama, prečo mi moje dieťa tak silno stíska prst? Mama, prečo deti musia rásť? Otec, prečo keď vyrastú, musia kráčať samy? Prečo počujem, ako ma volajú babička? Mama, otec, prečo ste ma museli opustiť? Tak veľmi vás ešte potrebujem. Prečo prešli tak rýchlo roky mojej mladosti? Prečo sa na mojej tvári dajú čítať znaky po každom úsmeve pre priateľa alebo cudzinca? Prečo mám teraz sivé vlasy? Prečo sa mi trasú ruky, keď sa zohnem, aby som odtrhla kvietok? Pane Bože, prečo sú ruže červené?“ Počúvaj, to je symfónia života. Keď sa zdá, že sa skončila, vždy príde niekto, kto obráti stránku partitúry. A znova začína znieť hudba.

7
avatar

Vôňa BOHA V chladné marcové ráno sa pre vážne komplikácie narodilo dievčatko oveľa skôr, ako čakali - po 6 mesiacoch tehotenstva. Bolo to maličké stvorenie a nových rodičov sa bolestne dotkli slová lekára: "Nemá veľkú šancu, a ak prežije, bude to zázrak..." Rodičia a ich 5 ročný syn sa na dieťatko veľmi tešili, ale pre malé dievčatko bol každý prejav lásky – dotyk, pohladenie a bozk veľmi nebezpečný. Všetci traja sa chytili za ruky a modlili sa. Vytvorili tak malé srdce, ktoré bilo uprostred veľkej nemocnice: „Všemohúci Bože, Pán života, urob čo my nemôžeme urobiť: postaraj sa o malú Dianku, priviň si ju na prsia, kolíš ju a daj, aby cítila našu lásku.“ Dianka po niekoľkých týždňoch začala priberať a zosilnela. Po dvoch mesiacoch si ju rodičia mohli prvý krát objať. Po piatich rokoch bola už Dianka nádherné, zdravé dieťa, ktoré malo chuť žiť... Raz popoludní sa vybrali do parku. Dianka sedela v maminom náručí. Ako vždy džavotala, no zrazu stíchla. Zdalo sa akoby sa s niekým objímala. Spýtala sa mamy: Cítiš to? "Áno, vonia to ako pred dažďom." "Nie, vonia to ako On. Vonia to, ako keď ťa Boh silno objíme." Dievčatko odbehlo k svojim kamarátkam a mama sa od dojatia rozplakala. Dcérine slová jej potvrdili to, čo dávno vedela. Počas celej doby čo jej dcéra bojovala o život, staral sa o ňu Boh, objímal ju tak často, že jeho vôňa ostala v jej pamäti. V každom dieťati ostane vôňa Boha. Prečo sa tak veľmi ponáhľame, aby sme ju odstránili? ~~ ~ Bruno Ferrero

avatar

Chcela som ti dnes zavolať a povedať ti, že ta ľúbim. ale tvoje číslo už nie je aktívne. Skúsila som volať operátora, povedal, že je mu ľúto ,ale to číslo pre mňa ... nemá. Skúsila som ťa hľadať doma, ale ty tam už nebývaš. Na pošte tvrdili, ze tvoju adresu
nemajú.... asi preto, že NEBO je príliš ďaleko. Ľúbim ťa a veľmi mi chýbaš. Ostaneš navždy v mojom srdci. Milovaní odchádzajú, ale nikdy nebudú zabudnutí.
Krásne Vianoce všetkým čo sú už v nebi.....

(2 fotky)
1
avatar

Pokojnú a požehnanú 4 adventnú nedeľu...............

(2 fotky)
avatar

pokojnú a požehnanú 3 adventnú nedeľu...............

