Týždeň zo života mamičiek
Za posledný týždeň boli okrem krátkych správ výrazne obľúbené aj fotografie. Príspevky mamičiek tak dostali nový rozmer, ktorý naozaj skvelo dotvára textovú časť príspevkov. Čítajte, takýto bol posledný týždeň 🙂
- Ráno zapnem MK a mám správu na bazári ku kopačkám že: "Dobrý deň, je možný osobný odber? Prezvoňte ma" a uviedli číslo. Tak som zavolala a zdvihol mi to nejaký chlap a vraví: "Moja žena by chcela tie prebalovacie gate, len som nevedel ich nájsť, kedže žena nie je doma a kázala mi zavolať vám a tak som to napísal do kopačiek." Hovorím mu: "A ktoré? Ponúkam ich viacej." On vraví: "Všetky chcela." A ešte sa spýtal, čo stojí kus. Tak som mu povedala cenu a že ich je 15 kusov. Povedali sme si, kde sa stretneme, pán prišiel, zaplatil, zobral a bolo. Pozriem o 2 hodiny na maile a tam som mala správu k tým kopačkám opäť. To som zasa ja, čo som od vás kúpil tie gate. Žena ma zdrbala, že som jej kúpil 15 kusov a že ona chcela len tie všetky 3 kusy v jednej ponuke, ale nebojte sa, už som jej povedal, že dosť, že som to nemohol nájsť a napísal do kopačiek a že nebudem chodiť jak debil hore dolu a vracať ich. Ďakujem za ochod, s pozdravom Jozef.
- Dnes ma nesmierne prekvapil a potešil pre mňa cudzí človek, ktorý má však obrovské srdiečko. Už dlhšiu dobu si kupujem NotaBene stále od toho istého pána, vždy je k ľuďom milý, porozprávame sa, viem, že to nemá kvôli svojej chorobe ľahké, ale aj tak je večne dobre naladený. Vždy keď idem okolo so synčekom, tak ho obdivuje, že aký krásny a veselý chlapček a viete čo? Dnes ako nás ten pán zbadal, tak bol celý šťastný, že konečne Vás vidím a už aj vyťahoval niečo z tašky. Predstavte si, že aj to málo čo si zarobí je ochotný obetovať na druhých a spraviť len tak radosť, on vybral z tašky krásne policajné autíčko, že to kúpil pre môjho drobca. Ani som nevedela ako reagovať, či to vôbec prijať, ale kupoval to s dobrým úmyslom, tak som ho nechcela sklamať a videla som, že malý ma nesmiernu radosť. Naozaj to bolo od neho krásne gesto, veď nás vlastne ani nepozná a aj tak chcel spraviť radosť 🙂
- Ráno som si u nás v dedine vybehla kúpiť olej. Válim sa po ceste jak pirát diaľníc až 40-kou a v tom lapanka a policajt. V tom momente som rozmýšľala, čo je brzda a čo plyn, aby som si to náhodou nepomýlila. Zastavím, s kľukou stiahnem okienko a vyhrklo mi z huby: "Dobrý deň, volám sa..., bývam..., rodné číslo mám..., som vydatá a mám 2 deti, som na materskej, ... a ja sa vás strašne bojím. Ešte predtým ako som vyšla z brány, som si skontrolovala svetlá a celý čas som išla od 30 do 40. Nešla som rýchlejšie. Pásy zapnuté mám a keby som mala ešte z druhej strany, tak si ich zapnem. Ak by bola potrebné prilba, verte, že si ju dám. Idem kúpiť len olej, lebo nemám deckám na čom chleba vysmažiť k raňajkám. Peniaze nemám, len kartu a vodičák. Aha, dočkajte, mám aj fotky detí. Policajt konečne vydýchol, kukol na mňa s vyvalenými očami a ticho. Kuknem ja na neho: Máte ešte nejaké otázky? Zavolal kolegu a hovorí: Jožo, na tomto fleku robím 30 rokov, ale toto je sen. Toto sa mi ešte nestalo. Toto keď poviem chlapom. Človeče, nič jej nehovor, lebo budeš banovať, vy si hoďte jednotku a smerovku a ťahajte.
- Toto musím napísať, aj keď je to také, no, ale opíšem to tak, ako to bolo. Boli sme s manželíkom na kafíčko, mala sa o dva stoly ďalej hrala v detskom kútiku, sem-tam pribehla za nami, odpila džúsik a vrátila sa k hračkám. O chvíľu tá moja opica vykríkne: "Fuuuuuj, kto si tu prdooool?" Takmer celá kaviareň stíchla, ja som zmeravela, tvárila sa nenápadne a v duchu som rýchlo zvažovala, ako zachrániť situáciu, keď v tom ma muž predbehol: "Eluška, to je neslušné." Malá chvíľu ticho a potom s nešťastným výrazom v tvári zakričala naspäť: "Šak ja viem, že je to neslušné, tak prečo si tu potom niekto prdol, ked je to neslušné?" Už som nemohla ani ja, išla som do kolien a so mnou takmer polka kaviarne. Bože, čo už, keď mám také slušné dieťa 🙂
- Jeden poklad doma mám, ďalší v brušku schovávam. Je to pre mňa krásna správa, že sa zo mňa opäť tehulka stala. Tehotenskú knižku som už dostala, od šťastia som až plakala, že v decembri nás bude o jedného viac a ja maminkou malého miminka budem zas. ♥
Keďže do krátkych správ sa dajú pridávať už aj fotografie a ich obľuba je už teraz veľká, každý týždeň vyberiem aj jednu fotku. Pridať ju môžete takto:

- Baby, toto mi nedá. Nechala som Mareka samého 5 minút s tatovým notebookom. Keby mi to neprišlo smiešne, až mi kútikami šklbalo. Veď ani ja neviem ako by som tie tlačítka vybrala, tak by aj dostal po prdeli... 🙂 Snáď to tato večer opraví 🙂 Akože nechápem ako to stihol za taký krátky čas. Ešte skonštatoval, že chudáčik. A nadávaj mu, keď mi slzy tiekli od smiechu. To som len preniesla dve krabice z izby do izby a skaza bola dokonaná.

Týždeň má len 7 dní, no dokážu počas neho vzniknúť naozaj krásne zážitky. Ktorý príbeh sa najviac páči vám? 🙂
Ak napíšte do komentárov svoj zážitok, bude článok krajší a bude aj viac úsmevu 🙂 A možno niektorý zaradíme aj do budúcotýždňového výberu.
Upozornenie: Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením "rušiacich" znakov. Vyhradzujeme si právo zasahovať aj do obsahu, pokiaľ nie je gramaticky a štylisticky správny. Ostatok publikujeme v 100% znení.
Odporúčame
Začni písať komentár...

tento týždeň sú fakt perfektné hefty 😀