30 miest, kde môžete nájsť stratené veci

Kľúče od domu, od auta, preukazy, doklady, platobné karty, peňaženky, diaľkové ovládače, okuliare... Všetko sú to predmety malé, bežné, dôležité. A dajú sa dobre zapatrošiť, bez možnosti nájdenia. Ich špecifickou vlastnosťou je, že v momente uvedenia náhradného predmetu do dennej prevádzky sa zrazu objaví pôvodný. Na úplne nečakanom mieste. A možno ste to tam skontrolovali aspoň päťkrát a aj tak ste nič nevideli... selektívna slepota platí aj pre vás.

Ak máte malé deti, zvyšujete si pravdepodobnosť dočasného uschovania takéhoto predmetu. Majú rady všetko čo je lesklé, hrkotavé, blikavé, dospelácke. S ich pomocou však nerátajte. V závislosti od veku vám na otázku umiestnenia hľadanej veci odpovie nežný, detský hlások s veľkými upretými očami:

"Nepamätám si"

"Nič som nemal/a"

"Neviem"

"Nie je...."

"...." (úsmev, myknutie malými plieckami)

Prinášame preto z vlastných skúseností zložený zoznam najčastejších miest, kde začať svoje pátranie:

• Práčka, sušička, umývačka riadu
• Smetný kôš
• Skrine, police, obývačkové steny
• Skrine na topánky
• Pod oblečením poskladaným na polici v skrini
• Zásuvky s predmetmi navyše, ktorým nevieme nájsť správne miesto a odkladáme ich tam "na potom, keď bude čas to pretriediť"
• Kuchynské linky - medzery, pod linkou, priestory za ňou
• Hrnce, plastové misky v linke
• Zásuvky pre príbory
• Medzi koreninami, múkami, prípravkami na dochutenie jedla
• Pod mikrovlnnou rúrou
• Pod chladničkou, v chladničke
• Sporák - v rúre, v zásuvke pre náhradné plechy na pečenie
• Pod sedacou súpravou, pod matracmi, medzi matracmi, za sedačkou
• Do priestoru medzi zásuvkou a telom skrinky - tam sa ľahko vsunie platobná karta, cestovný pas či preukaz poistenca
• Medzery medzi jednotlivými skrinkami
• Do obalu na okuliare, DVD, CD
• Za radiátor
• Za televízor
• Do topánok
• Do krabice od topánok, spotrebičov
• Do kufríka s náradím
• Do tašky, batohu, dámskej kabelky
• Do vreciek búnd, kabátov, nohavíc
• Do záchoda, do vane, umývadla.
• Pod podušky, periny
• Medzi posteľné matrace
• Do krabice s hračkami
• Odkladací priestor odrážadiel, košíky na bicykloch, atď
• Všetky špáry, medzery, diery, výklenky...

Reproduktor neslúži len na prenos zvuku

"Stratili sa nám kľúče. Hľadali sme na obvyklých miestach. Pozerali sme aj ďalšie zámky - deti totiž zvykli strkať kľúče do iných dverí. Pomaly sme sa zmierili s tým, že budeme musieť rozmnožiť zostávajúce kľúče. Po nejakej dobe som videla syna ako prišiel ku subwooferu a do tej diery vopchal malú hračku. Večer sme s manželom otvorili reproduktor. Okrem kľúčov sme tam našli množstvo dalších "stratených" vecí."

Kočík odvezie všetko

"Zmizol nám elektronický kľúč od auta. Deti sa s ním rady hrajú, vrátia ho ale vždy na jeho miesto. Tentoraz ho nebolo už druhý deň. Prehľadali sme všetky bežné skrýše. Keďže som šla posledná autom, zodpovednosť za stratu padala na moju hlavu.

Už som sa videla ako objednávam v autorizovanom servise nový kľúč, ako sa môžem rozlúčiť s plánovaným víkendovým pobytom pre celú rodinu, lebo "Mamička zapatrošila kľúč od auta a museli sme kúpiť nový a tak milé deti, nevystačili peniaze na ďalšiu zábavu". Deti ho nevideli, nikto ho nedržal - jednoducho zmizol.