(2 fotky)
avatar

List pre Kláru
6. December 2013 o 11:59
Mladá žena vyskočila z nemocničnej sedačky ihneď, ako uvidela lekára vychádzať z Jakubovej izby. Pýtala sa: „Ako sa má môj syn? Bude v poriadku? Kedy ho môžem vidieť?“ Lekár odvetil: „ Je mi to ľúto, robili sme čo bolo v našich silách, ale váš syn to neprežil.“ Klára sa v náreku pýtala: ,,Prečo malé deti dostanú rakovinu? Vari o ne už Boh nedbá? Kde bol Boh, keď ho môj syn potreboval?" Lekár sa nezmohol na nič iné, len na zopár slov smerovaných ku Kláre: „Chcete byť na chvíľu osamote s vaším synčekom predtým, než ho odvezú na univerzitu?“ Klára len prikývla hlavou a so slzami v očiach v tichosti odkráčala do nemocničnej izby. Požiadala sestričku, aby zostala s ňou, pokiaľ sa nerozlúči so svojim synom. Milujúco prebehla svojimi prstami cez kučeravé vlasy malého Jakuba. „Chceli by ste si nechať na pamiatku pramienok vlasov?“ pýtala sa sestra. Klára prikývla hlavou na znak súhlasu. Sestra odstrihla chlapcovi pramienok vlasov, vložila do plastového vrecka a podala ho Kláre. Ona potichu so slzami, začala rozprávať: „Bol to Jakubkov nápad darovať svoje telo pre univerzitnú nemocnicu na štúdium. Hovoril, že by to mohlo pomôcť niekomu inému.“ Najprv som povedala nie, ale Jakub povedal: „Mami, ja už to telo nebudem potrebovať keď zomriem. Možno to pomôže inému malému chlapcovi, aby mohol stráviť so svojou mamkou viac dní ako ja.“ Odmlčala sa na chvíľu, a potom s bolesťou no predsa s láskou dodala: „Môj Jakubko mal zlaté srdce. Vždy myslel na iných. Vždy chcel pomôcť iným, ak mohol...“
Klára prešla nemocnicou posledný raz potom, čo tam strávila skoro deväť mesiacov. Tašku s Jakubovými vecami položila na sedadlo v aute vedľa seba. Jazda domov bola veľmi ťažká. Ešte ťažšie bolo vkročiť do prázdneho domu. Jakubkove veci a igelitové vrecko s vlasmi doniesla do synovej izby.
Začala ukladať modely autíčok a ostané osobné veci v jeho izbe presne na miesto, kde si ich vždy odkladal on. Ľahla si naprieč jeho posteľou, pritlačila k sebe jeho vankúš a vyplakala sa až od únavy zaspala.
Bolo okolo polnoci, keď sa Klára zobudila. Vedľa nej, na posteli ležal zložený list. Vzala ho s prekvapením do rúk a začala čítať:
Drahá mamka,
viem že Ti budem chýbať, ale neboj sa, že na Teba niekedy zabudnem, alebo prestanem Ťa mať rád, len preto, že nie som vedľa Teba, aby som ti povedal: ,,Mám Ťa rád.." Jedného dňa sa opäť uvidíme. Dovtedy, ak by si chcela, mohla by si si adoptovať malého chlapca, aby si nebola taká sama, mne by to nevadilo. Mohol by mať moju izbu a všetky moje staré veci, aby sa s nimi mohol hrať. Ale ak by si sa rozhodla pre dievčatko, asi by sa jej nepáčili tie isté veci ako chlapcom. Musíš jej kúpiť bábiky a dievčenské veci, veď vieš.
Nesmúť nado mnou. Toto tu, je skutočne nádherné miesto. Dedko a babka sa so mnou zvítali hneď, ako som sem prišiel a ukázali mi to tu naokolo, ale bude mi trvať veľa času, kým to tu všetko spoznám. Anjeli sú takí správni. Veľmi rád na nich pozerám, keď lietajú. A vieš čo? Ježiš nevyzerá ako na žiadnom obrázku. Áno, keď som ho uvidel, hneď som vedel, že je to On. A hádaj čo, mami! Sedel som Bohu na kolenách a rozprával som sa s ním, ako keby som bol niekto veľmi dôležitý. To bolo vtedy, keď som mu povedal, že Ti chcem napísať list, aby som ti povedal: "Zbohom!" a všetko ostatné. Ale ja som hneď vedel, že to nie je dovolené. No ale vieš čo, mami? Boh mi podal jeho vlastné pero a papier, aby som Ti napísal tento list. Ten anjel čo ti má doniesť tento list, sa volá asi Gabriel, neviem presne, lebo ich tu je dosť veľa...
A Boh mi povedal, aby som ti dal odpoveď na jednu otázku, ktorú si sa ho pýtala: ,,Kde bol keď som ho ja potreboval?" Boh mi hovoril, že bol na tom istom mieste, kde som bol ja, bol so mnou... Mami, a mám pre Teba ešte jedno tajomstvo...Nik iný nemôže vidieť, čo som ti napísal, iba Ty. Pre všetkých ostatných je to len kus bieleho papiera. No, nie je to super? Musím už vrátiť Bohu jeho pero späť. Musí vraj písať ďalšie mená do Knihy života.
P. S: Oh, a skoro som Ti zabudol povedať, mami, že ma už nič nebolí. Všetka tá rakovina zmizla. To ma veľmi teší, lebo som už nemohol viac vydržať tú bolesť a Boh už tiež nemohol vidieť, že ma to tak veľmi bolí. To bolo vtedy, keď ku mne poslal Anjela milosrdenstva. Anjel prišiel ku mne a povedal mi, že som špeciálna zásielka. To je, čo!? Že, špeciálna zásielka .... 🙂
Tvoj Jakub

