Príbehov zo života mamičiek sme už vybrali mnoho, stále však pribúdajú nové. Veľmi nás to teší, preto prinášame ďalšiu päticu plnú lásky, radosti a úsmevu. Vychutnajte si 🙂
- Bola u nás tehotná sesternica a Maťko sa pýtal: "A prečo má také veľké bruško?" Tak som mu vysvetlila, že tam má babätko. "A ako sa tam dostalo?"Aj na to dostal odpoveď. A tak sedel a čakal, kedy mu to bábo ukáže, ale nedočkal sa. Bol dosť sklamaný. Ona odišla a on išiel do izby a ako som prechádzala okolo, tak som zastala a pozerala, čo stvára. Stál pred zrkadlom, pretŕčal sa, staval na špičky, bruško vystrkoval, pučil a hovoril si: "Keď ja tam budem mať bábätko, tiež jej ho neukážem."
- Ja odletím! :D Práve sme s manželom prišli do čakárne ku gynekológovi. Dal si dole bundu, rozopol mikinu a na tričku nápis - "Načo mi je Google, moja žena šicko zná". Ja som už horela, ženy v čakárni sa pochechtávali a on akoby nič. Zrazu si dal dole aj mikinu a otočil sa a na chrbte - "Existujú aj dokonalé ženy a dôkazom je tá moja." Aspoň že tak, lebo keby tam mal ešte ďalšiu kravinu, už asi neprežijem. Ani som nevedela, že má také nové tričko :D
- Hneď zrána mi dala Silvinka nechtiac poriadnu kopačku do hlavy. Ja som zjojkla, chytila si ju a stočila som sa od bolesti do klbka. Sisa sa nado mňa ľútostivo zohla (čakala som prepáč, nechcela som, nehnevaj sa atď.) a ona že: "No čo? Žiješ ešte?"
- Nikdy som neľutovala, že som otehotnela v 19 rokoch! Nikdy nebudem brať môjho syna ako chybu! Nikdy nebudem smútiť za diskotékami, barmi a chlapcami povonku! A prečo? Pretože tým pokladom, čo som mala v 19 rokoch v brušku som pochopila pravý zmysel života. Zmyslom života je rodina - deti a manžel! Dni, keď ma môj chrústik prvýkrát kopol v brušku, kedy sa narodil, kedy sa prvýkrát usmial, kedy povedal svoje prvé "mama", kedy spravil prvý krok - to boli najúžasnejšie dni v mojom živote. Som hrdá na svojho syna! Som hrdá, že som mladá mamina! ♥
- No tak dnes som mala najkrajšie Valentínske zobudenie. Ráno som vstala a na nočnom stolíku list a jedna ruža. V liste bolo "Choď na chodbu", tak som išla. Na chodbe na botníku list a druhá ruža: "Choď do kuchyne," tak som znova išla. V kuchyni na linke list a tretia ruža: "Chod do jedálne," tak som teda znova išla. Vojdem do jedálne, raňajky na stole - síce len praženica :D - ale cením! Pri raňajkách moje obľúbené latté s penou a vo vázičke krásna kytička. Môj priateľ s dcérkou na rukách prišiel ku mne, malá držala kartónovú krabičku v rukách. Podali mi ju a v tej krabičke bola krabička, v ktorej bola krabička, ktorá schovávala ďalšiu, tentokrát už červenú krabičku, a priateľ mi povedal: "No otvor to, Peti." Tam bol prstienok, on si s tou našou dcérou kľakol, chytil ma za ruku a spýtal sa ma: "Vezmeš si ma?" ♥ Plačem ešte aj teraaaaaaz. Môj najkrajší Valentín 🙂
Ak ste zažili aj vy niečo pekné alebo vtipné, napíšte to do komentárov pod článkom, budeme sa tešiť. Ďalšie príbehy do Týždňa zo života mamičiek budeme vyberať o týždeň. Majte pekné dni 🙂
Upozornenie: Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením "rušiacich" znakov. Vyhradzujeme si právo zasahovať aj do obsahu, pokiaľ nie je gramaticky a štylisticky správny. Ostatok publikujeme v 100% znení.
To posledne, kraaaasne.