martinka28091985
4. nov 2017
414 

Už nikdy to nebude tak ako pred tým...

Tak konečne je koniec... V pondelok som ukončila liečbu. Posledný ožiar. Bol to neopísateľný pocit výjsť z ústavu s tým,že tam prídem až v decembri na kontrolu. Bolo to najdrahších 5 týždňov v mojom živote v kolobehu nemocnica domov. Človek dostane úplne iný pohľad na život a na ľudí. Je mu strašne ľúto ostatných okolo neho,lebo ich vidí v bolestiach a ako sa trápia, ale pri tom si väčšina z nich nepripustí,že majú RAKOVINU!... Človek si ju nesmie pripustiť,musí bojovať a povedať, že ju porazí a dá. Vždy som stretla každý týždeň na chemoske niekoho nového, nový príbeh životný. Ubehol nám čas, popriali sme si vždy hlavne zdravie, podporili sa, utešili, zasmiali. Som rada, že som mohla vždy niekoho nového spoznať. Je to ťažké na psychiku, ale pokiaľ si to človek nepustí všetko moc k telu,tak sa mu to podarí zvládnuť. Ľahko sa to hovorí, ale ťažšie sa to robí. Mám sem tam chvíľky, že keď si spomeniem na ten deň,keď mi to doktor povedal, tečú mi slzy potokom, lebo na takúto vec sa jednoducho nedá pripraviť... Človeku sa zrúti svet v tej chvíli a nevie, čo ďalej... Liečbu som zvládla, moc zle mi našťastie nebolo, ale boli aj také dni sem tam a jeden týždeň bol opúšťací, že sa mi nechcelo ísť... Každý den 5 dní v týždni. -uff-.... 

30 októbra som teda skončila, môžem povedať,že úspešne, ale nemôžem povedať, že NAVŽDY... Aj keď by človek chcel. Pretože už je tam vždy tá možnosť,že sa tá mrcha vráti v inej podobe, sile, orgáne... 

Ale verím a dúfam, že nie. Krásny deň prajem🍀🌻😊💜

Veľa zdravíčka ti prajem, nech sa tá mrcha už nevráti 😉

4. nov 2017
4. nov 2017
4. nov 2017

Som s Tebou a obdivujem Ťa.👍🙏

4. nov 2017

@babababka
@kkkatuska11
@suezana

@piskotka1983 Ďakujem kočky💜😊😘

4. nov 2017

@martinka28091985 si silna zena obdivujem ta prajem vela zdravicka

4. nov 2017

@natalienka12 ďakujem kvôli malejmalej musim hlavne🙂

4. nov 2017

Vela zdravia prajem. Ked som citala tieto riadky prebehol mi mraz po tele. Obdivujem ludi, ktory sa nevzdavaju a maju silu ist dalej. Nikdy clovek nevie co ho caka, mozno je to tak aj lepsie,mozno by sa na to vedel pripravit co v takto pripade tazko. Drzim palce uz nech je len dobre 😉

5. nov 2017

@hedka17 Ďakujem moc. Presne, ja som si vzdy hovorila,že keby mi povedia,že mám rakovinu,tak by som sa zrutila a neviem,čo. Áno v ten moment to bolo ako rana pod pas,že prečo ja, ale človek,keď sa zatne a povie si,že to dá, tak sa to telo ako keby nastavi na tej boj,. Ale je to ťažké byť každý deň v tej nemocnici...

5. nov 2017
10. nov 2017

vela vela zdravička prajem😉

11. nov 2017

@melkina ďakujem😊🌼

11. nov 2017

Začni písať komentár...

Odošli