9 mesiacov v brušku, 9 mesiacov na svete

Kamaráti moji, veď ja už mám vlastne rok a pol!!! Chápete, nie?! Ak nie, tak vysvetlím. 9 mesiacov som bol v brušku u maminky, a už hneď ako som bol maličká bunka ako taká bodka, tak som žil, a keď som tam bol už 8 týždňov, tak mamina videla moje silné srdiečko. No a dnes oslavujem 9 mesiacov na svete. Matika nepustí, a mám dokopy 18 mesiacov, čo je rok a pol 🙂 Som na seba normálne hrdý! Aj vy na mňa? 

Kým som bol v brušku, chránila ma moja maminka, hladkala ma, rozprávala sa so mnou, keď som sa bál, ale aj keď som spinkal, kŕmila ma samými dobrotami (hlavne sladkosťami), ešte stále rád počúvam jej srdiečko, keď mi je zle alebo sa mi ešte nechce spať. Počas toho pobytu som sa naučil veľa vecí. Tou najdôležitejšou asi bolo, že som sa naučil hýbať nohami, rukami a celým telom. Vždy keď som sa pohol, tak som cítil, ako ma mamina chytila, a mne sa to veľmi páčilo, preto som sa hýbal čoraz častejšie. Naučil som sa, že keď mi je mooooooooc teplo, maminka ma ochladí (vlani v lete boli tiež veľké horúčavy, cítil som to), a naučil som sa aj to, že keď je smutná mamina, som smutný aj ja, a keď je mamina veselá, smejem sa aj ja. Cítil som to v brušku a cítim to aj teraz! (takže budúce maminky a už maminky myslite na to! Keep smajlík, ako moja mama vravieva)

A keď som prišiel na svet, vedel som, že mamina si ma nájde a bude so mnou stále. A mal som pravdu! Dakedy mi už ide aj na nervy, keď ju stále vidím, ale to fakt len dakedy. Ale veľmi dôležité je, že maminka je stále so mnou a chráni ma, ochladzuje, kŕmi, hrá sa so mnou, rozpráva sa so mnou a učí ma stále nové veci. Jasné, že aj tato je s nami, ale on musí robiť na moje plienky ;) Cmuk, tati! On je tiež dôležitý. Keď si ideme s mamou na nervy, tak sa presuniem na tata, aby si ma užil, kým môže ;) Tiež ma hocičo učí, a teší sa zo všetkého čo spravím 🙂 A viem už kadečo. 

Počas môjho, zatiaľ krátkeho, pôsobenia na tomto svete som už zažil kadečo. Tak napríklad som zažil svoje prvé Vianoce, Silvester a aj Veľkú noc. A dnes mám aj svoje prvé meniny, a dostal som šmykľavku a hojdačku a knižku a neviem čo všetko ešte. V hojdačke aj jedávam, len tak mimochodom! Je to také zábavnejšie, ako len sedieť a otvárať ústa... Zažil som aj štátnice a dokonca aj promócie! Len neviem, či to znamená, že už mám aj ja titul alebo ešte musím ísť do školy, neviete náhodou? 

Ale teraz k tým dôležitým veciam, ktoré som sa naučil a viem za posledný mesiac, čo som na svete: 

1. vážim 11900g a meriam 79cm (nosím oblečenie pre 12mesačných a jeden a pol ročných, takže som vlastne v tabuľke, podľa mojich výpočtov)

2. narástol mi prvý zub. Mal som teplotu a nemal som o nikoho záujem, len o mamu. Viac zubov už nechcem!!!!!! 

3. asi som počas toho rastu zubového prekonal Šiestu chorobu. Neviem o čom to je, ale rodičia vravia, že to je o tom, čo mi bolo, tak sa s nimi nehádam. Ak som ju neprekonal vtedy, tak ju ešte len dostanem, aj sesternica ju má až teraz....

4. tetu doktorku som už dva mesiace nevidel, vôbec mi nechýba

5. sedím, a sedím sám, a viem sa sám posadiť z akejkoľvek polohy! 

6. chodím po štyroch. Strašne z toho bolia kolená, ale všetci ma chvália, ako mi to ide, tak im robím radosť.

7. stojím, a viem sa postaviť sám, tiež kdekoľvek, len sa musím niečoho držať

8. chodím okolo nábytku, postieľky, postelí, a za ruky s hocikým, kto mi takúto možnosť poskytne

9. hovorím "mama", "tata", "Eja", "baba"

10. viem robiť strašidlo, mama ma nechtiac naučila 🙂 

11. viem urobiť ťap ťap, aj pápá, ale nikdy to nerobím na povel, takže ma to len tak hocikto nevidí urobiť

12. vedel som zobrať jednu kocku z veže, tú vrchnú, ale potom som prišiel na to, že zbúrať to celé naraz a začať v strede, je zábavnejšie, takže snaha mojej mamy naučiť ma niečo nové skončila

A to je asi všetko, v čom som pokročil. Viem toho celkom dosť, či? Normálne som na seba hrdý, keď si to takto čítam! Ale už idem spať, lebo som sa zase unavil, tak čaute všetci! 

#magazin#navrh