No myslim, ze tych 30min v metelici na zastavke a potom rychlou chodzou domov tych 500m urobilo svoje. Mam pocit, ze asi zomriem, este nalozim malemu cestovinu z poslednych sil a idem do bdelej komy. Ale nastastie som zachytila postara s balickom zo Slovenska, odkial mi prisiel zivotabudic vo forme kvalitnych antibiotik, dakujem Slovenskemu zdravotnictvu, nenechama zdochnut 😉 (maly vylev obetavej chorej matky na pokraji svojich dnesnych sil)