Daj dojčeniu šancu

Predchádzajúci týždeň sa niesol v duchu Medzinárodného týždňa dojčenia.

Často krát sa skloňovalo heslo „Šanca pre dojčenie“  alebo u naších českých susedov „Šance pro kojení“.

Či už vonku alebo doma, dojčiace ženy sa občas stretávajú s nepochopením. Pritom podpora okolia, najmä tých najbližších, je významným faktorom, ktorý môže v dojčení pomôcť. Dostatok tekutín a pestrá strava je len zlomok toho, čo matka potrebuje. Dôležitá je aj pohoda a pokoj. Veď nenadarmo sa hovorí „krvi by sa mu nedorezal“.

Je to jednoduché a poznáte to aj vy.
Keď sa človek zľakne alebo je v strese, jediná tekutina, ktorá sa objaví je bohužiaľ pot. Ani na záchod sa Vám v tom momente nechce, krv Vám stuhne v žilách, v ústach Vám vyschne.  Chúďa mlieko v tých schovaných  mliekovodoch nevidíme, no ono tam je a správa sa rovnako ako ostatné tekutiny v našom tele. Nemali by sme to podceňovať. Kritické je, keď sa takto vystresuje mladá mamička ešte v pôrodnici, zdravotnícky personál jej toho stresu pridá, klesá jej sebadôvera v samú seba a vertikt je – mlieko nie je alebo je ho málo, bábätku nestačí, stále plače. Nehovorím, nie všetko je čiernobiele a nie každý problém sa dá vyriešiť jedným pekným úsmevom a pohladením. Bábätko však nemusí plakať len od hladu, ale aj kvôli tomu, že potrebuje cítiť blízkosť matky.

Po 9 mesiacoch v teple a tme, kde ho nadnášala plodová voda, kde dieťa cítilo a počulo šum krvi, tlkot srdca, pohyb čriev a tlmené hlasy z vonku sa zrazu ocitne niekde, kde je chladno, stále ho niekto chytá a prenáša, cíti váhu svojho malého telíčka, všade je svetlo, hlasné zvuky, musí sa naučiť dýchať, privolať mamičku, dať najavo, že je hladné, že je pokakané, je mu zima, že proste potrebuje niekoho, kto ho pohladká a uteší.
Pre mňa sa slová tohto týždňa – šanca pre dojčenie -  začínajú už v hlave matky.
Som tu pre teba- moje dieťa, nič nie je dôležitejšie, žiadne nepríjemné pohľady, žiadne nervózne osoby okolo, ani rady, ktoré na mňa v pôrodnici pozerajú z letáčikov.  Budem tu pre teba odteraz už navždy a pôjdeme spolu proti celému svetu.
Podpora, pomoc, pohoda a pokoj, to je to, čo potrebuje matka a aj dieťa, ktoré kopíruje matkine pocity.

Keď si budeme veriť, že niečo dokážeme, pôjde to ľahšie. 

Milé mamičky, niekedy na nás okolie vyvíja tlak iným smerom , akoby sme očakávali. Verte však vašej intuícii.
Ak Vám dojčenie radosť nerobí, nevšímajte si dotieravé otázky tých ostatných a robte ako cítite.
Ak naopak cítite, že dojčiť chcete ale nemáte v blízkych podporu, medzi tými všetkými okolo Vás sa určite niekto nájde, kto Vás podrží. 

Vaša mama dojčila 3 mesiace a nechápe prečo sa aj po roku tak bijete za to, že v dojčení pokračovať chcete? Opýtajte sa svojej babky, susedy, ako dlho dojčila a možno Vás odpoveď prekvapí. Ja som tak zistila, že moja babka dojčila strýka do 3 rokov a môj otec mi stále pripomína, keď príde na návštevu ako jeho mama dojčila do 6 rokov. Obaja sú ľudia, s ktorými by ma ani nenapadlo hovoriť o dojčení. Čo som tým ale chcela povedať je, nájdite si spriaznenú dušu, ktorá bude mať rovnaký názor, ktorá Vás pochopí, dodá Vám sebaistotu a potrebný pokoj, aby si to mliečko našlo cestu do bruška Vášho bábätka.
Dajte dojčeniu šancu vy a potom Vám ju dajú aj tí druhí.

Donadojčenia, milé mamičky!