- Príbeh našlo boja so Simonkom ... veď láska stale neprichádza ☹
Bol krásny slnečný deň keď , rano ako každé iné . Len v ten deň som uz mala zvláštny pocit že dnes je ten deň D , že dnes sa stretnem s mojou životnou láskou , chlapom ktorého budem milovať a on bude milovať mňa až do konca života .
Moje tušenie bolo správne , bolo 2.6.2015 keď som začala mať pravidelne bolesti , tak ma priateľ rychlo odviezol do pôrodnice . To bolo 23.30h . Sucho mi oznámili že ano rodite , ale bude to trvať nakoľko som otvorená len na 4 prsty . Ale na moje naliehanie si ma tam nechali . Bolesti boli strašne nakoľko som odmietla epi čo som následne oľutovala 🙂
Kontrakcie každé 2 minúty , bolesti ako hrom ... rodila som prirodzene a malý Simon sa narodil 3.6.2015 o 7.03h
Všetko prebehlo ako na bežiacom páse , akosi plynulo , automaticky ...
Malého mi priložili hneď po pôrode , ale už vtedy som vedela že je niečo zle ... nič som necítila , ani radosť , lásku , žiadnu tu povestnú lásku na prvý pohľad .
Hovorila som si že asi som taká omamena s pôrodu , že to urcite pride . Päť dní v pôrodnici a láska stale neprichádzala , všetko som robila ako robot automaticky lebo sa to tak robi , lebo to odo mna každý očakáva ...
Domov ma viezli známi lebo priateľ musel ísť do práce , teraz už viem že v práci nebolo . Prišli sme domov , a byt prázdny ... všetky jeho veci zo skrine bolí preč . Priateľ ma opustíl 5 dní po narodení nášho syna bez jediného vysvetlenia . Doma som si len našla odkaz že odišiel , že ma druhu a ze ho to mrzí . Vtedy sa mi zrútil svet , mala som doma novorodenca ktorého som nelubila a zrazu som ostala sama bez niekoho kto by ma pochopil , pomohol mi prekonať tie pocity ktoré som mala pri malom , strach , neistota , obavy či sa budem vedieť postarať .
Simon bol aj je jedno s tých deti co plačú celý deň , plače aj keď spí ... plače stále .
Naučila som sa neho starať akosi automaticky , rano vstanem prebalim , nakrmim , zahrám sa s nim , dám ho spať , upracem , prebalovať , nakŕmiť , pohrať , okúpať , nakŕmiť , spať , vstať k nemu 10x za noc ... a takto dookola uz celých 5 mesiacov .
Nikdy nepoviem že mi malý pokazil/zničil život , ale zmenil sa mi pri ňom o 360° .
Stále si k sebe hľadáme cestu , on sa tak snaží ,pomaly ale isto sa mi vryje pod kožu až do srdca .
Ja v to verím že sa mu to raz podarí , a vtedy si poviem že som bola hlúpa že som mu nedovolila skôr dobit moje srdce , že som sa ukratila o vela jeho lásky a ja som ukratila jeho o tu moju ...
Ale čo mám robiť keď ta povestná materinska , bezhranična , obetava láska stale neprichádza ?
L.
Neboj, príde...keď ju budeš najmenej čakať 😉 a možno udrie ako hrom..