2
avatar

Moje vianočné tvorenie.........

  •  7 fotiek
avatar

Pokojnú a požehnanú 1.adventnú nedeľu...........

avatar
lubicagasparik
Správa bola zmenená  •  27. nov 2018  •  

moja adventná dekorácia............

(6 fotiek)
avatar
avatar
2
avatar

❤😢❤

avatar
lubicagasparik
Správa bola zmenená  •  1. nov 2018  •  

<3
s láskou spomíname❤

avatar
lubicagasparik
Správa bola zmenená  •  11. okt 2018  •  

<3❤

1
avatar
avatar
lubicagasparik
Správa bola zmenená  •  4. sep 2018  •  
avatar

dnes mi vyhodilo spomienku na fb 😢 Anjel v bielom plášti 2
Pokračovanie Anjel v bielom plášti. Už sa len čakalo,či pojde bilírubín dole,ale nešiel bol 500,a potom aj 600.Ešte sme boli na infuziu,už len na vozíčku.Potom hned už vytelefonovala interné,a ja som tam mohla byť,ale večer ma poslal domov.Robili mu vyšetrenia,prišla aj primárka z doliečováku,stiahnuť vodu z plúc,ale sa nedalo,aj ona bola smutná/ťahala aj svokre,ktorá tam ležala cez vianoce a nový rok/.Skúšali z lavej strany,ale sa nedalo.Hned ráno mi už volal aby som prišla,že treba isť ešte na ultrazvuk.Urobili mu a naznačili na pravej strane kde by sa to mohlo stiahnuť a tak mu stiahli z brucha 5l vody,čítate dobre 5l.Kvapkalo mu to vyše troch hodín a ja som pozerala aby nevyšlo z flaše.Potom mu ešte dali infuziu a tak sme prišli domou.Doma už zasa bolo dobre,aj spal celú noc,aj dýchanie sa ulavilo.Ale zasa asi tá voda alebo už ten celkový stav,neviem ale zasa sa mu ťažšie dýchalo a prestal aj jesť/čo predtým aspon trošku zjedol,ale skúšal všetko možné do poslednej minúty,aj cesnakovú vodku ,aj pestrec mariansky drvený,najprv suchý a potom do jogurtu,a všetko možné aj nemožné,tak veľmi chcel žiť................Už potom v stredu som volala či možme pojsť na infuziu,lebo že je veľmi slabý,že áno zavolajú jak bude volná posteľ,a ona po pracovnej dobe aj zo sestričkou prišli k nám a doma mu spustili infuziu,a moj malý z nej oka nespustil,a hovorí ti si veľká doktorka a aj ja budem,len som ešte malý.Veľmi si ju oblúbil,poukazoval im hračky a hral sa hlavne s pani doktorkou.Vraveli že prídu aj zajtra ,a prišli,len akurát začal krvácať z nosa.Zastavili,ešte sestrička bežala do lekárne na dajaký gel.Potom spustili infuziu,všetko prebehlo v norme,zasa sa pohrali a pošli preč.Ešte ani nedošli možno do ordinácie a už som volala,že zasa krváca,ale už som volala záchranku.Zobrali ho na interné a ja hovorím doktorovi,že ja s ním ostávam tu,že budem spať aj v kresle,doniesli nám,lebo ked mal veľké bolesti tak sa tam poskladal a mu to pomohlo.Deti suseda odniesla k mojmu otcovi,už má tiež svoj vek,ale čo dedo navaril to bolo prefajne.Krvácanie zasa pomocou gélu zastavili,len mu to zavadzialo v nose.Ale celú noc len sa pohol už som bola pri nom,na celú noc mu dali infuziu,a ja zasa som pozerala kedy dokvapká.Ráno o 5-tej mu dokvapkala a hovorím že idem sa domov natiahnúť,lebo nohy opuchnuté,a on už o 7-mej volá že kde som ,tak rýchlo taxik,a naspäť.Ráno na vizite hovorím doktorovi nech dá aj mne posteľ,lebo si musím natiahnuť nohy.Súhlasil a ešte povedal,že ten pán čo s nami bol na izbe,ide domou a že on má službu a ku nám nedá nikoho.Tak až poobede sme pošli na krčné/čo od rána čakal kedy mu ten gél vyberú,čo sa mu ťažko aj z toho dýchalo.Vsobotu sme mali ísť domou ale zoslabol a nechcel,že možno nedelu.A v nedelu už len plienku a večer už začal vracať krv,a pýtali sa či nemá varixy na pažeráku a ja že hned volám dokrorke a ona,že nie,lebo aj to vyšetrenie čo mu robili v Košiciach,tak že to tam nepíše.Potom mu urobili sondu a a zobrali ho na ARO -teraz sa to volá ináč,mal už dajaké krvácanie z toho pažeráka.Aj na tom internom boli všetci taký milý a ľudský.Ja som v noci prišla domou,ale ráno o 9-tej už som išla tam /večer ma už nepustili/a on nepokojný,napojený na všeliaké hadičky ,aj pobede som bola na dve hodiny pri nemu.A ráno o 3.40 mi už volal doktor že zomrel.V prvom momente som povedala chvála bohu,že už si ťa zobral,že už netrpíš a netrápiš sa,strašne ho to zožralo.Ráno pred siedmou,som išla zasa taxíkom k otcovi,povedať detom že ocko zomrel,ten pohlad a plač neprajem nikomu,len som ich utešovala že už ho nič nebolí.Volala som aj doktorke hned ráno.Prišla aj na pohreb aj zo sestričkou.Potom som jej nosila ešte drinky,a všeliaké náplaste,a ona mi nesie Velvetku kávu,že taku pijete,tak mi kúpila.Ja som ostala jak obarená,ona si všimla aj jaku kávu pijem.Ešte raz vdaka Mudr.Alica Malá,Sestrička Hojdanová,mojmu otcovi a všetkým ktorý na nás mysleli a modlili sa za nás.

