Dobrý deň. Premýšľali ste niekedy nad tým, čo sa stane, keď sa človek na moment zastaví a zhlboka sa nadýchne? Myslíte si, že si v tej chvíli skutočne uvedomí, čo všetko v živote má a aké je to byť vnútorne šťastný?
Väčšinu dní totiž len bežíme. Je to nekonečný kolobeh – práca, deti, povinnosti, upratovanie, varenie. Stále dokola. Stres, únava, naháňanie sa. No potom príde moment, kedy vás niečo prinúti spomaliť. Stačí len letmý pohľad na človeka na invalidnom vozíku a zrazu sa vynorí otázka: Zamýšľajú sa nad týmto ľudia vôbec niekedy?
Píšem to preto, lebo v súčasnosti sa dejú veľké legislatívne zmeny v oblasti ŤZP (ťažkého zdravotného postihnutia) a dostáva sa ku mne množstvo správ. Pri niektorých ľudských príbehoch, ktoré mi ľudia píšu, sa musím sama zastaviť, predýchať to a zrazu sa na celý svoj život a svet okolo seba pozerám úplne inými očami.