Išla som prať poťahy z kočíku. Ten malý kľúč bol pod podložkou do kočíka! Schovaný, spokojne si tam hovel. Samozrejme, ani jedno z detí ho tam nedalo a ani jedno nevedelo, prečo je kľúč v kočíku. On sa tam asi samodostal."

Obal na okuliare a prázdny stôl

"Asi týždeň sme nevedeli nájsť diaľkový ovládač, už sme si aj zvykli na obsluhu televízora na starý štýl - postaviť sa a manuálne prepnúť kanál. Až sme šli schovať okuliare, ktoré bežne ležia položené na skrini vedľa televízora. Ten ovládač bol v obale! A toľkokrát sme okolo neho prešli"

"Mojej slečne sa podarilo kľúče od otcových zásuviek vtrepať zospodu do medzery medzi stolovou doskou a kovovým nosníkom, na ktorom bola pripevnená. Bola tam asi 1,5 cm medzera. Hľadali sme ich tri dni..."

Strach je dobrý sluha

"Bola som tehotná, jedenapolročný batoliak si preberal moju peňaženku. Ja som bola rada, že nemusím za ním behať. Videla som, že si vybral platobnú kartu. Pomyslela som si, aký je chlapček rozkošný a ako sa pekne hrá. Viac som tomu nevenovala pozornosť. O niečo neskôr som chcela ísť na nákup, no na moje (ne)prekvapenie chýbala v peňaženke kreditka. Pýtam sa syna, kde je kartička, hodil na mňa úsmev a roztiahol bacuľaté ručičky, aby ma objal. Fajn, tadiaľ cesta nevedie...

Prehádzala som každý jeden kút, kde sa mohol drobec vyskytovať. V duchu som si nadávala, že nabudúce ho nenechám rozkošne, potichu behať s kreditkou a nebudem lenivá tehotná mater, ktorej sa nechce čítať knižku a chce si chvíľu oddýchnuť. Karta sa nenašla.

Vraj tehotné ženy majú myslieť na pozitívne veci. Tak som sa samouspokojovala s tým, že hoci karty niet, aspoň mám vďaka hľadaniu vymenené periny, aj umytú zem pod posteľami. Večer sme sa uložili spať. Všimla som si otvorenú skriňu.

Istotne poznáte tie japonské storky o mŕtvolných zombíkoch, ktorí čakajú na to, aby mohli za vami ísť a strašiť, ani neviete prečo. Snáď sa aj pýtate, čo tam počas dňa asi robia, či spia, stále čakajú, strašia samy seba, len tak levitujú v časopriestore alebo sa zhmotnia iba keď niekto vstúpi do obydlia. Odkedy sme s manželom videli horor o podobnom duchovi žijúcom v skrini, cítim sa divne, keď mám spať pri otvorenom rolldoore. Tak nejako podvedome očakávam, že sa odtiaľ bude na mňa upierať bledé oko, či natiahne sa za mnou dlhá čierna ruka... Možno by mi prospelo aj obmedziť Burtonove filmy...

Šla som teda zatiahnuť dvere od skrine. Nešli. Prvý raz. Druhý raz. "Prečo to nejde? čo tam zase je?"

Zasvietila som tam. V medzere bola zastrčená moja platobná karta. A že strach nie je dobrý! Veď som vďaka nemu našla stratený predmet a rodina už nebola odsúdená na biednu smrť vyhladovaním!"

Na akých nečakaných miestach ste našli svoje stratené veci vy? Podeľte sa s nami o svoje zážitky! Možno pomôžete ďalšiemu nešťastníkovi, ktorý hľadá kľúče po záťahu rozšafného dieťaťa či rozbehnutého rodiča.
#zabava #stratene_veci
foto: archív autorky