avatar
1
avatar
avatar

Dnes sú to tri roky,čo si nás opustil a odišiel k nášmu nebeskému otcovi,Dnes sú to tri roky,čo som nevedela ako poviem deťom,že už nemajú tatika.Dnes sú to tri roky,čo opustil si tento svet a mňa,veľmi mi chýbaš😪,veľmi mi chýbajú tvoje rady pri výchove našich detí.Veľmi chýbaš im,ako radi by počuli tvoju pochvalu,ale i pokarhanie,ale už všetko je preč,už tu nie si.Ako rada by sa ti Tomáško pochválil že už sa vie bicyklovať/bol ti to povedať a ukázať na cintoríne/😔,že už bude druhák.A Monika ,že už bude piatačka.A Lukáš,že včera boli na AGROKOMPLEX v Nitre, a ešte by toho bolo veľa,ale Bud vôľa tvoja........Ale nájdu sa aj dobrý ludia,ktorý nám pomáhajú,uplne cudzí ktorých ani osobne nepoznáme,pomáhali nám ešte ked si žil,ty vieš kto,aj tvoja doktorka,Tomáš hovorí to je tatiková doktorka.A dedo,teraz sme tu na prázdninách,lebo už nemáme len jeho a je po operácii. .........Keď zomrie otecko, slniečko zájde,
v srdci nám zostane smútok a chlad.
V tom šírom svete sotva sa nájde,
kto by ako otecko vedel mať rád...............Odpočívaj v pokoji,Láska................Vždy ostaneš v našich <3

(3 fotky)
avatar
avatar
1
avatar
lubicagasparik
Správa bola zmenená  •  31. júl 2018  •  
avatar
avatar

😢

2
avatar

šumivky do kúpeľa,to bude radosti..............

(3 fotky)