Na adventnom venci horeli štyri sviečky. V tichu bolo počuť ako sa zhovárajú. Prvá zašepkala: ,, Volám sa POKOJ. Rada by som svietila, ale ľuďom na mne nezáleží, netúžia po pokoji. Obľubujú svár a hádky, vyháňajú ma.“ Svetlo slablo, až zhaslo. Druhá sviečka plápolala jasným plameňom. ,,Volám sa VIERA a chcela by som svietiť ľuďom na cestu. Ale oni mnou opovrhujú, vraj som zbytočná a nemoderná. Nechcú chrániť môj plamienok.“ Prievan zahasil aj druhu sviečku. Chvejúcim hlasom sa ozvala tretia sviečka. ,,Moje meno je LÁSKA. Mnohí si ma nevšímajú, iní mnou opovrhujú.“ Zablikala a zhasla. Vtom vošlo do izby dieťa. Hľadelo na zhasnuté sviečky a vravelo: ,,Prečo nesvietite, kto vás zhasol?“ Na to sa ozvala štvrtá svieca: ,,Neboj sa, kým som tu ja, nikdy nie je neskoro. Volám sa NÁDEJ.“ Dieťa vzalo horiacu sviecu a zapálilo ostatné.... Vám všetkým prajem pokoj v duši...