Tak konečne je koniec... V pondelok som ukončila liečbu. Posledný ožiar. Bol to neopísateľný pocit výjsť z ústavu s tým,že tam prídem až v decembri na kontrolu. Bolo to najdrahších 5 týždňov v mojom živote v kolobehu nemocnica domov. Človek dostane úplne iný pohľad na život a na ľudí. Je mu strašne ľúto ostatných okolo neho,lebo ich vidí v bolestiach a ako sa trápia, ale pri tom si väčšina z nich nepripustí,že majú RAKOVINU!... Človek si ju nesmie pripustiť,musí bojovať a povedať, že ju porazí a dá. Vždy som stretla každý týždeň na chemoske niekoho nového, nový príbeh životný. Ubehol nám čas, popriali sme si vždy hlavne zdravie, podporili sa, utešili, zasmiali. Som rada, že som mohla vždy niekoho nového spoznať. Je to ťažké na psychiku, ale pokiaľ si to človek nepustí všetko moc k telu,tak sa mu to podarí zvládnuť. Ľahko sa to hovorí, ale ťažšie sa to robí. Mám sem tam chvíľky, že keď si spomeniem na ten deň,keď mi to doktor povedal, tečú mi slzy potokom, lebo na takúto vec sa jednoducho nedá pripraviť... Človeku sa zrúti svet v tej chvíli a nevie, čo ďalej... Liečbu som zvládla, moc zle mi našťastie nebolo, ale boli aj také dni sem tam a jeden týždeň bol opúšťací, že sa mi nechcelo ísť... Každý den 5 dní v týždni. -uff-.... 

30 októbra som teda skončila, môžem povedať,že úspešne, ale nemôžem povedať, že NAVŽDY... Aj keď by človek chcel. Pretože už je tam vždy tá možnosť,že sa tá mrcha vráti v inej podobe, sile, orgáne... 

Ale verím a dúfam, že nie. Krásny deň prajem🍀🌻😊💜

Tak a mám to za sebou. Nevedela som sa sem nejako dostať. Operácia prebehla našťastie bez komplikacii. Mala byť ráno o pól 9 ale keďže mi nespravili u nás doktori protilatky, museli sme čakať na ne v Blave a o 11:00 už som si ležala na sále a sledovala, ako ma chystajú. Veľa si našťastie nepamätám, tu narkózu dali nejak rýchlo🙈 Prebrala som sa o 14:30 na pooperačnej izbe, otapena jak mucha. Ale tak, čo by človek cakal po narkóze.😁 Bála som sa,že to budem ťažšie zvládať a že sa nejak psychicky opustim,keď mi zobrali domček pre babo,ale naopak. Dalo mi to silu bojovať a nevzdavat sa. Iný POHĽAD NA ŽIVOT!! Zocelilo ma to a som na moju jazvu hrdá, pretože som to dala jak Pani✌😉👍 Nebudem ju schovávať určite nie, nemám sa za čo hanbiť... 

Teraz ma čakajú radioterapie a jedna chemoška k tomu vždy... Bude to zase iné a ťažšie obdobie, ale verim tomu, že to dáme. Nejak to zladime. Malá to zvládla a vydržala. Je to moja hrdinka malá💗 Teraz si kľudne spi vedľa mamy a ja si idem pichnúť Fragmin, nech sa mi ta krvička hýbe v tele.✌🌼 Krásny deň kočky ešte....💋 Maťa